Who's laughing now?! {SK}

♾18♾

itslunaxobrien: Čo robíš?
imlulucollins: Som so Zachom
itslunaxobrien: Ok tak poď von
imlulucollins: Vravím ti, že som so Zachom
itslunaxobrien: Ja ti zase vravím, že ma to nezaujíma
imlulucollins: Čo sa deje?
itslunaxobrien: Nič
imlulucollins: Vážne čo sa deje??
itslunaxobrien: Videné 22:28

XXX

Vážne mám pocit, že sa vo mne niečo zmenilo. Je to niečo, čo už nepôjde len tak potlačiť. Dokonca ani môj dlhoročný kamarát alkohol mi už nepomáha. Sedím na balkóne s nohami spustenými do vzduchu pri západe slnka. Po pravej strane fľaša vodky. Pohľad uprený na západ slnka. Niekto by povedal, že sa totálne opúšťam ale opak je pravdou. Toto je moja obľúbená činnosť. Mobil mám hodený dnu v izbe a nikto ma nemá šancu srať. Rodičia ani Audrey nie sú doma ako inak. Úprimne ma zo začiatku sralo, že ma sestra obmedzuje. Začala chodiť na vysokú a doma už prakticky vôbec neni. Potom začala chodiť s Danielom a aj keď kus voľného času, čo má trávi s ním. Lulu je zase stále so Zacharym. A ja? Skončila som sama. Tak ako to bolo na začiatku. Hah! Teraz si určite myslíte, že som smutná pretože kto chce byť sám? Ja! Z myšlienok ma vytrhne auto prichádzajúce pred náš dom. 'Rodičia' pomyslím si. Bohužiaľ pre mňa to ale nie sú oni. "Luna! Zlez z tade!" hneď zakričí Rey. Pretočím očami a napijem sa. "Inak?" nadvihnem obočie. Z auta vystúpi Daniel spolu s Jackom, Zachom a Lulu. "Už len toto mi chýbalo" pretočím očami a dopijem zvyšok fľaše. "Inak ťa z tade dostanem vlastnoručne!" preloží si moja sestra ruky na hrudi. "Luna naozaj! Zlez z tade" nalieha Lulu. "Taký božský kľud tu bol bez vás" rozhodím rukami. "Ty ale kľud nechceš!" ozve sa Daniel a vo mne akoby sa niečo pohlo. Chýbal mi. Tak moc.... "Poď dole, Luns" nalieha tentokrát on. Akoby ho moje telo okamžite poslúchla. Všimnem si ako sa Rey zamračí smerom naňho. On ale pozerá na mňa. Vojdem dnu a idem rovno dole za nimi. "Čím Vám poslúžim?" spýtam sa hneď ako vyjdem pred dom. "Ide o Corbyna?" spýta sa hneď Lulu a ostatní len pozrú zvedavo na mňa. "Viete život je ako prechádzka po parku. Nikdy nevieš kedy stúpiš do hovna. Besson je hovno do ktorého som bohužiaľ stúpila ja" sarkasticky sa usmejem. Rey sa okamžite chytí za hlavu. Jack, Zach a Daniel sa aj napriek tomu, že to skrývali jemne pousmiali. "Luns..." chce už niečo povedať Lulu ale ja ju zastavím mávnutím ruky. "Ako som už povedala. Nezaujímal ma, nezaujíma ma a ani nebude" poviem rázne a tentokrát s vážnou tvárou. "Fajn" povie nakoniec Rey. "Zajtra máš narodky! Netráp sa kvôli mne ale teš ma" objímem ju. "Si moja sestra, Luna. Trápim sa, že sa trpíš ty" objatie mi neopätuje. Pretočím očami. "Koľkokrát ti už mám povedať, že sa k*rva netrápim!"  už nasrato rozhodím rukami. "Rey..." varuje ju Daniel. "Ten totálny potrat bez mozgu ma nezaujíma! Nech si je s tou k*rvou! Prajem im nekonečne krásny život!" rozhadzujem rukami hystericky ale zrazu ma niekto zazadu objíme. Do nosu mi udrie známa vôňa. Hlava sa mi zatočí a po lícach mi z nejakého dôvodu začne tiecť niečo mokré. Nič nevidím ale cítim, že ma niekto zodvihol na ruky. Nebránila som sa lebo som nemala silu....

XXX

Ležala som na svojej posteli. Myslela som si, že som sama. Omyl. "Je ti zle?" spýta sa Daniel okamžite ako otvorím oči. "Fyzicky alebo psychicky?" spýtam sa chrapľavým hlasom. "Aj aj" povzdychne si a mňa prekvapí akú má starosť. "Fyzicky necítim nič a psychicky už pár rokov tiež" posadím sa a prehrabnem si vlasy. "Skolabovala si" povie s vážnym výrazom. "To ma neprekvapuje keďže sme sa bavili o tom...." skočí mi do reči. "Pochopil som nemusíš to opakovať" odbije ma. "Prečo máš takú starosť? Si pomaly horší ako moja sestra" pretočím očami. "Nieje nič zlé na tom, keď sa niekto bojí o niekoho na kom mu záleží" povie na svoju obranu. "Tebe na mne záleží?" spýtam sa dosť prekvapene a nadvihnem obočie. "Jasné, že áno" povie ako samozrejmosť. "Vlastne ani ty mi niesi ukradnutý" mykne plecami a on sa zasmeje. "Aká česť" chytí sa za srdce. "Pri mne áno! To si váž!" ukážem naňho. "Vážim" povie a ľahne si vedľa mňa. "Aj keď to zapieraš Corbyn ti neni taký ukradnutý" povie zrazu. "Vieš čo hej! Tajne ho milujem! Mám v skrini celú stenu jeho fotiek!" povie naoko vážne. "Ja som to vedel! Určite ho miluješ už roky a bola si v utajení na všetkých našich koncertoch!" vykríkne hneď a následne sa začne smiať. "Bola som odhalená!" chytí sa ranene za srdce. "Ale vážne, Daniel, si totálne vedľa" poviem po chvíli. "Fajn fajn nejdem na teba tlačiť ale vieš, že mám pravdu" ukáže na mňa a ja zodvihnem ruky do obranného gesta. "Kde sú ostatní?" spýta sa s povzdychom. "Šli ti kúpiť niečo na jedenie keďže tu nič nemáte" oprie sa o stenu. "Prečo si ostal ty?" spýtam sa nechápavo. "Lebo som chcel" povie akoby nič. "Prišli ste tvojím autom. Pochybujem žeby si ho nechal len tak niekomu šoférovať" uchechtnem sa a on uhne pohľadom. "Vieš, že to z teba dostanem aj nasilu" prižmúrim oči. "Nechaj to tak" postaví sa. Zrazu mám zlý pocit z toho, že som naňho tlačila. Vyskočím na nohy a aj keď to so mnou trošku zapotáca tak ho chytím za ruku a otočím k sebe. Pozrie sa mi do očí a pri tom pohľade nasucho preglgnem. "Povedala som niečo čo som nemala?" nadvihnem obočie a snažím sa tváriť, že nič. "Nie nie si a na vine to ja" povzdychne si. "Prečo by si mal?" zamračím sa a jeho stisk ruky začne elektrizovať. Radšej ho pustím a ruky stiahnem k sebe. "Ja neviem proste som dosť mimo" povie akoby zúfalo. "Z čoho?" nedá mi neopýtať sa. "Z teba" započujem ako šepol. "Tak to chápem" zasmejem sa čím sa snažím nejako odľahčiť tú dusnú atmosféru. "To neni na smiech, Luna" povie vážne s podtónom zúfalstva. "Už som v živote posrala toľko vecí, že mi pomaly dochádzajú nápady. Tak mi ich nedávaj"