Without you

24 • Night club •

HUDBA JE K POSLEDNEJ ČASTI DNEŠNEJ KAPITOLY

Mary

Stále prekvapená som civela na svoju sestru, ktorá kráčala predo mnou svižnými krokmi. Moja nálada bola síce dosť pochmúrna a neistá, no to s Rose ma nejako odreagovalo a prestala som na svoj rozhovor s Niallom myslieť. To, že sa so mnou chce zajtra opäť stretnúť som chápala. Vo chvíli, keď ma chcel chytiť za ruku, som sa mu odtiahla a vymyslela si, že sa necítim dnes zase dobre, čo nebola až taká veľká lož. Naozaj som sa cítila choro.

"Rose, veď ma počkaj." Zakričala som za ňou. Rose zastavila a stála, dokým som k nej nepribehla. 

"Panebože!" vypustila všetok vzduch z pľúc, pretierajúc si rukami tvár. "Ja som sa naozaj zbláznila." tvárila sa naozaj šokovaná sama sebou. Ja som mala chuť sa smiať, pretože to bola sranda a Harry sa tváril nadmieru prenádherne.

"Ja som sa nadmieru bavila," objala som okolo ramien a mrkla na ňu. 

"Mne to tak v tú chvíľu na nanosekundu tiež pripadalo, ale teraz si to už nemyslím." Vzdychla, kráčajúc v mojom objatí so sklonenou hlavou. Zaujímalo by ma, prečo to vlastne spravila.

"Čo ti vlastne urobil, že ťa to prinútilo k tomu, aby si mu hodila môj lahodný zákusok do tváre?" Zvedavo som k nej sklonila hlavu. Moja zvedavosť prehovorila mojou otázkou a nedočkavo vyčkávala na vysvetlenie. Rose skrčila svoje krásne upravené obočie a na chvíľu si akoby nazlostene zahryzla do pery. 

"Dobre vieš, že keď ide o Stylesa, dôvod na takéto veci nepotrebujem. Ten nakulmovaný kretén ma vie vytočiť rýchlejšie ako lietajúci papagáj." namosúrene kráčala k svojej skrinke, z ktorej si vybrala veci. 

Ďalej som sa neozvala, pretože som svoju sestru dobre poznala a vedela som, že by bola v t takejto nálade po celý deň. Vlastne by som za to aj čiastočne bola rada. Obávala som sa, že sa ma opýta na Nialla a o ňom som nechcela hovoriť. Nemienila som sa s ním zase stretnúť, ako som mu to sľúbila. Bola som rozhodnutá si niečo vymyslieť a vyhnúť sa mu za akýchkoľvek okolností. 

Vo vrecku mi zavibroval mobil, ktorý som hneď vybrala. 

"Teta píše, či ešte nejdeme domov, a máš prísť aj ty. Vraj volala k Lou, že dnes neprídeš." prečítala som jej správu, ktorú som dostala o tety. 

"Deje sa niečo," obe sme sa na seba pozreli, Rosin výraz hovoril o jej nechápavosti. Pokrčila som svojimi plecami a pokračovala v kráčaní preč z tejto basy. 

Počas cesty v autobuse sme obe mlčali, čo som v tej chvíli prijala. Niall proste nevedel zniesť, že som sa s ním rozišla. Urobila som to dnes počas toho, ako sme mali prvú hodinu. Síce som mu to napísala na papierik a dôvod som mu nedala, ale jeho výraz, keď to čítal... ako keby bol prekvapený a nie sklamaný. Jeho reakcia však nepasovala k tomu, ako sa choval po zvyšok dňa. Síce sme sedeli pri jednom stole na obede, ale bolo to, ako keby sme tam sedeli len ako kamaráti. Akoby všetko to, čo som s ním za tie krátke dva týždne prežila, zmizlo. 

Možno to bolo iba z mojej strany, pretože sa na mňa stále pozeral a ja som ho ignorovala všetkými desiatimi. Neviem, ako to budem znášať po zvyšok školy, ale nehodlala som sa zložiť z tohto. Nemalo to pre mňa nič znamenať a ani znamenať nebude. Alebo možno áno?

"Postav sa, už vystupujeme," vyrušila ma Rose, ktorá ma tak vrátila do reality. Zamrmlala som si niečo popod nos a vstala, čakajúc, kedy sa autobus otvorí. 

Ako sme kráčali k domu chodníkom, Rose telefonovala s Eleanor a ja som sa snažila nemyslieť na dnešok. Stále mi bolo zle, necítila som sa o nič lepšie ako cez víkend a priala by som si, aby ma aspoň tie krámy prešli.