Who's laughing now?! {SK}

♾61♾

Guess what! I'm back, guuurls and boyyys🥳💜💜
     _____________________
Jeho nebezpečný pohľad presunul z mojich očí na moje pery. Moje srdce, ktoré doteraz nebezpečne rýchlo bilo, poskočilo od radosti pri myšlienke, že by ma pobozkal. Kriste, čo to tu meliem za sračky. Chce ma predsa zabiť presne ako tá jeho blbá umelá polovička.

Sledujem každý jeho pohyb a keď sa ku mne začne približovať a jeho zovretie slabne. Už som cítila jeho dych na svojich perách. Privrela som oči a čakala som, kedy sa naše pery konečne spoja. "Čo sa to tu, dopekla, deje?!" ozve sa od dverí do kuchyne. Besson sa na mňa natlačí a siahne po nôž, ktorý som ja nedokázala nahmatať. "Daniel!" vykríkne a chytím Bessona za ruku v ktorej silno zvieral nôž. "Pusti ma, ty beštia!" štekne na mňa ale ja to vážne nemám v pláne. Daniel príde a z ruky mu vyrazí nôž. Ten padne s rachotom na zem. "Luna, dones mi lano" prikáže mi a ja sa vymaním z Bessonovho zovretia. Rýchlo mu ho donesiem a on ho začne zvezovať. "Ako si to mohla pustiť?" hneď sa rozčuľuje. "Ja som ho nepustila!" rozhodím rukami a neveriacky sa naňho pozriem. Besson sa len priblbo škľabí. Preložím si ruky na hrudi a pretočím očami. "Zabijem ťa v spánku, Daniel, a potom si budem užívať ako Luna trpí" sykne a ja vyvalím oči. "Hej hej" pretočí Daniel očami a vedie ho naspäť do komory. Opriem sa o linku a hneď ma prejde chuť na raňajky.

Daniel sa po chvíli vráti a už podľa jeho výrazu mi je jasné, čo sa bude diať. "Nie, prosím, prednášky nie" zaskučím hneď načo ma silno objíme. Ostanem prekvapená ale objatie mu opätujem. "Musíme si dávať väčší pozor" šepne v objatí a ja prikývnem. "Bál som sa, že ti ublíži" odtiahne sa ale iba tak aby mi videl do tváre. Pohladí ma po líci a ja si povzdychnem. "Ty by nemohol byť taký blbý" snažím sa situáciu odľahčiť a aj sa mi to podarí. Jemne sa uchechtne a ruku stiahne. "Ty si varila?" spýta sa prekvapene. "Neviem či sa to dá tak nazvať ale pokus tam bol" myknem pobavene plecami. "Som extrémne hladný" povie a vezme si tanier s mojím výtvorom. "Tak si daj mňa prešla chuť" objímem sa rukami. "Keď chceš choď si ešte ľahnúť" dá mi pusu na líce a odíde do obývačky. Cestou slastne zastoná, keď si vloží do úst prvé sústo.

Môj cieľ je ale jasný. Prikradnem sa naspäť k zásadnému telefónu. Celý čas rozmýšľam nad heslom tvoreným z písmen. Nebude to také ľahké ako som si myslela. Keby som mala aspoň internet a zistila by som čo to je za apku. Neviem ale ani to. Zase som mala len tri pokusy a potom sa apka zablokuje. Tak rozmýšľaj, Luna! Skúsila som moje meno. Nesprávne. Neviem ako ma napadlo, že by ako heslo mal moje meno. To bolo dosť naivné. Pretočím očami a napadne ma, že by to mohli byť meno mojej sestry. Naťukám ho tam a normálne sa mi tá apka otvorí. Objaví sa tam nejaká konverzácia. Začnem to všetko čítať a v tú chvíľu, kedy sa mi v hlave všetko spája a objavuje sa krutá realita, mám chuť sa prefackať. Mobil nasrato hodím celou silou o stenu. Ten sa rozbije sa márne kúsky a mne to lícach začnú stekať slzy zúfalstva. Ja už fakt nemôžem nikomu veriť! Zveziem sa po stene na zem a nohy si pritiahnem k telu. Objímem ich rukami a potiahnem nosom. Som už úplne sama. Sama izolovaná preč od všetkých. Chýba mi Lulu. Tá by mi pomohla a dostala by ma z tejto diery.

Po dalších pár minútach strávených v tejto polohe ma napadol plán. Plán ako sa odtiaľto dostať. Je síce fakt šialený ale nemám čo stratiť. Rýchlo vybehnem z izby a pobalím si pár vecí. Tašku hodím pod posteľ a prejde k uvoľnenej doske. Vyberie odtiaľ všetky zbrane. Jednu si dám za okraj nohavíc a zakryjem ju tričkom. Zvyšné hodím do tašky. Všetko zamaskujem aby si Daniel, zradca, nič nevšimol. Privriem bolestne oči a nahodím falošný úsmev z ktorým prídem za ním do obývačky.

XXX

Počkám na večer. Keď Daniel zaspí tak sa vymaním z jeho zovretia. Vezmem tašku a vyjdem z izby. Prejdem ku komore. Otvorím ju a rýchlo prejdem k Bessonovi. Zamračil sa na mňa a keďže mal na ústach pásku nemohol nič povedať. Ruky som mu nechala zaviazané za chrbtom. Pomohla som mu postaviť sa a rýchlo som si to namierila von z chaty. Jeho, celého mimo, som ťahala za sebou. Zdalo sa to ľahké až kým som nepočula otvorenie dverí na spálni. Popohnala som Bessona ale ten nie a nie ísť. Stále len mrmlal a nohy sa mu plietli. "Luna?!" ozve sa za nami. Vytiahnem zbraň a zatlačím Bessona do chrbta. Ten stuhne ale pridá do kroku. Započujem za nami další krik. Ani neviem kam ideme ale keď sa dostaneme dosť ďaleko tak dám Bessonovi dalo pásku z úst. "Aaauu" zatiahne pretože som nebola nejako moc jemná. "Čo tu robíme?" zamračí sa a premeria si ma. Osvetľoval to tu len mesiac v splne, ktorý prišiel dosť vhod. "Ty si sa sem nejako musel dostať tak teraz nás dostaneš preč" ukážem naňho so zbraňou v ruke. "Čo sa stalo? Už ti Daniel nevyhovuje či..." nenechám ho dokončiť tú podpichovačnú otázku. "Je to zradca. Rovnako ako ty" odfrknem si a cítim na sebe jeho intenzívny pohľad.

"To je blbosť" odpálkuje ma po chvíli. "Nie je. Komunikuje celý čas s Rey" ani neviem prečo mu toto všetko vravím. Radšej by sme mali utekať, čo najďalej od Daniela. Zamračene sa na mňa pozrie. "To je jedno. Kade teraz?" spýtam sa ho a on sa rozhliadne okolo seba. "Tade" kývne dole kopcom a ja mu zase priložím hlaveň zbrane na chrbát. Potlačím ho aby pridal do kroku. "Toto je blbý plán, mimochodom" zamrmle po pár minútach chôdze. "Stále lepšie ako tam ostať zavretá a čakať kým ma niekto odbachne " zašomrem a započujem další krik v diaľke. Bessonom tiež trhne a otočí hlavu. Pozriem sa tam tiež a uvidím svetlo baterky. Dopekla...