Who's laughing now?! {SK}

♾56♾

Pohľad tretej osoby

Už to bolo dobrých pár dní, čo sa Luna ani Daniel nikomu neozvali. Pán O'Brien, Lunin otec, tajil informácie o ich polohe a nikto okrem neho nevedel, kde sa nachádzajú. Aj keď sa Zach a Lulu snažili zistiť, kde sa nachádzajú tak pátrali márne. Rey vedela, že Daniel je s Lunou. Verila ale oficiálnej verzii, ktorá bola, že je Luna u tety v Európe. Jej ako aj Lunin otec dal svoju dcéru sledovať vďaka fotkám, ktoré sa jeho detektívom podarilo zrealizovať. Lulu a Zacha dal sledovať tiež keďže sa k nemu dostalo to, že oni tiež pátrajú po polohe Luny a Daniela. Nevedeli ale, že detektívi nie sú jediní kto ich sleduje...

XXX

Luna

Stalo sa to, čo som z časti od začiatku vedela, že sa stane. Vedela som, že podľahnem už keď som ho v tú chvíľu na koncerte uvidela. Vtedy som bola iná. Keby sa to stalo skôr tak by som si nad tým nelámala hlavu tak veľmi ako teraz. Šla by som ďalej akoby sa nič nestalo. Možno by som si to s ním po čase aj zopakovala. Medzitým by som ho sem tam párkrát ponaťahovala a vyprovokovala. No lenže smola. Zmenila som sa a už nie som taká bezcitná ako som bývala. Dalo by sa povedať, že sa vrátilo moje staré ja z čias pred tým incidentom, ktorý ma na takú bezcitnú zmenil. Jedna moja časť sa tomu ale bráni a stále ma presviedča, že to je len môj pocit. Má Lulu pravdu? Naozaj som teraz lepšia? Čo ale ak mi zase niekto znovu ublíži, keď som taká zraniteľná?

Všetky tieto myšlienky sa mi premietali v hlave, keď som ležala v posteli a čumela do stropu. V rukách som žmolila okraj paplóna, ktorý som mala cez seba prehodený. Keď som ale vedľa mňa zacítila pohyb otočila som hlavu okamžite tým smerom. "Nad čím premýšľaš?" spýta sa chrapľavým ospalým hlasom Daniel. Pretrie si unavene oči a hlavu si položí na vankúš smerom ku mne. "Nad všetkým" povzdychnem si a pritiahnem si paplón viac na seba. "Ľutuješ to?" spýta sa zrazu a v jeho očiach zbadám náznak strachu. "Nie" poviem okamžite, čo bola aj z časti pravda. Usmeje sa a pritiahne si ma za pás viac k sebe. Zrazu zacítim príjemné teplo. Na tvári sa mi objaví úsmev. Úprimný úsmev. "Chcem aby si bola šťastná" povie tesne pred mojou tvárou a pohladí ma po líci. "Teraz som" poviem úprimne a nakloním sa k nemu. Pery sa nám jemne dotknú a ja zacítim ako sa jeho úsmev rozšíril. Posunul sa nadomňa a rukami sa podoprel po bokoch mojej hlavy. Rukami zájdem do jeho vlasov a on bozk okamžite prehĺbi. Začne ma bozkávať ešte dravšie ako predtým a ja sa uškrniem. "Mali by sme dnes robiť aj niečo iné ako toto" zasmejem sa pomedzi bozky. "A čo iné by si tu chcela robiť?" uchechtne sa a jemne sa odtiahne aby mi videl do tváre. "Uhmmm" zamyslím sa a rukami mu popritom prechádzam po hrudi. "No vidíš" povie s úškrnom a vrhne sa na môj krk. Ja automaticky nakloním hlavu do boku aby som mu zlepšila prístup. Nechtami mu prechádzam cez chrbát až znovu k vlasom.

Tieto naše hrátky ale preruší buchot. "Danny..." oslovím ho a on sa otočí k dverám. Buchot sa ozve znovu. Presunie svoju pozornosť na mňa a ja sa nervózne pozriem od neho k dverám. "Idem sa tam pozrieť. Počkaj tu a keby niečo vieš kde je zbraň" postaví sa z postele a natiahne si boxerky s teplákmi. "Dávaj si pozor" povzdychnem si a posadím sa. Vyjde von a zavrie za sebou dvere. Chvíľu mi najprv nedochádzalo, čo sa deje a len som si nervózne kúsla do pery. Keď sa ale ozval ešte silnejší buchot tak som vyskočila z postele a niečo na seba hodila. Pohľadom sa pátrala rýchlo po izbe a lovila v pamäti, kde Daniel skryl ten kufrík. Prešacovala som všetko a nikde som ho nevedela nájsť. Nasrato som kopla do prvého, čo bolo pri mne a hneď mi do nohy vystrelila ostrá bolesť. Pozrela som sa na zdroj tej debilnej bolesti a zbadala som uvoľnenú jednu dosku v podlahe. S bolestivou grimasou som sa zohla k doske a pomaly ju uvoľnila. Nebolo tak ale to, čo som čakala. Zamračila som sa a vzala do rúk mobil. Nahmatala som tlačítko na zapnutie a stlačila ho. Mobil zavibroval a rozsvietil sa. Ozval sa buchot ale už bližšie ku mne a dosť silno. "No tak šunkaaa štartuj" zaskučala som zúfalo. Na displeji sa objavila číselná klávesnica a pýtalo si to odomňa heslo.

Zamyslela som sa ale keď už som započula hlavy tak som pozerala znovu do diery v podlahe. Bola tam zbraň o ktorej Daniel vravel a tak som ju vybrala. Nabila som ju a telefón som si strčila do vrecka. Otvorila som dvere a s natiahnutými rukami so zbraňou som vykukla von. Pár vecí bolo na zemi a bol tu dosť veľký bordel. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa tu odohral nejaký zápas. Prešla som von a prezerala každý kus interiéru chaty. Podlaha podomnou zapraskala a ja som vduchu zakľala. Zastala som a započúvala sa, či sa neozýva nejaký ďalší buchot alebo nebodaj kroky. Nič. Hrobové ticho. Prešla som ďalších pár krokov do chodby. V kuchyni to vyzeralo podobne ako v obývačke. Dvere za mnou v chodbe sa zabuchli a ja som od ľaku nadskočila. Otočila som sa a pozrela na drevené dvere, ktoré mi skoro privodili infarkt. Kým si to všetko s šialene rýchlym tlkotom srdca predýchavala ozvali sa za mnou kroky. Podlaha vŕzgala jedna radosť a ja som sa začala pomaly otáčať. Nasucho som preglgla a vtedy by ste sa vo mnou krvi určite nedorezali. Stál tam chalan v kukle a pred sebou držal dobitého Daniela. Bol celý od krvi a na tvári mal bolestivú grimasu. Na spánku mu chalan držal hlaveň zbrane a uškŕňal sa ako totálny psychopat. "Ahoj, Luna"