Who's laughing now?! {SK}

♾59♾

To heslo by mohlo byť predsa deň toho koncertu, keď sme sa všetci spoznali!

Nervózne pozriem na dvere kúpeľne odkiaľ už počuť zvuk tečúcej vody. Napadne ma, či sa Daniel zamkol ale nebudem riskovať, že by ma pri vyťahovaní mobilu spod umývadla uvidel. Postavím sa a vyjdem z izby. Napadne ma, že by som mohla ísť nakuknúť do komory, čo spravil Daniel s Bessonom. Neviem prečo sa toto moje novonarodené ja chce  za každú cenu toľko zahrávať s osudom.

Potrasiem hlavou a siahnem na kľučku od komory. Pomaly ju stlačím a pootvorím dvere. Nakuknem dnu a pohľad mi padne na Bessona priviazaného k stoličke v strede miestnosti. Tie kompóty a plechovky okolo neho dodávali tomuto celému atmosféru ako by bol kus mäsa, ktoré sa tu údi. Pri tej predstave som sa musela uchechtnúť. "Prišla si sa na mne pobaviť?" ozve sa jeho chrapľavý hlas, ktorý sa rozľahne po celej miestnosti a ja sa modlím aby sa za mnou nezjavil Daniel, ktorý mi vynadá ako malému sopľavému decku. "Uhádol si" vojdem dnu a zavriem za sebou dvere. "Tak si len poslúž" rozkašle sa a ja si všimnem, že je ešte viac dobitý ako Daniel. Oči má opuchnuté a tvár samá modrina. Ako sa rozkašľal tak mu z úst šla krv. Zamračila som sa a uhla pohľadom.
Aj keď mi ublížil a vlastne možno keby mal možnosť tak ma zabije... Jedna časť mňa ho v takomto stave proste nechcela vidieť.

"Čo je? Akože si neužívaš to v akom som kvôli tvojmu nabíjačovi stave?" uchechtne sa a následne sykne potichu od bolesti. "Neverím, že ti toto Daniel spravil" pokrútim hlavou a on sa na mňa bolestne uškrnie. "Hej hej jasné. Nehraj to na mňa. Nie som sprostý. Isto si mu to ešte aj nakázala" odpľuje krv, ktorá skončí s plesknutím na zemi. "Veľmi si fandíš. Ty ma už dávno nezaujímaš ak si si nevšimol" preložím si ruky na hrudi a uchechtnem sa tentokrát ja. "Nestrácala by som čas tým vymýšľať, čo by ti mal Daniel spraviť" pretočím očami a on ostane ticho. "Vieš čo? Ja teba nejako priveľmi zaujímam. Keď takto vyhľadávaš moju prítomnosť. Nevieš bezomňa žiť, čo?" prejdem k nemu a nakloním sa k nemu. Zavrčí a zamračí sa. "Čo si tak ticho, hm? Došli ti slová alebo bolí počuť pravdu?" podpichnem ho znovu a on sa začne na stoličke metať. Zatlačím ho do hrudi načo zakloní hlavu a sykne od bolesti. Vo mne sa niečo znovu pohne. Akoby ma tešilo vidieť ho trpieť ale zároveň som aj chcela aby jeho trápenie skončilo. Znovu sa vystriem a pery zovriem tesne k sebe. "Užívaj si to, Besson" poviem a otočím sa na odchod.

Zacítim ten slizký pohľad plný zlosti, ktorý bol ako nôž do srdca. Počula som ako niečo za mnou zašomral ale radšej som rýchlo vyšla von a zamkla dvere. Oprela som sa o nich a privrela s výdychom oči. Každý čas strávený s ním akoby mi ukradol kúsok srdca. To Besson bol moja slabá stránka. Mohol by spraviť čokoľvek ale to moje boľavé naivné srdce by stále patrilo len a len jemu. Dokonca by sa mohol pokúsiť aj zabiť ma... Nikto ale o tomto nemôže vedieť. NIKTO...

"Luna?" ozve sa predomnou jeho hlas a môj tep sa zrýchli. "Čo si tam robila?" znie ešte hrozivejšie ako predtým a to ako sa mračí ho robí ešte strašidelnejším. "Robil hluk a ty si bol v sprche. Kričala som ale nepočul si ma tak som sa šla pozrieť" myknem plecami a dúfam, že nezniem tak vyklepane ako sa cítim. "Aha" nedôverčivo si ma premeria a mne spadne v duchu balvan zo srdca. "Si okej?" dodá a ja prikývnem. "Idem si už ľahnúť" prejdem rýchlo okolo neho a hodím sa v spálni na posteľ. Tvár zaryjem čo najhlbšie do vankúša a mám chuť sa prefackať.  Počujem kroky mieriace ku mne a následne zacítim, že si niekde ľahol vedľa mňa. V duchu zaskučím a modlím sa aby som zaspala ale márne. Je ale ticho. Nič nevraví ale mňa znepokojuje aj to ticho. Z jednej strany by som bola radšej keby po mne kričal a vyčítal mi dobre, že nie aj to, že dýcham. Z druhej som zase rada, že je ticho ale štve ma to, že neviem na čo myslí.

Nakoniec som zaspala ale zobudia by som sa uprostred noci. Daniel spal a ruku mal prehodenú okolo môjho pása. Hneď akoby mi zasvietila žiarovka nad hlavou a spomenula som si na mobil, ktorý je dúfam stále tam kde som ho dala. Chytím Danielovu ruku a dám mu ju opatrne dole. Snažila som sa o najjemnejší pohyb ale prd. "Luna?" šepne chrapľavým, ospalým hlasom a ja v duchu zakľajem. "Idem len na WC" poviem a po špičkách prebehnem do kúpeľne. Zohnem sa a rukou sa snažím nahmatať mobil. Šťastie pri mne aspoň raz ostalo a tak som sa postavila aj s mobilom v ruke. Naťukala som na mojej 'obľúbenej' číselnej klávesnici dátum kedy sme sa s Teletubbies spoznali a mobil zhasol. Dych sa mi zastavil a nabehli mi zimomriavky. Následne sa ale rozsvietil a ja som si nahlas vydýchla. Bolo to ono! Rýchlo som začala prezerať zaradom všetky možné aplikácie, čo tam boli. Nikde som nič nenašla. Zamračila som sa a nemohla som uveriť tomu, že som si týmto všetkým prešla a v tom blbom mobile nič nie je. Odfrkla som si a chcela som ho zamknúť a dať naspäť.

Do oka mi ale padla veľmi divne vyzerajúca apka. Klikla som na ňu a chcelo to odomňa zase ďalšie heslo. Dala som tam rovnaké ako na odomknutie mobilu ale bolo zlé. Tentokrát to chcelo písmená a nie čísla. Keď som počula zavŕzganie postele rýchlo som mobil dala naspäť a spláchla aby to vyzeralo dôveryhodne. Vrátila som sa naspäť a ľahla som si do pôvodnej polohy. Daniel si ma hneď pritiahol k sebe a jeho teplý dych sa začal okamžite odrážať od pokožky na mojom krku. Frustrovane a nasrato som pozerala do steny a už som nedokázala zaspať...