KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

14. kapitola

Dúfam, že sa vám zatiaľ príbeh páči a ďakujem za krásne komentáre a votes😍🌹.

Bozky _Amy_january 💋💋

„Ďakujem za pomoc. Ako sa ti odvďačím?" vzhliadla k nemu.

Jeremy k nej podišiel a pevne ju stisol.

„Už si sa mi dávno odvďačila." povedal medovým hlasom a nosom sa obtrel o jej zamatovú pokožku na krku.

„Môžem ťa pozvať na obed."

Nesúhlasne pokrútil hlavu, pričom sa stále usmieval.

„Musím ísť do práce."

„Och, prepáč, zdržujem ťa." skleslo povedala a chcela sa odtiahnuť, lenže Jeremyho mocné paže jej to neumožnili.

„Nevymýšľaj. Mám pohyblivú pracovnú dobu, nijako si ma neobmedzila." prenádherne sa na ňu usmial, z čoho jej stislo srdce.

Letmý bozk na líce v jej zapálil iskru vášne, ktorá sa len tak nechystala zhasnúť.

„Večer mám pre teba niečo prichystané."

„Dnes nemôžem, bude tu Ava. Každý piatok si robíme večer len a len pre nás." smutne na neho pozrela.

„Tak ju vezmeme s nami." povedal veselo, no ešte stále si ju k sebe túlil a objímal.

Chvíľu premýšľala, ale potom si uvedomila, že chce stráviť aj dnešný deň s Jeremym, a tak súhlasila.

„Výborne. Večer pre vás prídem." povedal a pobozkal ju letmo na pery.

Zakývala mu a potom sa stratil za jej dverami. Stále si v mysli premietala, že ešte pred mesiacom žiadneho Jeremyho Clarka nepoznala a teraz sa s ním bozkáva.

Usmiala sa sama pre seba a vybrala sa do kuchyne.

*

Jeremy celý deň pobehoval po celom meste a zháňal veci, ktoré potrebuje na večerný program. Lena telefonovala ako bláznivá, celé oddelenie bolo v pozore. Jeremy chcel, aby všetko bolo perfektné, bez jedinej chybičky.

Navečer si obliekol vyšúchané džínsy a sveter s véčkovým výstrihom. Tenisky mu teraz výborne poslúžili.

Naštartoval svojho bavoráka a vyrazil.

O pár minút neskôr stál pred dverami a stláčal zvonček. Otvorila mu Ava, celá natešená a plná dobrej energie.

„Ahoj, Jeremy, poď ďalej. Už ťa očakávame." potiahla ho dnu a zabuchla dvere. Jeremy už vedel, kam má ísť. Vošiel do obývačky, cez kuchyňu. Mercy stála pred zrkadlom a obzerala si letné šaty, ktoré mala na sebe. Biela farba jej pristala. Žlté kvety jej zdobili živôtik a sukňa sa tiahla až po zem.

Mercy si Jeremyho nevšimla. Oprel sa o rám dverí a chvíľu si ju obzeral. Mohol na nej oči nechať, aká bola krásna. Na perách sa mu pohrával jemný úsmev, ba priam zamilovaný.

„Vyzeráš božsky." zložil jej pochvalu a odrazil sa od steny.

Akonáhle ho uvidela, zasekla sa v pohybe. Cítila, ako sa jej do líc nahŕňa červeň. Otočila sa a zahanbene na neho pozrela. Podišiel k nej ešte bližšie a položil jej svoje veľké dlane na jej líca a nežne ju pohladkal. Mal obrovskú chuť ju pobozkať, ale nespravil to. Nebol si istý, čo si môže pred Avou dovoliť. Privrela oči a užívala si dotyk jeho veľkých rúk.

„Ahoj." pošepkala, keď otvorila oči.

„Môžeme ísť?" prehovorila Ava nadšene, Jeremy sa musel pousmiať. Otočil sa na ňu, zobral Mercy za ruku a doviedol ich k autu. Mercy sa posadila vedľa neho a zapásala sa.

Cesta prebiehala potichu, avšak v aute panovala príjemná atmosféra. Zastavili neďaleko rozsiahlej lúky, kde boli postavané stany. Už z diaľky bolo vidieť húfy detí, ako sa hrajú a zabávajú. V strede bola prichystaná obrovská vatra. Mercy udivene sledovala celé dianie pred sebou. Vystúpili z auta a Jeremy zamkol. Každej ponúkol rameno a oni ho s radosťou prijali.

„Čo sa to tu deje?" Mercy sa dožadovala odpovede.

„Ešte chvíľu musíš vydržať." vysvetlil jej láskavo Jeremy.

Keď podišli bližšie, Ava s dojatím vydýchla. Stál pred nimi obrovský plagát.

DOBROČINNÝ VEČER, VŠETKY DETI SÚ VÍTANÉ!

Mercy od dojatia zabudla aj dýchať. Jeremy zorganizoval večer pre deti! Videla množstvo detí. Jedny boli s rodičmi, druhé bez, ale o všetkých sa postarali obetaví pomocníci. Všetci mali na tvárach úsmev, zabudli na ich problémy. Hrali rôzne hry, alebo stáli pri stánkoch s občerstvením.

Toto gesto na Mercy hlboko zapôsobilo. Pozrela Jeremymu priamo do očí a chcela vedieť, prečo sa tak zrazu začal venovať charite a dobročinným aktivitám. To, čo v nich uvidela, ju zaskočilo. Ešte nik sa na ňu tak nepozeral. Nechcela si priznať, že v nich skutočne videla ten ľúbostný cit.

„Môžeme ísť?" spýtal sa Jeremy, aby mohli pokračovať.

„Samozrejme." odpovedala ešte stále ohúrená.

Chytil ju za ruku a opäť sa pohli. Ava sa od nich po chvíli odpojila a utekala za deťmi.

„Ako si to všetko pripravil?" spýtala sa Mercy.

„Všetko sa dá, keď sa chce." pobavene sa na ňu uškrnul a pohladil po ruke.

„Ďakujem ti, Jeremy." úprimne priznala a pozerala na neho so všetkou nehou, ktorú v sebe vtedy nazbierala.

„Neďakuj mi, Mercy, stále je to iba kvapka v mori. Tie deti potrebujú oveľa viac, ako sa len na jeden deň zabaviť. Potrebujú rodinu, útočisko, vzdelanie a kopu iných, dôležitých vecí. Som posledný človek na svete, ktorému by si mala ďakovať." zobral jej ruky do svojich a priložil si ich na srdce.

„To nie je pravda, Jeremy. Spravil si im nádherný deň, na ktorý budú dlho spomínať." oponovala mu.

„Viem, že budú. Ale urobil som to hlavne kvôli tvojmu úsmevu. Kvôli tvojej radosti. Chcel som vidieť ten anjelský záblesk v tvojich očiach, keď si to tu zbadala. Chcem tešiť teba a robiť veci, z ktorých budeš padať do kolien." priznal a pozrel jej cez oči až do jeho vnútra.

„Jeremy, ja-"

„Nič nehovor, poklad, a poď sa trochu zabaviť."

Jeremy nechcel nič urýchliť, a preto jej nedovolil povedať nič, na čo sa ešte necíti.

Vybrali sa teda za deťmi a začali s nimi šantiť. Chvíľu sa naháňali, chvíľu hrali ostatné hry. Naháňali sa dlhú chvíľu, a tak sa zadýchaná Mercy rozhodla, že si na okamih vydýchne.

Zastavila pri stolíku s občerstvením a zobrala si plastový pohár džúsu. Sledovala, ako sa Jeremy hrá s deťmi na lietadlá. Niektoré zodvihol na ruky do vzduchu, s niektorými napodobňoval lietadlá. Smial sa pritom na plné hrdlo, presne ako deti. Mercy sa podvedome usmiala.

„No, nie je to dobrý muž?" prišla za ňou Ava.

Mercy na ňu uprela zrak, avšak za malý moment ho opäť premiestnila na Jeremyho.

„Je veľmi dobrosrdečný, no on si to nechce priznať." zdôverila sa Mercy.

„Vie to s deťmi." podotkla Ava.

Mercy nepatrne prikývla a napila sa z pohára. Ani si to neuvedomila a Ava sa od nej vzdialila. Pozrela za ňou, avšak keď opäť obrátila pohľad pred seba, zbadala, ako k nej kráča Jeremy.

„Ako sa ti tu páči?" opýtal sa zvedavo.

„Je to nádherné." usmiala sa a venovala mu ďalší vďačný pohľad.

„O chvíľu sa začína opekačka. Pozývam ťa na špekačku." pobavene na ňu hľadel, ani na okamih od nej neodrhol pohľad.

„Platí, ale ja opekám." povedala a aby viac nemusela hľadieť do tých začarovaných oči, rozbehla sa pri vatru.

No nie je sladký😍😍😍😂? Asi som sa do neho sama zamilovala.