Who's laughing now?! {SK}

♾45♾

Umelina číslo 1 sa odula ako najviac sa dá a ja som mala čo robiť aby som po nej neskočila a neukončila naše trápenie. Uvedomila som si ale, že mi nestojí ani za zlomený nechet tak som to nechala radšej tak. Nestalo znovu to trápne ticho, kedy radšej nikto nič nehovorí. "Vážne? To si necháte touto škratou tu pokaziť celý zvyšok dňa?" rozhodím rukami, keď mi to už nedá. Hentá sa nefúkne ešte viac a ja mám chuť zobrať špendlík a prasknúť ju. Potom by bol ale bordel a mne sa naozaj upratovať nechce. "Ty nám ho kazíš svojou prítomnosťou" ozve sa umelina číslo 2. "Na reči primitívnych ľudí nereagujem, hovno sa má spláchnuť nie sa s ním hrať" ironicky sa usmejem a očervenie aj ona. Počula som uchechtnutie a všimla som si ako sa Jack a Besson uchechtli. Ani Herron nemal ďaleko od úsmevu lebo jeho kútiky sa doňho dvíhali aj keď s tým bojoval. "Ou a samozrejme ak vám niečo vadí tam sú dvere. Nenúťte ma vstávať lebo potom vám už ani tím najlepších chirurgov nepomôže" dodám a vyložím si nohy na stôl. "To by sa ti páčilo aby sme odišli! Potom by si mala voľnú cestu, čo ty mrcha?!" vypískne umelina číslo jedna. "Vieš čo už len nato naozaj čakám" pretočím očami a ona si odfrkne. "Znášam vás dve mrochty tu len kvôli Rey ale ešte raz otvoríte tie svoje peroxidové huby a prisahám, že vám ani exorcista nepomôže" zavrčím a keď vidím ten jej egoistický úškrn tak sa už neovládnem. "Sorry, snažila som sa" pozriem sa na Rey a postavím sa. Vyhrniem si imaginárne rukávy a nahodím úškrn sériového vraha. Bitchee nasucho preglgne. Chytím ju za kus tej umelej metly na hlave a začnem ťahať k dverám. "Nehovor, že som ťa nevarovala. Mala si tú svoju špinavú hubu plnú sračiek držať zatvorenú a mohli sme sa tomuto vyhnúť" hovorím cez jej škrekot akoby sa opice párili cestou k dverám. Otvorím ich a akurát keď ju vyhodím von tak sa na schodoch dole do obývačky zjaví Lulu. "Nehovor mi, že to konečne prišlo!" vypískne natešene a oči jej zažiaria. "Je to tu! Uži si to!" zasmejem sa a ona sa ako malé šťastné decko rozbehne k umeline číslo dva. Chytí ju za tú peroxidovú guču na hlave a ťahá tiež k dverám. Tá naopak škrieka ako by sa mačky párili. Tie keby sa dali dokopy tak hotová ZOO. Bez urážky všetkých opíc a mačiek samozrejme. Vyhodí ju von a ja zabuchnem dvere. Oprášime si obidve ruky a dáme si náš pozdrav. "Toto je lepšie ako Vianoce" vydýchne spokojne Lulu. "Užila by som si viac keby sme ich vykuchali ale aj toto nebolo na zahodenie" myknem plecami a keď sa otočíme na obecenstvo tak sa môj úškrn vráti. Jedna polovica tam sedí s otvorenou hubou a druhá zas s nečitateľným pohľadom. "Toto čo bolo?" vyjachne prvá Rey. "Vyniesli sme smeti" mykne Lulu plecami a sadne si gauč vedľa Zacha. "Ideš za ňou?" spýta sa Besson smerom naňho. Ten ostane ticho ale to, že sa už dávno nezdvihol a nebežal za ňou hovorí za všetko. "A ty?" pozrie sa Jack na Bessona. "Ani ma nehne"

XXX

Moja zvedavosť bola postupom času stále väčšia. Červená ornamentová krabička mi nedala spať a tak som sa rozhodla svoje pátranie zopakovať. Keď sa Rey, Jack, Gabbie, Tate a Jonah vybrali von a ostatní sedeli vonku tak som sa preplížila do ich izby. Krabičku som vybrala spod postele a znovu som začala skúmať zámok. Na toto by stačili kombinačky ale to by bolo až príliš nápadné. Potrebujem kľúč. Neviem kde by mohol by ale obsah vyzerá dôležito keď je takto uložený. Začnem loviť v pamäti či som niekde ten kľúč nevidela. "Čo tu robíš?" ozve sa celkom naštvane od dverí a mnou trhne. Daniel. "Nič" otočím sa smerom k nemu a krabičku skryjem za chrbát. "Toto je izba mňa a Rey. Nemáš tu, čo robiť" zamračí sa a pomalým krokom sa vyberie hlbšie do izby. Dopekla! "Toto je ale môj dom" snažím sa mu oponovať ale toto bol dosť chabý protiargument. Keď zbadá krabičku v mojich rukách v očiach sa mu objavia blesky. "Daj mi to" natiahne ku mne ruku ale ja ustúpim dozadu. "Čo v tom je?" vybafnem hneď. "To neni tvoja vec" štekne a znovu sa po nej natiahne. Ja ale ustupujem stále dozadu až narazím na stenu. "Keď ide o moju sestru mám to právo vedieť" zamračím sa a on sa natiahne za mnou chrbát čím sa na mňa natlačí celým telom. "Prečo si taká tvrdohlavá?" povie už zúfalejšie a uvoľní svaly. Stále ruku ale tlačí za mnou chrbát a snaží sa krabičku získať. "Lebo a teraz mi povedz čo tam je alebo kde je kľúč" poviem nekompromisne a on sa znovu zamračí. "Bude to takto. Ty mi vrátiš krabičku a ja ťa nebonznem Rey" povie a ja si všimnem retiazku na jeho krku. Prívesok nevidno ale napadne ma, že keď je tá krabička taká dôležitá tak aj kľúč bude na dôležitom mieste. Takto by mal kľúč stále na očiach ale predsa len by bol blbý keby ho nosil takto okato. No ale keď Herron nosí kladky tak prečo by Seavey nenosil kľúč? Ešte by to bol nový trend prisámbohu! Rýchlo mu strhnem retiazku z krku a vymaním sa z jeho zovretia. "Luna!" štekne a rýchlo sa za mnou rozbehne. Bingo! Rýchlo utekám z izby spolu s kľúčom a krabičkou v rukách. Zavriem sa u seba v izbe a hodím krabičku na posteľ. Tak a mám to. Keď to tak bráni musí to byť naozaj dôležité. Čo tam môže byť? Je to niečo čo mi zmení pohľad na Rey aj naňho? Kľúč strčím to zámku a pootočím ním. Krabička sa naozaj pootvorí. Otvorím ju a uvidím tam....