Who's laughing now?! {SK}

♾31♾

Keď som vyšla hore Besson už bol v mojej izbe ako inak rozvalený na posteli. "Super a teraz to tu musím nezinfikovať" pretočím očami a zavriem za sebou dvere."Ale nehraj to tu na mňa. Viem, že budeš fetovať moju vôňu ešte dobrých pár dní" uškrnie sa samoľúbo. "Jasné a ukradnem si kus tvojich vlasov na prevedenie rituálu aby si sa do mňa zamiloval" uchechtnem sa a preložím si ruky na hrudi. "Sama vieš, že na to netreba rituál" podpichne ma a ja zodvihnem obočie. "Rovno elixír!" rozhodím rukami a on sa zasmeje. Musím uznať aj mne pohlo kútikmi úst ale ostala som vážna. Nechcem si zvykať na to, že sa pri ňom smejem. "Tak prejdime k veci" odkašlem si a sadnem si do kresla. "Chceš na mňa zabudnúť lebo?" povzdychnem si lebo viem kam to smeruje a naozaj nemám náladu pripisovať si na zoznam problémov Bessona. Vlastne tam už aj je ale v inom zmysle. Stále ma serie, čo som povedala Danielovi a to, že sa budem musieť debilnému Parkerovi prosiť aby bol môj 'fake boyfriend'. "Ty to stále nechápeš?" povie nechápavo. 'Oh môj drahý, Besson, radšej by som nechápala' pomyslím si. "Ak ideš s tým na mňa, že si sa do mňa zamiloval. Z nenávisti je len krok k láske a my sme toho príkladom. Ešte neviem koľko podobných sračiek tak šetri dych" zastavím ho a jemu zmizne úsmev z tváre. "Nechcem ti do hlavy tlačiť také sračky. Ty si chcela vedieť prečo s ňou som" povie akoby som bola ja na vine. "Počítam s tým, že ona to nevie a stále si myslí, že ju bezhranične miluješ. Dal by si jej aj modré z neba a podobné sladké rečičky na vymývanie mozgov" zahrám, že mi to trhá srdce a pri poslednej vete pretočím očami. "Neviem, či to vie ale dala mi poslednú šancu" povzdychne si a zájde si rukami do vlasov. "Hej hej počula som" mávnem ľahostajne rukou. "Čiže to mám chápať tak, že keď s tebou ja nebudem tak ti nemám aspoň ničiť vzťah s ňou?" nadvihnem neveriacky obočie. "Presne" prikývne a ja sa musím na jeho naivite zasmiať. To si akože naozaj myslí, že toto nevyužijem? Neviem či je viac naivný alebo blbý. "Hmm ale myslím, že ti na to príde aj sama" uškrniem sa pri pohľade na moje umelecké dielo na jeho krku. "Ako?" pýta sa nechápavo. Božee zachráňte ma lebo inak mu ublížim. "Keď si dám pozor bude to ok" mávne rukou a ja si povzdychnem. Postavím sa a prejdem k nemu. "Ak máš nejaký permanentný make up tak potom je to naozaj ok" uškrniem sa a sadnem si na posteľ. "Čože?" spýta sa so strachom v očiach a v sekunde je pri mojom zrkadle. "Luna, ja ťa zabijem!" štekne nasrato a ja sa len zatvárim maximálne nevinne. "Ideš mi niečo hovoriť?" spýtam sa a kývne na svoj tiež nie najkrajší krk. "To si pri tom naozaj nič necítili?" vytiahne na mňa jednu z otázok ktoré neznášam. City. "Cítila som ako veeeľmi po mne túžiš" uškrnie sa od ucha k uchu a on pretočí očami. "Ale vážne. Naozaj tam nič nebolo?" povzdychne si a ja vidím ako dúfa, že poviem opak. 'Bolo' ozve sa moje úžasné svedomie. "Neviem, čo čakáš, že poviem" myknem plecami a uhnem pohľadom lebo mám pocit, že jeho oči mi vidia do duše. "Fajn kašli nato" otočí sa naspäť k zrkadlu. "Mal by som ísť" povie po chvíli nepríjemného ticha. "Choď"

XXX

Ráno ma musela z postele ťahať Rey za nohu, keďže sme museli vstávať skoro. Akože naozaj skoro keďže ja vstávam niekedy aj o 4 poobede. Tak som si na seba navliekla niečo čo mi prišlo pod ruku a vzala všetky veci. Otec nás hodil na letisko, kde sme aj práve teraz a keby ste videli tie pohľady ľudí keďže tu stojím len v pyžame. Áno a je mi to jedno. "Luna máme ešte čas choď sa prezliecť" nahovára ma Rey ale mne je to taaak jedno. "Však je to jednoo" zaskučím a opriem sa o rúčku na kufri. "Spala si vôbec?" podpichne ma Jack a ja naňho zazriem. "Keby tam ste vy idioti nechceli byť tak skoro mohli sme ešte spať" zavrčím naštvane. Ešte horšie ako ma nasrať je zobudiť ma skoro ráno. "Veď budeš spať v lietadle" mykne plecami Zach. "Aký si ty múdry! Povedz mi ešte niečo čo neviem" ironicky sa usmejem. "Bože, ty si ešte horšia ako normálne" ozve sa tentokrát Daniel. "A vy ste ešte otravnejší ako kedykoľvek!" rozhodím rukami a v tej chvíli sa tu objavia aj Jonah a Besson. "Pekné papuče" podpichne ma Jonah a ja naňho zazriem. "Máš šťastie, že teba nemám v pláne urážať" zašomrem a ostatní sa na mňa prekvapene pozrú. "Akože jeho nie?" zašomre Zach oduto. "Lebo on je na rozdiel od vás celkom v pohode" uchechtnem sa a vidím aký má teraz Jonah ego up. "Nech ti to zase nestúpne do hlavy" podpichnem ho. "Niee vôbeeec" smeje sa a ja si zívnem. "Už tu konečne budeee?" zaskučím nedočkavo keďže už ten debilný pilot mešká. "Ty si to vybavovala nie?" ozve sa Besson, ktorý bol celý čas ticho. "Hej a problém?" nadvihnem obočie. "Tak zjavne hej keďže sme ešte stále tu" povie akoby som bola totálne blbá. Aký je zrazu odvážny hlavne, že včera sa mi v izbe dobre, že nerozreval. "Čo keby si pohol radšej tým lenivým zadkom a šiel sa spýtať kde je problém, hm?" ironicky podotknem a on si trpko so smiechom odfrkne. "Ooo počkaj to je pod tvoju úroveň baviť sa s niekým takým obyčajným, že?" ironicky sa usmejem sa je vidno ako ho začínam vytáčať. "Kedy už konečne prestaneš trepať debiliny a pôjdeš napraviť, čo si zjavne posrala?" nadvihne samoľúbo obočie. "Pamätáš sa kedy sa niekto pýtal na tvoj názor? Ja totiž nie" prídem k nemu bližšie a vidím ako zaťal päste. "Ako môžem brať vážne niekoho kto sem prišiel v pyžame?" uchechtne sa a ja pretočím očami. "Dala by som ti facku ale to by bolo týranie zvierat" zasmejem sa a on zatne zuby. Už už ide niečo povedať. "Ticho ide letuška" povie zrazu Rey a my presunieme pozornosť na ňu. "Prepáčte ale váš let bol zrušený"