Who's laughing now?! {SK}

♾14♾

"Takže spolupracoval?" spýta sa Lulu cestou do školy. "A ešte ako" zasmejem sa aj keď ma už naozaj štve baviť stále stále o tom istom. "Možno sa s ňou chcel rozísť" zamyslí sa Luls. "Dúfam, že nie. Potom som mu k tomu ešte dala aj zámienku! Vlastne by som mu potom pomohla!" zavrčím naštvane. "Haha. Tvoj plán je v háji" zasmeje sa výsmešne Lulu a ja na ňu zazriem. "To sa ešte uvidí" poviem a otvorím dvere tej mučiarne. "Dúfam, že dnes neplánuješ žiadny škandál" povzdychne si, keď si vyberá veci zo skrinky. "Dnes som dosť nabrúsená takže nič nikomu nedarujem" odfrknem si a spolu sa vyberieme do triedy. "Meškáme len 5 minút. To je rekord!" vyhlási Luls a ja otvorím dvere triedy. "Aha aha kto sa tu uráčil ukázať" ozve sa hneď Parker. "Aha aha kto tu bohužiaľ ešte stále je" poviem s falošným úsmevom a sadnem si na svoje miesto. "Kde máš toho svojho nabíjača? Chcel by som odvetu" uškrnie sa a tvári sa, že ho hľadá. "Naozaj, Parker? Ty si veľmi koleduješ o pobyt v nemocnici" odfrknem si a všetci náš rozhovor so záujmom sledujú. "Ja možno skončím v nemocnici ale on rovno v márnici" povie odhodlane. "Snívaj ďalej, Parker. Videl si sa v piatok? Myslela som si, že škaredší už byť nemôžeš ale omyl. Keby ťa vtedy videl diabol tak by ešte aj on začal chodiť do kostola!" keď to dopoviem tak sa celou triedou ozve smiech. Parker od nervov očervenie. "Krava" odfrkne si a pretočí očami. "Kľudne prevracaj očami možno si tam niekde nájdeš mozog" cmuknem naňho ale to už príde učiteľ a on nestihne reagovať. Pondelok ide smrteľne pomalým tempom a keď vychádzam zo školy tak už som skoro mŕtva. Až kým nezbadám pred školou stáť Bessonove auto. Hneď ako ma zbadá tak na mňa kývne a ja sa obzriem okolo seba. Ostatní to veľmi dobre vidia a vidím aj ako ma čupky zo školy pekne ohovárajú. Na ich čele je samozrejme Molly. S úškrnom sa vyberie k Bessonovmu autu. "Sadaj" povie cez otvorené okienko. Hodím si tašku na zadné sedadlo a seba hodím k nemu dopredu. Naštartuje a vyberieme sa konečne preč od tej polepšovne. "Čo tu robíš, Besson?" spýtam sa lebo viem, že ma neprišiel len tak odviezť domov. "Chcem sa s tebou porozprávať a mobil by si mi nedvihla" povie a zaparkuje na nejakom parkovisku. "Správna dedukcia" uznám a on sa na mňa otočí. "Rozišiel som sa s Christinou" povie a ja sa zamračím. Myslela som si, že sa ona rozišla s ním. Žeby mala Lulu pravdu? Chcel sa s ňou rozísť? "Tak to ti gratulujem" poviem posmešne. "Čože? Myslel som, že to chceš" povie a ja sa naňho prekvapene pozriem. "Chcela som aby sa ona rozišla s tebou" poviem a on teraz nahodí nechápavý výraz. "Nemusíš to už na mňa viac hrať, Luna. Viem, že si ma pobozkala preto aby to Christina videla a aby sme sa rozišli. Zamilovala si sa do mňa, ja som bol s ňou a ty si tomu chcela pomôcť" víťazoslávne sa uškrniem. Ja spustím taký záchvat smiechu až sa skoro pocikám. "Ten bol dobrý" poviem pomedzi smiech. "Myslíš, že ja...?" začnem a pri tej predstave sa zase rozosmejem. "Bože, Besson.." poviem a zotriem si imaginárnu slzu. "Si vedľa ako tá jedľa. Ja som chcela jediné a to vrátiť ti to, čo si mi spravil. Stalo sa" poviem a natiahnem sa pre tašku. On ma stále tým svojim modrým kukučom sleduje. "Pomsta je ako vždy. Sladká" žmurknem naňho a vyskočím z auta. "Maj sa"

XXX

"Ty nikdy nemáš čo robiť?" spýtam sa Daniela, keď zase sedí dole na gauči a pozerá telku. "O 2 dni končí stávka s Rey a ja sa vrátim k sebe, neboj" povie a ja sa zamračím. Sadnem si vedľa neho a opriem si hlavu o jeho rameno. "Tak som to nemyslela" poviem a on sa na mňa pozrie. "Čože si sa tak rozcitlivela?" spýta sa nechápavo. "Neviem. Proste sa mi s tebou nejako dobre kecá a tak" myknem plecami. "Z jednej strany nechcem aby si odišiel ale z druhej mi už aj chýba Rey" dodám a on sa usmeje. "Mňa sa nezbavíš" usmeje sa. "Ale je to iné keď tu je Rey a keď sme sami dvaja" povzdychnem si. "Viem ako to myslíš ale nemáš sa čoho báť. Budem tu vždy pre teba" povie a objíme ma. Chvíľu som zmätená ale potom mu objatie opätujem.

Druhý deň. Ďalšie problémy. O další deň menej k narodeninám Rey. "Do pekla!" zakľajem, keď si uvedomím, že jediné, čo pre ňu mám je súkromné lietadlo s pilotom. Musím ísť do cestovky! Oblečiem sa:

Spravím si make up a vlasy si vyžehlím. Potom opatrne vojdem k Danielovi do izby. "Danny?" spýtam sa a jemne ním zatrasiem. Všimnem si, že spí len v trenkách a potlačím nutkanie dotknúť sa jeho vypracovaného brucha. "Hm?" ozve sa ospalo. "Potrebujem tvoja auto" poviem a nato sa už zobudí úplne. "Čo plánuješ, Luna?" spýta sa chrapľavým hlasom a ja si povzdychnem. To mi nemôže nikto vyhovieť bez otázok?! "Potrebujem ísť vybaviť darček pre Rey" poviem a on sa posadí. "Dobre, idem s tebou" povie a postaví sa z postele. "Aaaggrrr" zatiahnem ale on už stojí pri kufri a oblieka sa. Jedným očkom ho sledujem. No čo?! To sa nemôžem ani pokochať? Keď už je oblečený tak sa vojde do kúpeľne a za pár sekúnd z tade vyjde už pripravený. "Môžme" oznámi mi a prejde okolo mňa. "Prečo ja?" spýtam sa zúfalo a rozhodím rukami. "Ešte dlho sa budeš vykecávať?" ozve sa z chodby. "Ešte chvíľu ma budeš komandovať, Seavey, tak ťa nakopem do toho tvojho opáleného zadku a ver mi, že to nebude prijemné. Nikto sa o tvoju účasť v tejto akcií neprosil" zavrčím naňho. "Veď si chcela odvoz" povie nechápavo. "Chcela som tvoje auto!" rozhodím rukami. "Moje auto, moje pravidlá" povie a zamáva mi klúčami pred nosom. "Sprav to ešte raz a prídeš aj o ruku aj o auto" poviem s vražedným výrazom. Úsmev z tvare mu zmizne. "Začínam sa seriózne báť" povie keď okolo neho prejdem. "Ešte dlho sa budeš vykecávať?!" zakričím naňho. "To je moja hláška!" povie urazene. "Máš na nej meno? Nie! Takže nieje tvoja"