Who's laughing now?! {SK}

♾20♾

"Tak sadaj kým sa ešte dochystajú" preruší trápnu chvíľu ticha otec. "Ou jasné" nervózne sa Daniel zasmeje. 'V obleku mu to sekne čo?' podpichne ma svedomie a ja vduchu zakľajem. "Luna nejdeš za nimi?" ozve sa otec mojím smerom. "Vyzerám nato?" nadvihnem obočie. "Ja len, že či im nechceš pomôcť alebo tak" uchechtne sa otec a ďalej nespúšťa oči z telky. "Uhádol si" vyložím si nohy na stolík a ďalej sa venujem mobilu. "Ale veď ju nechajte. Lepšie už vyzerať nemôže" usmeje sa Daniel a ja naňho zdvihnem pohľad. "Vidíš aký je milý. Kiežby si aj ty od neho chytila aspoň trošku vychovania alebo si aspoň našla niekoho ako je on" začne mi otec dávať prednášky. "Nemusím si niekoho nájsť, vlastne, musím len zomrieť. Ale už nemusím ani to! Ľudia sa dávajú zmraziť" mykne plecami a otec s Danielom sa zasmejú. "Tak sme tu" prídu mama s Audrey do obývačky. "Konečne" skočím na nohy. Daniel hneď príde k Audrey. Ani neviem prečo ale odvrátim zrak. "Môžem šoférovať?" spýtam sa otca. "Hádam nechceš nás a svoju sestru na jej narodeniny zabiť" smeje sa otec. "Chcem tam dôjsť ešte dneska lebo tvojím tempom tam dôjdeme síce na narodky jej ale neviem na ktoré!" vezmem z jeho ruky kľúče. Vyjdem von a idem rovno do auta. Sadnem si za volant ale ich nikde.

itslunaxobrien: Vážne dneska niekoho zabijem😒
imlulucollins: Prosím nech to je Kay! 🙏🏻
itslunaxobrien: Aj na tú príde neboj sa 😉
imlulucollins: Už ste na obede?
itslunaxobrien: Sedím v aute a čakám na nich....
imlulucollins: Som zvedavá, čo je ten darček o ktorom nechceš povedať ani mne
itslunaxobrien: Všetkým vám ako vždy vytriem zrak 😏

XXX

Jedlo bolo vždy mojou záchranou a inak to nebolo ani dnes. Obed s rodinou je odteraz moja nočná mora. To ticho pri stole je fakt otras. "Daniel... Takže ty bývaš so svojimi kamarátmi s ktorými máš skupinu?" a je to tu. Pretočím očami a radšej sa venujem cestovinám na svojom tanieri. "Áno" prikývne slušne Daniel a usmeje sa. Mama mu úsmev opätuje. "Nerozmýšľal si nad vysokou školou?" opýta sa otec, ktorý si krája steak. "Vlastne ani nie" povie znovu zdvorilo Daniel a Audrey mu pod stolom stlačí ruku. Pretočím očami a dám si do úst ďalšie sústo. "Je pekné, keď si niekto plní sen" ozve sa mama a naširoko sa na tie dve hrdličky usmeje. "Jasné ale ja na vysokú ísť musím, že?" zatiahnem sarkasticky čím na seba stiahnem všetkú pozornosť. "Nebudeme sa tu o tom baviť, Luna" zamračí sa na mňa otec. "Keď som Vám povedala, že si chcem otvoriť tetovacie štúdio tak ste ma poslali do riti. 'Pôjdeš na vysokú inak budeš sprostá a skončíš na ulici!" napodobním otca. "Ale teraz je zrazu pekné, keď si niekto plní sen" ironicky sa usmejem. Mama a otec zblednú. Pozriem sa na Audrey a Daniela. "Dobrú chuť" usmejem sa a znovu sa ozve zvuk príbora okolo. Zvyšok obeda je ticho. Sem tam niekto prehodí nejaké slovo až kým sa nepresunieme znovu do auta. "Tak nás vyložte doma a choďte si svojou cestou" mávne rukou otec. "Fajn takže môžeš šoférovať ty" hodím kľúče Danielovi. "Prečo?" nechápavo sa na mňa pozrie. "Predsa idete na oslavu" poviem ako samozrejmosť. "Mňa vyložíte doma" dodám a sadnem si do auta. "Tak to ani náhodou. Čo by to bola za oslava bez teba?" zamračí sa Rey a sadne si na sedadlo spolujazdca. Mama a otec si sadnú ku mne dozadu a Daniel za volant. "Asi taká akú si ju predstavuje väčšina tvojich hostí" ironicky sa usmejem. "Je to kvôli Corbynovi?" ozve sa Daniel a naštartuje. "Za prvé jeho meno nechcem v živote počuť. Za druhé ma nezaujíma a za tretie nemám ani nebudem mať náladu nato vidieť jeho hnusný ksicht" pokrčím znechutene nosom. 'Ale jeho pery by si znovu skúsila veľmi rada' ozve sa zase to otrasné svedomie a ja reálne rozmýšľam ako sa dá táto časť mňa zabiť. "Prosím kvôli mne" spraví na mňa Rey psie oči lebo veľmi dobre vie, že toto moje odjakživa moja slabina. Je to moja sestra a jeden z mála najbližších ľudí. Neni nič čo by som pre ňu nespravila. 'Len jej preberáš frajera...' nedá sa tá otrava v mojej hlave. "Fajn" zašomrem a ona sa raduje ako malé decko. Mama sa na mňa šťastne usmeje a ja pre pretočím očami. Zacítim na sebe pohľad v spätnom zrkadle a keď sa tam pozriem Daniel rýchlo odvráti zrak. Spravím to isté ale o pár sekúnd sa na mňa znovu pozrie. 'Fakt vieš ako všetko dokonale posrať' dokončí svedomie a ja si radšej do uší dám slúchadlá.

Keď prídeme pred dom hrôzy mám sto chutí otočit sa a brať nohy na ramená. Už už som to chcela spraviť ale zastavila ma ruka na mojich krížoch. Pozrela som na dotyčného a otvorila som ústa, že niečo poviem. "Ideme?" objaví sa pri nás Audrey a Daniel pohotovo ruku stiahne. "Hej" zašomrem a odtrhnem pohľad od jeho očí plných neistoty. Chytí ho za ruku a natešene sa vyberú k dverám. Ja sa ťahám za nimi ako tieň a snažím sa byť mimo reality. Až otvorenie dverí a následné podozrivé ticho ma vráti nazad. Zamračím sa ale Rey a Danielovi táto situácia vôbec nepríde divná. Je vidno, že sa takýmto veciam snažím vyhýbať. "Prekvapenieeee!!" ozve sa celým domom, keď spoza nábytku a ďalšieho zariadenia domu vyskočia pre mňa dosť známi ľudia. Rey sa hneď rozšíri úsmev na tvári ale mne presne naopak. Tak ako aj osobe s ktorou som okamžite naviazala očný kontakt. Jeho chladný a bezcitný pohľad na mňa mnou prešiel až do špiku kosti. Pošúchala som si nervózne ruku a odvrátila zrak. Pohľadom som hľadala Lulu alebo Jacka ale nikdy som ich nevidela. Prešla som rýchlym krokom do kuchyne kde som si okamžite vzala pohár s neznámou tekutinou. Veľkými dúškami som ho do seba naliala a potom další a další. Zdalo sa, že som konečne v pohode až kým som za sebou nepočula kroky. Cez hudbu a hlasy v celom dome to nebolo tak počuť ale ja som to počula jasne. "Ale ale ale koho to tu máme..." a sranda sa môže začať...