Who's laughing now?! {SK}

♾53♾

"Pre boha" zalapám po dychu, keď uvidím za mnou sedieť Parkera. "Ale ale ale..." povie ako psychopat a v ruke sa hrá s čepeľou noža. Nasucho preglgnem a snažím sa nejako ukľudniť. "Čo tu robíš, Parker?" spýtam sa a dúfam, že na mojom hlase neni vidieť ako sa mi trasie. Nechcem aby videl môj strach a to aká som zraniteľná. "Vedel som, že keď ti napíšem ja sám tak ťa sem nedostanem. Tak som použil konexie" zdvihne pohľad od noža na mňa a pohľady sa nám stretnú. "Tá dovolenka ťa nejako zmenila, O'Brien" na perách sa mu objaví typický úškrn a ja uhnem pohľadom. "Je milé, že si ma prišiel privítať ale teraz zdvihni ten svoj lenivý zadok a vystúp z môjho auta" neviem kde sa vo mne nabrala tá náhla odvaha. "Spravíme to inak" vystrie sa a nôž, ktorý stále drží v rukách, ma znervózni ešte viac. "Ty pekne vystúpiš a pôjdeme sa spolu prejsť" priloží mi nôž nebezpečne blízko ku krku. "Inak to budeme musieť riešiť úplne ináč" zahrá sa so slovami na jazyku a studený špic čepele noža sa dotkne mojej pokožky. Tentokrát už nepochybujem o tom, že mi je schopný ublížiť. "O čo ti ide?" spýtam sa a vystriem krk aby som dostala nôž čo najďalej od môjho krku. "Chcem sa len porozprávať" povie a pohľadom mi prejde po krku. "Otvor dvere" priloží nôž tesnejšie a ja cítim ako sa pomaly zarezáva do mojej pokožky. Dostanem sa do slepej uličky a tak otvorím dvere. On to spraví tiež a rýchlo vystúpi von. Bože on je vypatlaný. Rýchlo zamknem a naštartujem. Dupnem na plyn a vyštartujem zo skate parku. Ruka mi vystrelí ku krku z ktorého pomaly steká malý pramienok krvi. Syknem a pozriem sa na ruku, ktorá je zašpinená od mojej krvi. Čo najrýchlejšie prídem domov a utekám do domu.

Dvere rýchlo zamknem sa zveziem sa po nich na zem. V očiach mám znovu tie debilné slzy, ktoré sa snažím potlačiť. Otec možno vedel, čo robí, keď podpísal s Danielom tú zmluvu. Nevedel ale, že to bude na hovno. Mobil v mojom vrecku začne vibrovať a ja si rýchlo utriem slzy. Zdvihnem to a priložím si ho k uchu. "Luna? Si okej? Idem k vám" vysype zo seba hneď nervózne Daniel. "Nemusíš" poviem potichu a som zhrozená ako vystrašene zniem. "Alebo vieš čo? Čakám ťa pred domom" postavím sa a potiahnem nosom. "Fajn hneď som tam" povie a ja zložím. Rýchlo vybehnem hore a hodím si do tašky nejaké veci. Peniaze, doklady, oblečenie a podobne. Potom zbehnem dole obujem a zamknem dom. Daniel príde presne ako hodinky a ja naskočím k nemu do auta. "Musíš ma odviezť niekam kde ma nikto nenájde" vyjachcem hneď a on prikývne. "Bola to pasca, však?" spýta sa a pridá. "Bola. Už to zašlo priďaleko" zveziem sa na sedadle nižšie a založím si ruky na hrudi. "Neboj sa, už sa ťa nikto nedotkne" položí mi ruku na stehno a letmo sa na mňa usmeje. Pohľad z neho premiestnim von na okolie a viečka mi začnú oťažievať. "Spolu to zvládneme"

XXX

Zobudím sa na slnko prenikajúce cez okno do izby. Zo začiatku som zmätená, kde som. Posadím sa a prehrabnem si vlasy. Vybavenie izby vyzeralo akoby som bola v nejakej chate. Rukou som zašla na svoj krk, keďže sa mi vybavilo, čo sa stalo. V hlave sa mi premietali útržky z tej noci a ja som privrela oči. Krk som mala zalepený a ošetrený. Na seba som mala čierne dlhé tričko. 'Kedy som sa prezliekla?' pomyslím si a spustím nohy z postele. Keď sa moje bosé nohy dotknú chladnej podlahy strasie ma. Prejdem k oknu a zbadám ihličnaté stromy. "Čo to...?" nedokončím a prejdem k dverám. Pripadá mi to akoby ma niekto uniesol a moje telo ovládne vlna strachu. Keď sa dvere ale s cvaknutím otvoria vydýchnem si. Hneď moje čuchové bunky omámi veľmi príjemná vôňa. Zídem úzke schodisko a ocitnem sa na prízemí. Hneď oproti mňa sú drevené dvere a keď pozriem doľava všimnem si veľmi známy vypracovaný chrbát s prefarbeným blond vlasmi.

Parkety podomnou zavŕzgajú a Daniel sa hneď od sporáku otočí. Na jeho tvári sa objaví žiarivý úsmev. "Dobré ránko" usmeje sa a na stôl položí tanier s miešanými vajíčkami. Než sa stihnem ozvať tak cinkne hriankovač a ja nadskočím. "Posaď sa" pokynie mi a stále s dobrou náladou prejde k hriankovaču. Pomalým krokom prejdem k stolu a posadím sa. "Koľko som spala?" spýtam sa a napijem sa z poháru pripravenom vedľa taniera. "2 dni" povie a mne skoro zabehne. "Čože?" spýtam sa šokovane a on si aj so svojou porciou sadne vedľa mňa. "Bola to náročná cesta" vydýchne, čo mi pripomenie ďalší kopec otázok, ktoré naňho mám. "Kde to sme?" vyzvedám ďalej a on začne jesť. "V Kanade" povie akoby nič a ja sa tiež spokojne pustím do jedla. "Dobrú chuť" dodá a ja sa pousmejem. "Mňaaam" zatiahnem keď si dám do úst prvé sústo. "Po raňajkách preberieme, čo ďalej" usmeje sa a ja prikývnem.

Tak ako povedal tak bolo. Odložil riad a ja som ho čakala v malej obývačke. Nebolo tu veľa vecí. Zariadenie bolo veľmi skromné. Malý gauč, krb, pár komôd a kreslo. Po elektronike nebolo ani stopy. O wifi som mohla akurát snívať. "Takže.." príde ku mne a na stôl položí kufrík. Prekvapene pozriem naňho a potom na čierny kožený kufrík.

"S tvojím otcom sme všetko vyriešili" začne a otvorí kufrík. Sú tam doklady, peniaze, nejaké papiere, zbraň,... S očakávaním pozerám naňho a potom na tie veci v kufríku. "Volal si s ním?" povzdychnem si a on prikývne. "Povedal som mu všetko" povie a vyberie odtiaľ tie papiere. "Najal nejakých detektívov, ktorí sa snažia zistiť kto ti toto všetko robí" dá predomňa nejakú obálku. "Našli toto" kývne na ňu a ja si frustrovane prehrabnem vlasy. "Videl si to?" spýtam sa nervózne. "Áno" prikývne a pohladká ma po chrbte. "Neprekvapilo ma to" povzdychne si a uhne pohľadom. Z toho, čo vidím na ňom viem, že sa s tým snaží zmieriť. Žeby tam bol aj niekto iný okrem Bitchee, Parkera, Kay a možno Molly? Ide v tom aj niekto z ostatných Teletubbies? Komu ešte môžem toľko vadiť?