Who's laughing now?! {SK}

♾48♾

"Pusti ma Besson lebo ťa nakrmím vlastnými vnútornosťami" šteknem naňho a snažím sa vymaniť z jeho zovretia. On ma ale silno drží a nechce pustiť. Tá pizda sa ďalej spokojne uškŕňa a ja ľutujem, že tu nemám tú pištoľ, čo je hore v krabičke. "Drž ju odomňa" nahodí umelina hneď druhú tvár. "Zase mi ublíži" vzlykne naoko a ja mám ústa niekde na zemi. "Toto jej hádam nikto z vás neverí!" pozrie sa na ostatných, ktorí len bez slova sledujú situáciu. "To ona ma včera zhodila z toho debilného útesu!" rozhodím rukami čím sa vymaním z Bessonovho zovretia. "To si si už nič lepšie nevedela vymyslieť?" zazrie na mňa tá umelina. Otočím sa na Bessona, ktorý len bez slov pozerá do zeme. "Teraz si posratý? Ale minule keď si ma..." nedokončím lebo mi dá ruku na ústa a ťahá ma do kúpeľne. Zavrie dvere a hneď aj zamkne. "Skoro si všetko pokazila" zavrčí na mňa a ja od úžasu nemám slov. Len sa uchechtnem a pozriem inam. "A čo akože? Ona ma chce zabiť kvôli tebe!" rozhodím rukami. "Blbosť" pretočí očami a mávne rukou. "Hej? To s tým sklom bola ona a včera som si bola zapáliť. Zhodila ma z útesu, dofrasa!" rozhadzujem rukami. Jemne sa zamračí. "To s tým sklom bola ona?" spýta sa prekvapene. "Áno!" rozhodím znovu rukami. "Bože" povie v úžase. "No dobré ráno, stará mama" odfrknem si ironicky. "To si už naozaj nič lepšie nevieš vymyslieť? Musím všetko zvaľovať na Christinu?" nadvihnem obočie a preloží si ruky cez seba. Znovu mám sánku niekde v pivnici. "Tvoje IQ vystihuje tvoj ksicht" obídem ho a vyjdem von. Už už som šla zobrať vázu zo stolíka a šmariť ju po tej krave ale zase ma niekto chytil za ruku. "Vy naozaj chcete ísť na druhý svet" otočím sa a zbadám Daniela. "Ty máš šťastie. Si druhý na mojom zozname" zazriem naňho a strasiem jeho ruku zo seba. "Musíme sa porozprávať" povie a bez zbytočných rečí ma ťahá von pred dom. Otvorí dvere na aute a ja nestihnem ani namietať už sedím dnu. "Čo to..." vyvalím oči keď nastúpi a vypadneme odtiaľ. "Za prvé odkiaľ máš auto. Za druhé kam si myslíš, že ma berieš a za tretie čo, dopekla?!" rozhodím znovu rukami a mám pocit, že vybuchnem od nervov. "Kľudne seď o chvíľu sme tam" povie a pridá. "Ako to tu môžeš tak poznať? Sme tu 4 deň" spýtam sa znovu nechápavo a pripadám si ako totálny idiot. Neznášam, keď ľudia majú nadomnou navrch. To ma dokáže naozaj vytočiť. "Je veľa vecí, čo o mne ešte nevieš"

XXX

Ani som si nevšimla kedy som zaspala. Zacítila som dotyk na pleci. Otvorila som pomaly jedno oko. "Dúfam, že to je niečo dôležité, keď ma kvôli tomu berieš z temnoty" zašomrem a otvorím obidve oči. Pousmeje sa. "Poď radšej von" otvorí dvere a vystúpi. Pretočím očami a vyjdem von tiež. "Vážne? Útes?" nadvihnem obočie a pozriem sa naňho pohľadom 'rlly?'. "Prepáč, nedošlo mi to" poškrabe sa na zátylku a sadne si na kapotu auta. Viac to nekomentujem a sadnem si vedľa neho. "Tak spusti" vyzvem ho a on s povzdychnutím pozrie na výhľad, ktorý je, keď si toto všetko odmyslím, naozaj pekný. "To čo si našla v tej krabičke sa k tebe nemalo dostať" pozrie na svoje ruky. "To mi došlo, keď si to bránil vlastným telom" uchechtnem sa trpko. "Musíš to pochopiť, Luna. Tvoj otec sa o teba bojí a keď videl aký sme si blízky..." nedokončí lebo mu skočím do reči. "Blízky si už dosť dlho nie sme" uzemním ho. "Ale boli sme" pozrie sa mi do oči načo ja hneď odvrátim zrak. "Pustila som si ťa až veľmi blízko. Bola to chyba" poviem chladne a sama viem, že je to aj pravda. "Ale ja chcem aby sme si boli blízky" nalieha zúfalo. "Po tomto?" ironicky sa zasmejem. "Ako som už povedala odpustiť a zabudnúť? Nie som Ježiš a nemám ani Alzheimera" ironicky sa usmejem. "Tvoj otec vie, že po tebe niekto ide a preto chce aby som ťa ochraňoval" vysvetlí mi a ja nadvihnem obočie. "Tak to ti to ide dosť debilne, keďže už som mohla byť dvakrát na druhom svete" odfrknem si a on ostane dosť prekvapený. "Nie som vycvičený zabijak" zašomre. "Nepotrebujem aby si ma ochraňoval. Ďalej choď s mojou sestrou a všetko bude v pohode" zoskočím z kapoty. "Sama vieš, že nám to už dlho neklape" pozrie inam. "Tak to naprav. Ja vybavím to s mojim otcom, nech ti dá pokoj a ten voľný čas venuj Rey" myknem plecami a obídem auto. "Ty si asi nečítala celú tú zmluvu čo?" povzdychne si a ja sa zamračím. "Nie" odvrknem. "Tak to sprav a potom to prehodnotíš"

XXX

Asi by som naozaj mala pouvažovať nad presťahovaním sa do Európy. Mala by som pokoj až na postaranie sa sama o seba. Keď má človek riešiť všetky tieto debiliny začne si vážiť voľný čas. Presne ako ja teraz keď si pekne ležím pri bazéne. Popíjam nejaký koktejl zmixovaný z flaší čo boli v bare. Umelinu si už ten vypatlanec Besson odviedol. Nechápem ako jej môže veriť? To je už naozaj taký debil alebo to len hrá?
Moje myšlienkové pochody nad Bessonovou debilitou preruší príchod Lulu. Frustrovane si povzdychne a hodí sa na lehátko vedľa mňa. "Z tvojho tónu povzdychu, ktorý nebol sprevádzaný tentokrát Herronom, usudzujem, že je nejaký problém. Spusti" zveziem sa ma lehátku nižšie a napijem sa z koktejlu. "Zase je s ňou" zavrčí a zovrie operadlá na lehátku silno v rukách. "Bože to sú všetci tí Teletubbies takí blbí?" rozhodím rukami. "Tak si im už dlho nepovedala" uchechtne sa a ja si uvedomím, že sa mi pohľad na nich trošku zmenil. "Máš pravdu" poviem potichu keď si to uvedomím. "Žeby ťa zmenili, Luns?" pozrie sa na mňa a ja na ňu. "Nás obidve" poviem prekvapene a ona sa naopak usmeje. "Je diskutabilné či k dobrému alebo zlému" opriem sa nazad a snažím sa tváriť ľahostajne ale nejako mi to vo vnútri nejde. "Teba určite k lepšiemu"