Who's laughing now?! {SK}

♾36♾

"Luna..." pohladí ma dlaňou po líci a potom ju tam nechá položenú. Zdvihnem k nemu pohľad. Nabehnú mi zimomriavky. "Nie, Daniel, naozaj... Nerob to" hovorím zúfalo aj keď sama niekde hlboko v srdci chcem aby ma pobozkal. Je divné takto premýšľať o frajerovi mojej sestry... "Viem, že chceš aby som to spravil" šepne pred mojimi perami. "Nie, nechcem" poviem a snažím sa znieť čo najviac vážne. 'Áno, chcem!' kričí moje vnútro ale keď toto spravím druhýkrát už neni cesty späť. "Choď za ňou" poviem a odtiahnem sa od neho. "Nečakal som, že toto naozaj spravíš" povie potichu. "Ja som tiež nečakala, že podvedieš moju sestru práve so mnou" poviem s trpkým uchechtnutím. "Nebude to podvod, keď to spraví aj ona" ozve sa a ja naňho pozriem dosť zaskočene. "Akože čo spraví?" spýtam sa úplne mimo. "Sám som videl ako sa pozerala na Jonaha a ty si to videla tiež" povie dosť bolestne a ja nasucho preglgnem. "To určite nebolo tak" snažím sa jej zastať. "Bolo, tiež ma už nemiluje... Aspoň nie tak ako predtým" skloní hlavu a mne ho príde naozaj ľúto. Je jeden z mála ľudí na ktorých mi fakt záleží. "Vyrieši sa to" objímem ho a mi to naozaj silno opätuje. "Bolí to" šepne do môjho ramena. "Verím" poviem a myslím to úprimne. Som aká som ale tieto záležitosti som prežila. To ma zmenilo. Od základov. "Rey mi nechcela povedať, čo sa ti stalo, Luna, že si takáto" odtiahne sa aby mi videl do tváre. "Nie, že ti to nechcela povedať ale ani ona sama to nevie" poviem už chladne. Spomínať na staré rany, ktoré sa ešte stále tak celkom nezahojili nie je príjemné. Hlavne, keď to tak strašne bolí. "Prečo o tom nechceš nikomu povedať? Možno by ti to pomohlo" dá mi prameň vlasov za ucho. Ďalšia spomienka. "Nikomu neverím na toľko aby som mu to zakvačila na krk" povzdychnem si a aj keď nepozerám priamo naňho viem, že on ma stále sleduje. "Nech ide o čokoľvek som tu pre teba" povie a mňa zase pichne na mieste kde kedysi bývalo to mladé naivné srdiečko. "To je dobre" je jediné, čo mu na to dokážem povedať. Nechcem na tieto rečičky znovu naletieť. Vždy to je o tom istom. Niekto príde do vášho života. Spoznáte sa, začnete sa rozprávať, zistíte, že máte veľa spoločného. Neskôr sa skamarátite, začnete si hovoriť tajomstvá a tie sladké rečičky. Zvyknete si, že toho človeka máte pri sebe a neskôr zmizne. Ostane po ňom len kopa nezodpovedaných otázok, bolesť a tá sk*rvená prázdnota, ktorá vás tak strašne ubíja. "Vážne, mne môžeš povedať všetko" povie a ja sa musím trpko uchechtnúť. "Nehovor a nesľubuj nič čo nemôžeš neskôr splniť" poviem a on sa na mňa nechápavo pozrie. "Teraz mi už dovoľ ísť na záchod" povzdychnem si a on ma pustí. "Nájdem si k tebe cestu. Dokážem ti, že mne môžeš dôverovať" povie ešte predtým než zájdem za roh. Radšej len pridám do kroku a idem rovno do záchodov.
Keď sa vrátim za ostatnými už ich tu pár chýba. Nikde nevidím Jacka s Gabbie a Jonaha s Tate. "Niekto tu pohľadom romantickému západu slnka" uchechtnem sa a hodím sa vedľa Lulu. "Alebo už to niekto nevedel vydržať" uchechtne sa Lulu a napije sa z mojita. "Len nech to robia vonku a nie keď budeme my chcieť spať" zasmeje sa Zach. "Ten pravý vraví" drgne doňho Besson. "Bojím sa s tebou normálne dnes spať" dodá a Zach sa zatvári nevinne. "Hou hou my máme izbu hneď vedľa. Dúfam, že nebudete vyvádzať" ozve sa Rey a ja pri predstave Bessona ako si to rozdáva so Zacharym skoro hodím tyčku. "Teraz už vôbec nezatvorím oči. Diki, ľudia" poviem a radšej exnem zvyšok mojita. "Len aby to ostalo len pri predstavách" povie Lulu a spraví to isté. "Neni môj typ" ozve sa Besson a ja sa musím zasmiať. "No dovoľ!" chytí sa Zachary za srdce. "Si mu zlomil srdiečko" smeje sa Daniel. Zachary oduje spodnú peru. "Možme ostať kamaráti" povie Besson a objíme ho okolo pliec. "Friendzonee" zatiahne Lulu. "Keď budeš potrebovať terapiu tu je doktor Seavey" kývnem so smiechom na Daniela. "K vašim službám" uchechtne sa Daniel a keď sa naňho pozriem nenápadne na mňa s úsmevom žmurkne. Rey sa ale presunie bližšie k nemu čím si pýta ona pozornosť Odvrátim zrak a vidím, že si to Besson všimol. Toto bude ešte ťažký večer.

XXX

Ako som vravela tak bolo. Do vily sme prišli až nad ránom a každého vyplo buď od únavy alebo chlastu. Ja som mala čo robiť už len s vyzutím topánok. Lulu to mala na háku a šla spať aj s nimi. Ja som sa hodila tiež rovno do postele ale až ráno som zistila, že nebola moja. Keď som zbadala blond vlasy rozstrapatené do všetkých svetových strán v hlave mi zablikala okamžite kontrolka. Odhrabla som si z tváre vlasy a rýchlo som sa pozrela pod paplón. Som oblečená, vďaka ti bože! "Besson, Corbyn, haloo" zatrasiem ním. "Uhmm" zaskučí a otočí sa na druhú stranu. "Ešte chvíľu, mami" zamrmle a ja sa zachmúrim. "Ti dám takú mamu!" strčím doňho a on padne z postele. Vyvalím oči a zatnem zuby. Zo zeme sa na mňa pozrie zamračený oblak a mne príde ten pohľad dosť smiešny. "Naozaj krásne prebudenie" zamrmle a vylezie nazad na posteľ. "Teraz ma bude bolieť zadok" pošúcha si ho a mne sa vybaví včerajšok. "To aby ti nebolo ľúto, že si nespal so Zacharym" vyprsknem so smiechu. Zabije ma pohľadom. "Ale k veci... Ako som sa sem dostala a kde je Lulu?" spýtam sa a prehrabnem si vlasy. "Asi so Zachom dole na gauči alebo u nás" zívne si a ja si asi viem predstaviť ten šok keď sa tí dvaja zobudia. "O toto nechcem prísť! Vstávaj!" potiahnem mu paplón a on zase drbne z postele. "Zabijem ťa, Luna!" štekne na mňa, keď znovu sedí na zadku na podlahe. "Postav sa do radu" uchechtnem sa a pomôžem mu na nohy. Potom vyjdeme spolu z izby a zbehneme najprv dole. "Nikde nikto" povie Besson keď sa vráti z kuchyne. "Zaujímavé ako sa v takomto stave všetci dostali domov" uchechtnem sa keď si spomeniem na to množstvo toho chlastu, čo sme včera popili. Vybehneme hore do našej izby a ja ostanem stál vo dverám so sánkou niekde v jadre zemegule. "Vypichnite mi očiiii"