Who's laughing now?! {SK}

♾50♾

Nadvládu nad mojim telom prebral po chvíli hnev. Hneď ku všetkým, ktorí mi ublížili. Hneď k Bessonovi, ktorý sa o to pokúša tiež. Pozrela som sa naňho a poviem Vám, že v očiach mi museli horieť plamene satanského ohňa. "Vieš, Besson, mňa stretnúť je osud. Ľúbiť ma, to je odvaha. Získať ma, nato potrebuješ trpezlivosť. Ale nasrať ma... To je tvoj koniec!" strčím do pohára, ktorý má v ruke a jeho obsah sa vyleje na jeho tričko. Počujem jeho výkrik nejakej nadávky ale to už dávno idem po chodbe preč. Oči ma štípu a ja sa modlím aby som zahnala slzy, ktoré sa do nich tlačia. Nie, už zase nie...

Hneď ako do niekoho kvôli absencii môjho zraku narazím tak vduchu zakľajem. "Luna? Ty plačeš?" spýta sa hneď Daniel a ja preklínam všetko na svete zato, že som narazila práve naňho. Neznášam byť pred ľudmi tou malou zraniteľnou chuderou. "Nie, čo si! To sa mi len oči potia" snažím sa byť sarkastická ako vždy ale môj hlas sa kvôli blížiacemu plaču trasie. "Poď sem" stiahne ma do objatia a ja nakoniec prehrám boj s mojou ľudskosťou. Nechám slzám voľný pád a objatie mu opätujem. "Nebudem na teba tlačiť a pýtať sa, čo sa stalo ale keď mi povieš kto ti ublížil tak zato zaplatí" hovorí počas toho ako sa odtiahne ale len tak aby mi videl do tváre. Dá mi prameň vlasov za ucho a usmeje sa na mňa. Zrazu sa moje ranené srdce rozbúcha a ja sa zapozerám do tých jeho oceanových očí. Jedna časť mňa zatúži znovu cítiť jeho pery. Znovu byť pod jeho ochranou a užívať si jeho dotyky. Potom sa ale vrátim do reality. "Nepotrebujem aby si ma ochraňoval" vyjde zo mňa nakoniec a radšej uhnem pohľadom. "Nezdá sa mi" jeho úsmev sa rozšíri a tým odhalí rad bielych zubov. "To je tvoj problém" otočím sa a chcem odísť preč ale on ma chytí za ruku. Trhnutím ma otočí k sebe a rýchlo prebehne pohľadom po okolí. Nakloní sa ku mne a pobozká ma. Spravil to. Znovu a ja som to nezastavila. Nemohla som....

Pohne perami oproti tým mojim a dlaň položí na moje líce. Jemne ma po ňom pohladí a druhou rukou si ma pritiahne viac k sebe. Ja mu naveľa naveľa nakoniec bozk začnem opätovať. Dokázala by som ho bozkával do konca života. Nečudujem sa, že bola Rey doňho taká paf. Čím sú bozky intenzívnejšie tým viac chcem. Rukami mu zájdem pod tričko a prejdem po vypracovanom bruchu. On sa snaží bozk prehĺbiť a preto jemne pootvorím pery. Jazykom vyhľadá ten môj a začne sa vojna v ktorej má na moje prekvapenie navrch. Je vidno, že to nerobí prvýkrát a má už prax. Jeho ruky vystrelia k mojich stehnám a vyhodí si ma na pás. Nohou otvorí dvere kúpeľne vedľa nás a prejde dnu. Stále sa neprestáva ale venovať mojim perám. Hneď ako zabuchne dvere tak ma na nich natlačí. Ja obtočím ruky okolo jeho krku. Začne mi bozkávať krk a mne z úst ujde pár tlmených stonov. Jeho akoby to ešte viac naštartovalo a začne mi robiť cucfleky. Začo niesom veľmi šťastná ale v tej chvíli som nemala silu odporovať. Ani jeden z nás nevydá zo seba ani slovo. Jedine tlmené stony, ktoré sa nedali zadržať. Vystriedam ho a začnem bozkávať jeho krku. Rukami zájdem do jeho vlasov za ktoré zaťahám a on mi zapradie do ucha. Už už som na ňom videla, že chce niečo povedať ale naše hrátky prerušili kroky na chodbe.

Bolo jasne rozpoznateľné, že sú to vysoké opätky, ktoré nenosí nikto iný ako tá mrochta, ktorá sa ma chce silou mocou zbaviť. Daniel to vedel. Jeho oči vyhľadali moje a priložil si ukazovák na pery aby mi naznačil nech som ticho. Zastavila tesne pred dverami, čo ma dosť znervóznilo. Bála som sa len jedného. Toho aby nám tu nenačapala a nevykričala to všetko Rey do tváre. Nechcela som jej ublížiť ale chtíč bol silnejší. Vedela som, že Daniel to má rovnako a moje čerstvo zlomené srdce pri každom jeho pohľade poskočilo od radosti.

Štvalo ma ako slabo si teraz pripadám.
Štvalo ma ako mi Besson dokázal ublížiť.
Štvalo ma, že som dovolila aby sa toto celé takto zvrtlo.
Štvalo ma ako som skončila a že môžem takto ublížiť človeku na ktorom mi tak veľmi záleží.
Štvalo ma, že toto nebolo prvýkrát...

Stále stála pred dverami. Cítila som, že vie o tom, že sme tu. Prišla o pár krokov bližšie. Už sme ani nedýchali. Mala som pocit, že ešte aj tep mám pomalší a pomalší. Tak som sa bála. Mala som zo seba stále horší a horší pocit. "Christina?" ozve sa Bessonov hlas a moje srdce sa znovu zlomí. Počula som dalšie kroky blížiace sa sem. "Ideme?" opýta sa jej a počula som to tak akoby to hovoril mne. Nabehli mi zomriavky po celom tele. "Áno" povie stále nedôverčivo tá mrochta a spolu odídu. Hneď ako sa za nimi zabuchnú dvere obidvaja s Danielom naraz vydýchneme zadržiavaný vzduch. "Toto bolo o chlp" povie a položí ma na zem. Len neprítomne prikývnem a napravím si kraťasy s tričkom. Otvorím dvere a vykuknem von. "Choď prvá" šepne mojim smerom a ja len vyjdem von. Dvere za mnou potichu zavrie a ja mám zase slzy v očiach.

Potrebujem pomoc.
Potrebujem byť taká ako predtým.
Potrebujem znovu svoj múr, ktorý ma chránil pred citmi, ktorý ma držal nad vodou.
Potrebujem byť stará Luna, nie táto troska, ktorá sa každú chvíľu zosype...

Ako chodiaca mŕtvola som vyšla von na záhradu. Zápalila som si aj keď som vedela, že to tu všetci neznášajú. Len ja a Lulu to robievame, keď je situácia už naozaj na hovno. Viem, že aj ona je na tom zle. Vidím to na nej. Síce sa tvári ako jej to je jedno a že Herrona chce len vlastniť ale ja ju poznám. Viem, že k nemu niečo cíti. Viem, že je na dne ako ja. Obidve sme chceli byť bezcitné. Chceli sme lámať srdcia chalanov ale nakoniec zlomili oni nás...