Who's laughing now?! {SK}

♾55♾

Pohľad tretej osoby

"S kým, Lulu? Nenaťahuj tooo" zaskučí nedočkavo Zach a Lulu si povzdychne. "S Parkerom" vydýchne a Zach nadvihne obočie. "To je ten s ktorým má Luna také problémy?" zamyslí sa. "Áno. Neviem prečo sa s Rey hádali. Nevedela som ani, že sa poznajú" pokrúti hlavou a tiež sa zamyslí. "Myslíš, že to má niečo s tým Luniným a Danielovým zmiznutím?" pozrie na ňu. "Neviem ale viem, že určite neni v Európe a na 100% je Daniel s ňou" uistí ho. "Na tomto niečo smrdí a nie sú to len Danielove nohy" pokrčí nosom a Lulu sa uchechtne. "Posvietime si na toho Parkera" dodá a Lulu prikývne. "Hlavne musíme čo najskôr zistiť kde sú a pomôcť im" nalieha so zúfalým pohľadom Lulu. "Tak poďme nato"

Luna

Na druhý deň som si obliekla niečo z tých pár vecí, čo tu mám a rozhodla som sa skoro ráno vyjsť von sa prejsť. Daniel ešte spal ale mne to nedalo musela som vedieť kde sa to, dopekla, nechádzame. Chýbala mi Lulu, Rey a dokonca aj Teletubbies. Nechcela som si to ale priznať. Môjmu zlému psychickému rozpoloženiu tento pobyt na samote nepomáha ani z ďaleka. Keby som to bola stará ja tak si to aspoň skrášlim tým, že vyštartujem po Danielovi. Vlastne prečo aj nie? Rey ma zrejme zradila a pracuje na tom aby som zmizla z povrchu zemského. Moja vlastná sestra...

Prešla som k nejakému jazeru, ktoré bolo blízko chaty a keďže bol september tak tu nie je najteplejšie a najkrajšie počasie. Zabalila som sa viac do bundy a prechádzala sa popri brehu. Za iných okolností by sa mu tu páčilo. Prírodu mám rada aj keď mi to ľudia neveria. Nepoznajú ma. Nikto ma v skutočnosti nepozná a teraz to aj ľutujem. Keby vedeli aká v skutočnosti som tak by som možno nebola v týchto sračkách v ktorých teraz som. Vzala som kameň a hodila ho do jazera. Pamätám si, že ako malá som s otcom hádzala žabky do jazera pri chate, ktorú sme vlastnili až kým sa moja matka nerozhodla, že bude lepší nápad ju predať a užívať si tie prachy, čo sme z jej dostali. Nikdy nemala zmysel pre takéto veci. Myslela len na to koľko čo stojí a koľko prachov máme na účte. Ale ževraj som ja povrchná! Pfff.

Z premýšľaní o tom akú mám "perfektnú" rodinu ma prebrali kroky. Otočila som sa a praskla podomnou vetvička. Hneď nato vyleteli zo stromov nejaké vtáky a ja som sa pri tom hluku pozrela hore. Ďalšie kroky. Boli blízko mňa a prisahala by som, že som medzi stromami videla nejakú osobu. Vybrala som sa pomaly za zdrojom zvuku, ktorý mi naháňal hrôzu. Chytila som sa rukou studenej a vlhkej kôry jedného z mnohých ihličnatých stromov, ktoré boli okolo všade okolo mňa. Nad jazerom sa vznášala hustá hmla, ktorá sa vďaka každou hodinou stále silnejúcej žiare ranného slnka rozplývala na hladine. Pozrela som sa na miesto, kde som tú osobou videla. Moja myseľ sa ale bránila a prehovárala ma, že už som naozaj paranoidná, že strácam zdravý rozum. Zvedavosť ale bola silnejšia a tak som prešla ďalších pár krokov bližšie k tomu miestu. Les tu bol hustejší a vlasy mi rozfúkal chladný vietor, ktorý ma ovial odzadu. Kroky sa tentokrát ozvali spoza mňa a ja som sa trhnutím otočila. Hneď som siahla po kameni pod mojimi nohami. Z jeho ľadového a špinavého povrchu ma striaslo a pripadala som si ešte zraniteľnejšia ako predtým. To ma naozaj vystrašia len takého blbé zvuky? Otočila som sa okolo svojej osi a všetky stromy mi pripadali úplne rovnaké. Bola som vystrašená na smrť a všade som videla už len záhadnú osobu, ktorá mi chce ublížiť.

"Luna?" chytí ma niekto za rameno a ja sa oženiem kameňom v mojej ruke. Keď ale zbadám známu tvár rýchlo kameň pustím a ďakujem za Danielove rýchle reflexy. "Si v poriadku?" spýta sa hneď a chytí ma za ramená. "Čo myslíš?" sarkazmus ma ani v tejto chvíli neopúšťa a ja si prehrabnem frustrovane vlasy. "Videla si dakoho?" obzrie sa hneď ostražito okolo seba a mňa stiahne ochranársky bližšie k sebe. "Neviem, možno som len paranoidná, čo je dosť možné" povzdychnem si a objímem ho okolo pása. "Poďme do chaty" povie zamračene a hneď sa vyberie smerom tam. Cestou medzi nami vládne napäté ticho. Čakám už len kedy na mňa zase niekto vybafne a Daniel je na tom asi podobne. Až keď sa za nami zavrú dvere o ktoré sa on následne oprie, tak si vydýchnem.

"Nemala by si von chodiť sama" hneď ma začne karhať. "Chcela som sa len prejsť. Nemôžeš mi byť stále za zadkom" pretočím očami. "Práve o to tu ale ide, Luna. Mám byť stále s tebou a dávať na teba pozor" rozhodí rukami a ja sa ironicky zasmejem. "Oh, jasné! Tá zmluva. No tak pardooon, že som sa šla prejsť lebo som chcela byť chvíľu sama. Teraz ma nažaluješ otcovi?" nadvihnem obočie a on pretočí očami. "Ide o to, že sa ti mohlo niečo stať" vidím, že začína byť naozaj nasratý. "Potom by sa stalo aj tebe čo? Porušil by si ďalšie body zmluvy a musel by sa sa zato zodpovedať" vyhodím mu na oči. "O tú zmluvu tu nejde, nechápeš? Seriem na ňu! Ide mi o teba a tvoje bezpečie!" prejde ku mne bližšie. Zdvihne naňho pohľad. "Prečo si ju potom podpisoval?" spýtam sa nechápavo. "Kvôli tebe" povzdychne si a chytí ma za ruky. "Chcel som byť viac s tebou" položí dlaň na moje líce a jemne po ňom prejde prstami. "Podpísal si zmluvu s diablom. Je ti to jasné?" povzdychnem si a privriem oči. Zasmeje sa. "To už nejako prežijem" prejde ku mne ešte tesnejšie. Viem kam toto celé mieri a viem, že to možno je chyba. Rey nemusí byť do tohto zapojená tak ako to celé vyzerá. Som ale sebecká, utrápená a bezcitná sviňa, ktorej to je jedno. Predsa sama povedala, že viem o tom, čo medzi nami je a nevyzerala, že by jej to nejako vadilo. "Ty mi zato stojíš"