Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Vítam vás pri novej kapitole a dúfam, že sa vám bude páčiť🥰.
Venujem ju AureliaStaviarska🥰, citatelka77🥰, Malencia21💖, Kurokawai💖, AdrianaDenner💖,AndreaKovalkova💖, Becka_Yaremenko😍, NikoliatkoSabova, kubko2003, _Hanaaah_ za všetky votes a úžasné komentáre, ktoré mi vždy zanecháte🤩.
Užite si kapitolu💖.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Každú sekundu, minútu, deň či mesiac Mercy neprestávala myslieť na Jeremyho. Chýbal jej tak príšerne, až jej srdce sťahovalo úzkosťou. Z domu pomaly nevychádzala, iba keď potrebovala doplniť zásoby v chladničke, alebo sa mala stretnúť s Jonahom.
Čas strávený s ním bola jediná doba, keby dokázala uvažovať aj o iných veciach. Pravidelne ju navštevoval, nosil jej kvety a bral ju na rôzne výlety. Chcel jej pomôcť, aby sa cítila lepšie. Tak ako Jeremy, ani Jonah nezniesol jej smutný pohľad a pochmúrnu náladu.
Mesiac čo mesiac sa snažil byť kreatívny. Podnikali spolu zaujímavé veci a stávali sa ešte bližšími. Mercy musela uznať, že si ho veľmi obľúbila. Bol ako jej starším bratom, ktorý ju chránil a staral sa o ňu. Nikdy mu to však nepovedala.
Ani dnešný deň nebol výnimkou a o šiestej klopal na dvere jej domu.
„Ahoj, rada ťa opäť vidím." privítala ho a pozvala dnu.
„Čo máš nové?" opýtal sa, akoby dopredu nepoznal odpoveď.
Usadili sa v obývačke a Mercy priniesla šálky s horúcou čokoládou. Pochutnávali si na nej každú návštevu, alebo si ju objednali v akejkoľvek reštaurácii.
„Možno mi neuveríš, ale pozri, čo som objavila." na chvíľu sa vyparila z izby, no vrátila sa nazad so starou gitarou, ktorá len tak-tak držala pohromade.
„Páni. Kde si ju vyhrabala?" zažartoval Jonah. Mercy na neho zagánila, čo ho prinútilo ustúpiť.
„Pravdepodobne patrila môjmu dedkovi, ktorý tu žil." objasnila mu a posadila sa vedľa neho.
Gitaru si položila na stehná a obdivovala vzory, ktoré boli do nej vyryté.
„Nádherné." zašepkala a prechádzala po nich prstami.
„Chýbajú ti tam tri struny." podotkol Jonah naoko posmešne, ale keď zbadal Mercyne blčiace oči, opäť sa ospravedlnil. Nevedel, čo sa s ním v ten deň dialo.
„Prepáč. Nemáš nejaké náhradné?" opýtal sa a vážne na ňu pozrel. Odhadovala, či si z nej robil dobrý deň, avšak potom sa postavila a doniesla zvyšok vecí, ktoré boli pribalené v puzdre.
Jonah sa v nich chvíľu hrabal, lenže keď našiel, čo potreboval, vrátil sa naspäť na pohovku.
„Môžem?" uistil sa a zobral gitaru do svojich rúk. Položil ju na sklenený stôl a navliekol chýbajúce struny. Navinul ich na ladiace mechaniky a naladil. Zľahka prešiel po strunách a bytom sa ozvali jemné tóny nepoznanej piesne. Mercy ju nepoznala, no zároveň mala pocit, akoby ju už niekde počula.
„Prečo si mi nepovedal, že vieš hrať na gitare?" zisťovala.
„Nepýtala si sa." venoval jej láskavý úsmev a znovu prešiel po strunách.
„Chceš to skúsiť?" vyzval ju.
„Myslím, že radšej-" nestihla dokončiť, pretože ju prerušil a strčil jej gitaru do rúk. Prisadol si k nej bližšie a poukladal si prsty na hmatník.
„Zľahka po nich prejdi prstami." nasmeroval ju a správne jej položil ruku na struny.
Aj keď sa Mercy veľmi snažila, zachytila iba prvé tri struny, ktoré vydali zvláštny zvuk. Jonah sa potmehúdsky usmial a chytil jej ruku do svojej. Pomaly prechádzal po strunách a učil ju, ako to správne urobiť. Mercy fascinovane hľadela na ich ruky, ktoré sa s ľahkosťou kĺzali po pružných lankách. Jeho horúci dych cítila na svojom krku, teplo ktoré sálalo z jeho hrude ju príjemne hrialo na chrbáte. Prerývane sa nadýchla a snažila sa sústrediť na hudobný nástroj pred sebou.
Jonahove vnútro zalial príjemný pocit, ktorý však nevedel, čo znamenal. Ešte párkrát prešli po strunách, no potom odtiahol svoju ruku a zdvihol ju k jej tvári. Ukazovákom jej potočil hlavu jeho smerom a zadíval sa jej uprene do očí.
Videl v nich prekvapenie a zmätok zároveň. Pery sa mu skrivili do podivného úsmevu. Priblížil sa bližšie k jej perám a čakal, ako zareaguje. Mercy bola zmätená, netušila, čo sa práve medzi nimi odohrávalo. Srdce jej splašene bilo, hruď sa prudko dvíhala a klesala.
Keď Jonah spojil ich pery, všetky myšlienky sa vytratili. Zostal iba opojný pocit, ktorý z nich vyžaroval. Jemné pery tvorili dokonalý pár s tými jej. Nesmelo ich ochutnával, spoznával jej hranice. Jazykom jej prešiel po spodnej pere, načo jej unikol vzdych. Jonah periférne odložil gitaru nabok a chytil jej tvár do oboch rúk. Pritiahol si ju ešte bližšie a jazykom ochutnal jej vnútro.
Chutila po jeho obľúbenej čokoláde, aj keď to možno ani len netušila. Mala sladké pery, ktorých sa nikdy dostatočne nenasýti.
„Mercy." zašepkal jej do pier, čo ju okamžite prebudilo zo snívania. Razom sa od neho odtiahla, no nepustil ju príliš ďaleko. Sľúbil si, že s ňou sa bude vždy rozprávať na rovinu. Nebudú mať pred sebou žiadne tajnosti, čo ale popierala jeho práca. Práve o nej jej totižto nemohol povedať nič.
„Neutekaj mi." zašepkal a palcom ju nežne pohladil po ružovom líci.
Mercy akoby skamenela. Nevedela, čo sa práve dialo. Netušila, prečo ho bozkávala, ale páčilo sa jej to.
Žeby už na Jeremyho úplne zabudla?
Jej vnútro vravelo presný opak, lenže ani tak nedokázala vysvetliť svoje správanie. Možno len konečne potrebovala dotyk muža, ktorý ju ešte nikdy nesklamal. Možno jej Jeremy až tak chýba, že už viac nedokáže s ničím bojovať. Vzdáva sa?
„Jonah, toto bolo-"
„Úplne prirodzené. Mercy, ani ty, ani ja nie som z kameňa, tak sa prestaňme hrať na ľadovce."
Chcela mu oponovať, lenže slová jej zrazu nedávali žiaden význam.
„Bol to iba bozk." upokojil ju, nie však nadlho. Myseľ jej pracovala na plné obrátky a srdce splašene bilo.
Jonah si myslel pravý opak, no nemienil ju tým znepokojovať. Vedel, že ľúbi Jeremyho, lenže keď ju mal tak blízko pri sebe, neodolal. Ochutnal jej pery a vôbec to neľutuje. Navonok zachoval číry pokoj, no v jeho srdci vybuchovali ohňostroje. Uvedomili si totiž, že sa beznádejne zamiloval.
Pre ich vlastné dobro sa odtiahol a vytvoril medzi nimi odstup, aký prislúchal dvom dobrým kamarátom.
„Myslím, že by si už mal ísť." zašepkala Mercy a nepríjemne sa pohniezdila na mieste. Nedokázala si vysvetliť svoje konanie za posledných pár minút, čo ju znepokojovalo.
Akonáhle Jonah za sebou s pozdravom zatvoril dvere, prstami si prešla po perách. Ešte teraz cítila jeho chuť a nežné dotyky pier. Hlavu si zaborila do dlaní a rozmýšľala, čo sa to stalo s jej životom. Nemohlo to byť zložitejšie, keď sa primotal hurikán menom Jonah Loxley.
On naopak vedel, že potrebuje čas, a bolo to v poriadku. Chápal zmätok v jej hlave, preto jej doprial toľko času, koľko potrebovala. Ona za to stála.
Zachoval sa podľa vás Jonah správne🤔?
PS: Táto kapitola je taká pohodová a pekná, až mám z nej dobrý pocit😍. Veľmi dobre sa mi písala.
