Who's laughing now?! {SK}

♾52♾

"Žiarlivosť je naozaj hrozná vec" ozve sa Daniel konečne a ja presuniem z Bessona pohľad naňho. "Zato, že máme s Lunou taký dobrý vzťah si nemusíš hneď vymýšľať takéto debiliny" povie s pohľadom na Bessona, ktorému v očiach začnú horieť plamienky hnevu. Rey skloní hlavu a oprie sa naspäť o operadlo sedadla. Vďaka bohu. Vydýchnem si a pohľadom Danielovi poďakujem. "Toto si posral" syknem potichu smerom k Bessonovi. "Vravel som, že keď sa vrátime do LA bude to ešte horšie. Toto nebolo ani predjedlo" varuje ma a ja zatnem sánku. "Tak to sa priprav, že aj tvoja umelá toxická polovička sa dozvie pekné veci" vrátim mu varovanie alebo skôr oznámim, čo ho čaká. "Mám toho v zálohe viac. Myslíš, že sa ťa bojím?" pobavene nadvihne obočie a čaká na moju reakciu. "V tejto hneď si začiatočník, Besson. Ja som už profesionál čiže sa to tvoje prvotné šťastie čoskoro pominie" povie odhodlane a všimnem si, že sa mu v tvári mihne štipka neistoty. "To sa ešte uvidí"

XXX

Vrátime sa spolu s Rey domov a hneď ako sa zavrú dvere tak viem, čo ma asi čaká. "O 5 minút ťa čakám v mojej izbe" povie chladne a ja sa s povzdychnutím pozerám ako odchádza hore schodmi. Odídem do kuchyne kde si vezmem chladenú colu a potom vezmem kufor a vyjdem hore. Dvere do izby Rey sú už otvorené a počuť odtiaľ ako sa hneď začala vybalovať. Ja sem hodím kufor k sebe do izby a prejdem k nej. Hodím sa na jej posteľ a čakám kým sa na mňa otočí a začne ma vypočúvať. "Viem o všetko, čo je medzi tebou a Danielom" povie a mne skoro zabehne. Pomaly sa posadím a premeriavam si ju. Rýchlo ale nahodím pohľad typu 'rlly?'. "Tak mi povedz, čo neviem" uchechtnem sa a dúfam, že mi v hlase nie je počuť tú nervozitu, ktorá ma vo vnútri zužuje. "So všetkou vážnosťou, Luna. Nemusíš tu na mňa nič hrať" posadí sa do kresla oproti mne a ja sa snažím pochopiť, prečo ma dopekla, ešte nevyfackala alebo mi nevykričala do tváre ako som jej to mohla spraviť. Teda, čakala som, že to bude horšie, keď to zistí. "Takže to vieš?" spýtam sa ešte raz a dosť dôrazne. "Áno, povedal mi o všetkom" prikývne stále s vážnou tvárou a ja už viac vyoraná byť nemôžem. To jej to akože len tak povedal? Akoby sa nechumelilo? "A si s tým v pohode alebo ako?" spýtam sa stále nervózne a ona sa začne hrať s náramkami na jej ruke. "No trvalo mi to kým som to pochopila..." začne so sklonenou hlavou a ja na ňu pozerám v nemom úžase. "Ale všetko mi vysvetlil a pochopila som to" zdvihne pohľad na mňa. "A-ha" pozriem inam pretože ten jej pohľad by som nezvládla. "Tak keď to teda berieš takto..." zvesím nohy z postele. "Záleží mi na tebe a aj na ňom" povie hneď a ja sa jemne zamračím. "Aj mne na tebe. Veď to vieš" poviem hneď a ona sa pousmeje. Hneď sa postavím a objímem ju. Objatie mi opätuje a ja si vydýchne. Nečakala som, že tento rozhovor skončí takto...

Zvyšok dňa som prespala. Stále mi ale vrtalo v hlave to s Rey. Nechcelo sa mi veriť, že keby o všetkom vedela tak by sa správala takto. Možno má predsa len niečo s Jonahom a toto jej len hrá do karát. Nedáva ale zmysel, že keď o všetkom vie, prečo sú ešte stále spolu. Predsa celý život mi Rey opakovala, že keby ju chalan podviedol tak u nej skončil a pošle ho hlboko do riti. Musím sa porozprávať s Danielom, čo jej povedal, pretože toto je totálna debilina.

Moje myšlienkové pochody hneď prerušila správa na telefóne. Kto zase otravuje tak neskoro večer?! Niekto chce prísť o nejakú časť tela mám pocit...

seaveydaniel: Stretneme sa v zadnej časti skateparku o druhej

Myslela som, že už sa mi divnejšia vec ako ten rozhovor stať nemôže ale toto to teda o dosť viac prekonalo. Nielenže mi Daniel vravel ako si budeme písať len tak všeobecne ale ešte sa chce aj stretnúť uprostred noci na mieste kde nikto okrem bezďákov, feťákov a stoky nechodí. Všetko mi to nejako nesedelo ale nechala som to tak. Lulu by nemalo cenu ani volať aby šla so mnou keďže teraz mi určite plné ruky Herrona. Doslova. Takže som sa obliekla, nachystala a vzala si kľúče od auta. Prišla som tam presne na čas a široko ďaleko nebol nikto. Počula som síce nejaké kroky ale snažila som si byť čo najtichšie. Ani som nedýchala.

itslunaxobrien: Kde si?

Správa mu ani neprišla. Už mi to prišlo naozaj divné. Obzrela som sa okolo seba a keď som zbadala pod svetlom starej tmenej lampy osobu v čiernom už som vyťahovala z vrecka nožík. Zrazu mi ale vo vrecku zazvonil mobil a keď som sa pozrela naspäť nato miesto, kde som tú osobu videla už tam nikto nebol. Rýchlo som sa pozrela na dôvod mojej nepozornosti.

seaveydaniel: Doma... Prečo?
itslunaxobrien: Haloo tak si pohni som tu sama a je to naozaj divné.

seaveydaniel: O čom hovoríš? Kde si sama?

Po tejto správe mi bolo jasné, že tú prvú nepísal on. Okamžite som vypla mobil a vybrala sa k autu. Zrazu mi ale mobil začal zvoniť a ja som ho rýchlo vytiahla z vrecka. Hovoril som prijala a rýchlo som začala hľadať kľúče od auta. "Luna? Kde si?" začne mi pokladať Daniel otázky. "Ak si robíš srandu tak to je naozaj blbý vtip. Som v skateparku tak som sme sa dohodli" poviem a konečne nájdem tie posraté kľúče. "My sme sa na niečom dohodli? Čože? Ja o ničom neviem doteraz som spal" povie a jeho tón hlasu svedčí o tom, že je naozaj tak mimo z toho ako aj ja. "Fajn tak ja z tadeto hneď vypadnem lebo ma asi drbne" poviem a s pozdravom zruším hovor. Odložím mobil do kabelky a otvorím auto. Otvorím dvere a nastúpim dnu. Kabelku položím vedľa seba a spokojne naštartujem. Keď sa ale pozriem do spätného zrkadla....