Who's laughing now?! {SK}

♾24♾

Rey mi poslala správu, že pre mňa po škole s Danielom prídu. Zaujímavé. "Podľa teba spolu naozaj spali?" spýta sa ma Lulu pri skrinkách. "Neviem a ani ma to nezaujíma" zabuchnem skrinku a prehodím si tašku cez plece. "Luns..." pozrie sa na mňa pohľadom 'really?'. "Naozaj nepotrebujem prehováranie do duše" zazriem na ňu a vyberie sa von zo školy. "Fajn" zašomre a ide za mnou. Pred školou ako inak už čakalo čierne BMW na moje prekvapenie v ňou ale nesedela moja sestra ale len Daniel. "Hmmm" zapradie Lulu vedľa mňa veľavýznamne. "Ale kušuj furt" poviem a rozbehnem sa k autu. Ozve sa pískanie mojich natvrdlých spolužiakov a všimnem si aj závistlivé pohľady Molly a jej poskokov. "Čau" zašomrem a hodím si veci na zadné sedadlo. Kývnem Lulu na pozdrav a sadnem si na sedadlo spolujazdca. Vyrazíme a Daniel je počas vychádzania z areálu školy ticho. Potom ale spustí. "Rey šla ešte niečo vybaviť tak ma poslala samého" cítim ako sa na mňa pozrel ale ja pozerám uprene pred seba. "Fajn" odpoviem a vytiahnem mobil. "Čo ti je?" chytí ma za koleno a ja si nepríjemne preložím nohy cez seba čím jeho ruku strasiem. "Nič" odfrknem si ale v duchu si dám facepalm. "Luna..." začne ale ja ho stopnem mávnutím ruky. "Neobťžuj sa. Včera som vás mala možnosť krásne počuť" ani neviem čo to do mňa vojde. "Čože? O čom hovoríš?" na moje prekvapenie zastaví auto na krajnici a otočí sa na mňa. Nasucho preglgnem a v duchu sa prefackám zato, že neviem držať klapačku. "E-hh-mm" snažím sa z toho nejako dostať ale nič ma nenapadá. "No však v tvojej izbe ste si to krásne rozdávali" pretočím nakoniec očami. Zamračí sa a nakoniec sa zasmeje. To ma ešte viac naštve a už už chcem otvorím dvere. "To som nebol ja s Rey ale Jonah s Tate" smeje sa na mojom pohľade. "Jasné! V tvojej izbe" pretočím očami a ironicky sa usmejem. "Áno v mojej izbe lebo ak si si nevšimla tak tá jeho sa prerába" uchechtne sa a mne vtedy akoby sa rozsvietilo. "Oh shit" dám si facepalm. Zabijem ťa, Jonah Marais! "Aha dobre" snažím sa tváriť akoby nič. "Luna ty si žiarlila?" spýta sa a ja sa už mám znovu chuť prefackať. "Čože? Jasné, že nie! Nebuď smiešny" odfrknem si ale neznie to veľmi presvedčivo. "Luna" povie vážnym tónom a ja sa mu pozriem do očí. 'Si v ritiii' ozve sa moje svedomie ako vždy v tej najnevhodnejšej chvíli. Tlieskam ti! "Len mi záleží na Rey. To je všetko" snažím sa ho odpálkovať ale ani ja sama sebe neverím. Už už sa zdalo, že mi to zožerie ale v sekunde som pocítila jeho pery na mojich. Chvíľu som sa snažila brániť ale nakoniec som sa poddala. Pohyboval dravo perami oproti mojim a ja som mu to ešte intenzívnejšie oplácala. Pocítila som dotyk na mojich bokoch a on si ma okamžite stiahol na seba. V hlave som mala vír myšlienok, čo sa bude všetko diať keď sa toto skončí. Snažila som sa ich ale potlačiť a aj sa mi do krásne podarilo. Pre nedostatok kyslíka som sa ale musela o pár centimetrov od neho odtiahnuť. So zrýchleným dychom som si oprela čelo o to jeho a pozerala mu do očí. Nehovorili sme. Slová neboli treba. Obidvaja sme veľmi dobre vedeli, že to čo sme spravili mojej sestre ublíži. Zničí to ich vzťah a aj ten náš. Ja som ale sebecká a tentokrát som ho znovu pobozkala ja. Dravo, vášnivo,... tak ako som to chcela spraviť už dávno...

XXX

Keď sa to skončilo nikto z nás sa neodvážil povedať ani slovo. Daniel naštartoval a vyrazili sme tuším k nám domov. Chcela som niečo povedať ale slová nie a nie prísť na jazyk. Mala som chuť povedať, že nič neľutujem. To, že som to chcela spraviť už dávno a nesmierne sa mi to páčilo. Jediné na čo som sa zmohla bolo to, že som mu položila ruku na tú jeho. Nevidela som ho ale cítila som, že sa usmial. Prišli sme pred dom a keď vypol motor povzdychol si. Pozrela som sa naňho a videla som, že sa trápi. Zase ma zabíjal pocit viny. Vošli sme dnu a v dome bolo ticho. Ticho, ktoré mi po prvýkrát v živote naháňalo hrôzu. Nikdy som sa ničoho nebála ale ten debilný pocit, že mojej sestre môžem ublížiť... Že ublížim jedinému človeku, ktorý vo mňa za celý živiť veril... Bolo to neznesiteľné. Pred očami som mala obraz jej utrápeného výrazu, keď sa to dozvie.
Z premýšľania nad tým ma ale vytrhli kroky. Smerovali priamo k nám. Pozrela som sa na Daniela za mnou a jeho pohľad bol rovnaký ako ten môj. Strach. Vina. Bolesť.
"No konečne ste tu!" príde k nám natešená Rey s žiarivým úsmevom. 'Toto nedáš' okamžite sa ozve moje svedomie. 'Už aspoň raz v živote drž hubu!' zavrčím v duchu na svoje vnútorné ja. "To Vám to ale trvalo. No nevadí! Luns našla som si darček od teba a musím povedať, že si tá najlepšia sestra na svete!" okamžite mi celá šťastná skočí okolo krku. 'Fajn máš pravdu nedám to...' povzdychnem si v mysli a objatie jej opätujem. "Nemáš začo" usmejem sa na ňu, keď sa odtiahne a mám chuť už po x-krát sa prefackať. "Daniel! Neuveríš, čo mi Luna dala k narodeninám!" pozrie sa naňho a oči jej žiaria ako nikdy. Daniel sa falošne usmeje a spýtavo sa na ňu pozrie. "Hneď sa vrátim" vybehne hore schodmi a ja sa okamžite otočím na Daniela. "Dúfam ale naozaj dúfam, že to nemá nič spoločné so mnou" povie potichu a ja sa naňho vystrašene pozriem. "Vlastne s nami všetkými..." poviem nervózne a on sa na mňa pozrie rovnako so smrťou v očiach ako ja. "Tu to jeee" zbehne znovu Rey schody spolu s papiermi v darčekovej taštičke. "Všetci spolu poletíme na Bali!" vypískne a obidvoch nás objíme. Pozrieme sa s obavami na seba. "Budem s dvoma najdôležitejšími ľudmi v mojom živote a samozrejme s našimi kamarátkami" usmieva sa ako slniečko. "Jeej" zatiahneme obivaja s falošnými úsmevami. Keď sa vzdiali pozrieme sa jeden na druhého. "Toto je začiatok konca..."