Láska je cit, ktorý sa nikomu nevyhne a ktorý zamáva každým človekom. Jeremy bol doteraz spokojný so svojím životom a myslel si, že mu nič nechýba. Všetko sa však zmenilo, keď uvidel Mercy.
UPOZORNENIE: v príbehu sa nachádzajú scény nevhodné pre čit...
Vítam vás pri novej kapitole a dúfam, že sa vám bude páčiť🥰.
Venujem ju všetkým vám, ktorí ju práve čítate💖💖💖.
Užite si kapitolu💖.
!!! Oficiálna súťaž o knižky zahájená (Bližšie info na mojom profile, alebo v predošlej kapitole). Ďakujem vám🥰💖🤩.
Bozky _Amy_january💋💋
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Dobrú chuť." popriala Mercy ďalšiemu pánovi a podala mu misku horúcej polievky. Realita na ňu doľahla, skôr ako vôbec stihla otvoriť oči. Zistila, že charitu poriadne zanedbala, avšak teraz im to plánovala vynahradiť. Pomoc ostatným jej iba odohnala zlé myšlienky, ktoré ju po celý čas prenasledovali.
Čo práve teraz Jeremy robí?
Ako to vlastne vo väzení funguje?
Striaslo ju pri pomyslení na to, že by mu mohol niekto ublížiť. Slzy si našli cestu von vždy v noci. Túto noc dokonca nezažmúrila oči ani na jedinú minútu. Preto sa rozhodla, že dnes pôjde navštíviť Avu. Určite sa poteší, pretože sa tiež dlho nevideli.
„Dnes už si aj počasie robí čo chce." sťažoval sa postarší pán.
Vonku padal hustý dážď, ktorý sa odzrkadlil aj na atmosfére vnútri. Mercy unavene poutierala všetky stoly a keď už odišiel aj posledný „hosť", zamkla ťažké dvere a rozprestrela svoj žltý dáždnik. Ani náhodou sa však nehodil k jej nálade. Mráz jej prechádzal po chrbte, lenže ani to ju nevyrušilo. Tuho zvažovala, aké má možnosti. Úsmev, ktorý jej včera zdobil tvár Jonahovým pričinením, bol nenávratne preč.
Fialové gumáky, ktoré mala tak veľmi rada jej v tomto momente neprišli vôbec pekné.
Preskočila obrovskú kalužu, pričom dopadla do ešte väčšej a pochmúrne si odfrkla. Dnešok už nemôže byť horší. Úkosom zbadala chudú vysokú postavu zahalenú v čiernom, ktorá išla tým istým smerom ako ona. Naraz sa jej zmocnil nepríjemný pocit, a tak sa obzrela ešte raz. Tentoraz však nikoho neuvidela.
Môžno sa jej to iba zdalo.
O pár blokov ďalej odbočila k príjazdovej ceste a otrávene cupitala k Ave. Dvakrát zazvonila a dvere sa otvorili. Ava nevedela, čo všetko sa za posledné dni stalo, preto ju privítala so širokým úsmevom na perách.
„Och, zlatíčko, tak dlho som ťa nevidela." zaplakala a pritiahla si ju do tuhého objatia.
„Prepáč mi, mala som veľa povinností."
Obe vošli dnu, lenže Mercy nepríjemný pocit stále neopúšťal.
„Porozprávaj mi všetko, čo mám nové. Som veľmi zvedavá." usadila ju za drevený stôl a doniesla čerstvo upečené koláčiky.
