Without you

15 •Green light in the dark streets•

Rose

Po tom, čo som strávila úžasné poobedie s Liamom a Mary, som sa vydala do knižnice. Keď som otvorila dvere a vošla dnu, nad hlavou mi zacinkal zvonček. S úsmevom som za sebou zatvorila dvere, otrasajúc sa zimou, ktorá vládla vonku, a začala si rozopínať gombíky na mojom čiernom kabáte. Za pultom - ak to tak smiem nazvať - sa na mňa oslnivo usmiala Lou.

"Dobrý deň,  Lou." pozdravila som ju so sladkým úsmevom na perách, pričom som si rozopla posledné dva gombíky. Pošúchala som si o seba dlane v snahe si ich trošku zohriať - ľutujem, že som si nevzala aj rukavice z domu, alebo tie, ktoré som si nechala v Liamovom aute, keď po mňa prišiel pred nejakým časom prišiel po škole - a pristúpila k slečne Lou.

"Aj tebe, Rose. Vonku to teda vyzerá, čo." zhodnotila, pozerajúc sa na mňa a na moje premrznuté ruky. Prikývla som a poobzerala som sa po miestnosti, či nezahľadnem Dylana.

"To teda vyzerá, skoro som zmrzla." zasmiala som sa. "Idem si odložiť veci a pustím sa do tých kníh, čo som včera nedokončila." povedala som a dala sa do kroku.

"Dobre. Dáš si teplý čaj?" počula som za mnou zakričať Lou. Odkričala som jej, že si dám veľmi rada a vošla do kabinetu.

Vyzliekla som si kabát, ktorý som si tenktokrát nedala do skrine, ale na vešiak, kde už vysela aj Louina bunda. Tašku som si hodila na gauč a vzala si zo skrine tričko, ktoré som si obliekla nad blúzku, ktorú som dnes na sebe mala. Dosť som sa potešila, keď mi dnes volala Eleanor, že máme voľno v škole a nemusíme do nej ísť. Ale aj tak dnes budem musieť ísť neskoro domov, pretože musím čakať na tovar, ktorý máme dnes dostať.

Keď som bola konečne hotová, vlasy som si dala do vysokého copu a poupravila si okuliare - už sa neviem dočkať tej operácia, ktorá ma čaká, aj keď sa jej trochu bojím - a vyšla von z kabinetu.

Keď som sa vrátila k Lou, už ma čakala šálka teplého čaju, z ktoré som si okamžite usrkla. Hneď som sa cítila lepšie. Nechápem, ako môže byť vonku taká zima a to je len ešte November.

"Kde je Dylan?" spýtala som sa Lou, ktorá písala niečo do knihy, do ktorej si zapisuje zapožiciavané knihy a podobné veci.

"Dnes ráno mi volal, že príde o niečo neskôr. Ako vám to šlo včera?" odpovedala mi, pričom mi hneď  položila otázku. Usrkla som si z čaju a oprela sa bokom o stôl, za ktorým sedela Lou.

"Včera nám to šlo super. Dokonca sme tu mali aj niekoľko ľudí, ktorí tu boli až do konca otváracej doby." skonštatovala som.

"Tak to je super. Rose, minulý týždeň nám to s tým čítaním nevyšlo, ale myslím, že nabudúci by to mohla ísť." pozrela sa na mňa Lou.

"No, dobre. Myslím, že to problém nebude a už som rozmýšľala, že by sme mohli povyberať knihy, ktoré by som deťom čítala. Myslím, že by to nič náročné byť nemalo." navrhla som. 

"Prinesiem aj moju malú dcérku." 

"Máte dcéru?" spýtala som sa prekvapene.

"Hej." usmiala sa Lou.

"Dobre. Tak ja idem poukladať knihy, ktoré som si včera nechala, a potom keď príde Dylan, tak sa spolu vyberieme do toho obchodu naproti." položila som šálku s dopitým čajom na stôl. 

"Pre tie ozdoby?" spýtavo sa na nadvihla Lou obočie, opierajúc sa lakťami o stôl. Prikývla som a bez slova som odkráčala k zadným regálom, kde som si nechala krabicu plnú kníh.

Dylan dorazil o pol hodinu. Hneď mi aj začal pomáhať, a keď som mala všetko o ďalšiu hodinu hotové, využila som voľný čas, ktorý som mala, a siahla po Shakespearovi, ktorého stále čítam. Najradšej by som teraz sedela doma, pekne si čítala vo svojej izbe a jedla niečo. Nemám dobrý pocit už od chvíle, čo som vstúpila do knižnice. Ale absolútne neviem povedať, prečo mám taký zlý pocit. Neviem si to vysvetliť, ale mám naozaj zlý pocit.