KRIŠTÁĽOVO NEBESKÁ |DOKONČENÉ| ✔

3. kapitola

Nová kapitolka na svete😜.

Páči sa vám Jeremy😍?

Bozky _Amy_january💋💋 

„S dovolením." povedal niekto hrubým a pevným hlasom.

Mercy pozrela na jej záchrancu, no keď zbadala Jeremyho nevedela, či sa práve nehrnie z blata do kaluže.

„Má, slečna, voľný ešte jeden tanec?" Jeremy s trúfalosťou vyslovil oslovenie „slečna" a s nádejou pozrel na Mercy.

Sklopila pohľad, pretože nevedela, čo si v takejto situácii počať.

„To je v poriadku. Bolo mi potešením s vami tancovať." prehovoril starý pán, nonšalantne sa uklonil a odišiel.

„Práve ste ma zachránili." vydýchla si a pozrela na Jeremyho. Ten vyčaroval na svojej tvári nesmelý úsmev a opatrne jej ruky priložil na boky. Hneď, ako tak spravil, pocítil, že ho pália prsty na jej pokožke. Vyžarovalo z nej príjemné teplo, jemná vôňa.

Mercy svoje ruky položila na jeho široké ramená. Vyžarovala z neho číra dominantnosť.

„Keď ste s ním tancovali, vyzerali ste, akoby ste zjedli slimáka." Jeremy sa pokúsil o vtip, ktorý sa mu nečakane vydaril. Mercy sa zasmiala a opäť pozrela dolu.

Pomaly sa pohybovali v rytme hudby, užívali si prítomnú chvíľu.

Keď sa Mercyne oči opäť zahľadeli do tých jeho, vnútri sa mu miešali emócie rôznych druhov. Zrak mu padol na jej jazvu a bez rozmyslu vyslovil.

„Čo sa vám stalo, Mercy?" prstom jej prešiel po jazve, napokon ju nežne chytil za bradu a pozeral na ňu ako na anjela.

Mercy sa práve zastavilo srdce. Hľadela na neho ako na prízrak, nedokázala vyriecť ani slovo. Kolená sa jej roztriasli, ale snažila sa zachovať prirodzenú tvár.

„Spadla som." povedala úplne potichu.

„Keď som bola malá." dodala a opäť sa zapozerala na drevený parket.

Jeremy jej neveril ani slovo, no nenútil ju o tom hovoriť. Stačilo mu, že ju môže pri sebe držať, ochraňovať.

„Komu sa chystáte najbližšie pomôcť?" vyslovil otázku a prstom jej opäť prešiel po jazve. Zdala sa mu s ňou ešte viac príťažlivá.

Mercy sa zhlboka nadýchla a opojená jeho láskavými dotykmi odpovedala.

„Zajtra odchádzame do vzdialenej časti New Yorku na pomoc pri záplavách. Zatopilo niekoľko ulíc, ľudia nemajú kam ísť."

„Máte šľachetné srdce, už vám to niekto povedal?" pošepkal tak, že cítila jeho mätový dych zmiešaný so šampanským na svojej tvári. Zachvela sa pod náporom jeho slov a neutíchajúcich dotykov.

„Je vám zima?" opýtal sa Jeremy starostlivo.

„Práve naopak, príliš teplo." povedala a zložila ruky z jeho ramien.

„Poďme sa teda prejsť." navrhol a skúmavo sa jej zahľadel do očí.

Váhala, bála sa. Nikdy nechodí niekam sama s mužom. Má na to príliš živé spomienky. Na Jeremym bolo však niečo iné. Vyžarovala z neho akási neopísateľná energia, a čo bolo hlavné, dôvera.

Toto slovo v jej živote zohralo jednu z najväčších úloh.

Niečo ju však nútilo, aby sa aspoň pokúsila Jeremymu dôverovať.

Keď pomaly prikývla, nastavil jej galantne rameno. Pevne sa ho uchopila a snažila sa potlačiť v sebe hlas, ktorý sa jej v mysli prihováral.

Vyšli na ulicu, kde bolo oveľa chladnejšie, ako keď prišli.

„Stále vám nie je zima, Mercy?" spýtal sa Jeremy, tentoraz s úsmevom.

„Možno trošku." pípla, no to už jej na ramená pokladal svoje príjemné sako.

„Ďakujem." povedala hlasnejšie a opäť sa ho chytila.

Pomaly kráčali po chodníku v šere hlučného mesta. Ani jeden z nich sa nikam neponáhľal.

„Prispievate často na charitu?" prelomila príjemné ticho Mercy.

„Vlastne, včera to bola moja premiéra." odpovedal úprimne a Mercy sa potešila, že sa ju nesnažil oklamať.

„Naozaj? V čom vlastne podnikáte?" spýtala sa prekvapene.

Jeremymu sa na tvári zjavil úprimný úsmev. Dnes povedala sotva zopár slov a on ju mal chuť za ne vybozkávať. Na nič iné od včera nemyslí.

„Moja firma sa zaoberá forfaitingom a faktoringom. Odkupujeme krátkodobé a dlhodobé pohľadávky. Môj marketingový poradca ma nahovoril na charitu. Vraj to bude dobrá reklama." priznal.

„Aha." odvrkla Mercy, avšak Jeremy sa nenechal vyviesť z miery.

„Zapáčilo sa mi to, preto som vlastne dnes prišiel." neklamal, no nepovedal ani úplnú pravdu, keď to vyslovil. Nielenže Mercy na neho urobila obrovský dojem, kvôli nej mal chuť zachrániť každú jednu sirôtku.

Prekvapene na neho pozrela. Jeremy siahol rukou po jeho saku a z vnútorného vrecka chcel vybrať šek, lenže Mercy okamžite ustúpila o pár krokov dozadu a striasla zo seba jeho ruku.

„Prepáčte, mal som vás vopred upozorniť." ospravedlnil sa a spravil pár krokov naspäť k nej.

„Niečo tu pre vás mám. Môžem?" spýtal sa a ukázal na sako.

Nepovedala nič, iba nemo sledovala jeho ruku, ako z vrecka svojho saka vyberá šek.

„Chcem, aby ste toto odovzdali k výťažku z dnešnej aukcie." hovoril a po celý čas jej uprene hľadel do očí. Videl, ako sa v jej očiach začali ligotať kryštáli, pozrel na jej pery.

Opatrne zobrala šek do svojich rúk a pozrela na sumu.

„Prečo ste sa potom dnes nezúčastnili aukcie?" spýtala sa so záujmom.

„Nemal by som z toho také potešenie ako teraz, Mercy."

„Máte šľachetné srdce, už vám to niekto povedal, Jeremy?" zopakovala vetu, ktorú dnes povedal on jej, pričom mu neuhýbala pohľadom.

„Šľachetného zo mňa robíte vy." znovu jej pohľadom zavadil o tie krásne, ružové pery.

Videl, ako sa opätovne striasla zimou, a tak navrhol, že ju odprevadí domov.

„Kde bývate, Mercy?" páčilo sa mu oslovovať ju menom. Hral sa s ním na jazyku tak, ako keby sa učil rozprávať. Hovoril pomaly, zreteľne, aby si zapamätala každú jednú minútu strávenú s ním.

„Dve ulice odtiaľto." povedala prirodzene a až potom si uvedomila, čo mu vlastne prezradila. Vrátiť sa to však už nedalo a ona to ani nechcela. Pozrela mu do očí a videla v ňom oddaného, zrelého muža, ktorý sa nechystal zneužiť tieto informácie.

„Tak teda poďme."

*

Medzičasom sa zo šera stala tma, ulice osvetľovali iba pouličné lampy.

Zastavili tesne pred bránkou, Mercy sa už-už zberala na odchod, Jeremy ju však ešte stihol zastaviť.

„Môžem ísť s vami zajtra pomáhať pri záplavách?" opýtal sa zdvorilo.

Mercy chvíľu rozmýšľala, no napokon súhlasila. Dnes sa Jeremy ukázal ako prvotriedny džentlmen, a tak sa rozhodla, že sa pokúsi dôverovať mu.

„Ďakujem, Mercy." vyslovil a venoval jej jeden zamatový bozk na líce. Keď sa od nej odtiahol, Mercy cítila, ako jej horia líca.

Slušne sa pozdravil a otočil.

„Počkajte!" skríkla a pribehla k nemu.

„Nepovedala som vám, o koľkej a kde sa stretneme."

Jeremy vyčaroval na svojej tvári úsmev hodný šampióna a naklonil sa k nej.

„Nájdem si vás, Mercy." poslednýkrát sa jej obtrel perami o líce a odišiel. 

Ako sa vám páčila kapitola🤔?