Without you

21 • Confused feeling •

Chytila som sa umývadla ešte pevnejšie, pričom som mu hľadela do očí. Čo tu robí? On bol so mnou v tej triede? Veď som si ho ani nevšimla. Cítila som, ako mi koluje žilami nervozita a pomaly som sa začala báť. Prečo vždy on? Ako keby bol chodiacou chorobou, ktorá kazí iba mňa. Vždy je tam, kde som ja.

"Odrezali ti azda jazyk?" Opýtal sa ma pobavene, jeho pery skrútené do odporného úškrnu. Tak odporný hlas, ktorý sa mi, bohužiaľ, zarýva do mozgu.

Xby ads

Pomalými krokmi sa ku mne začal približovať a ja som sa natlačila telom k umývadlu za mnou. Cítila som búšiace srdce a mráz v končatinách.

"Čo, dopekla, chceš?" Zasyčala som na neho.

"Čo asi," rozhodil rukami do vzduchu. Následne sa čudným spôsobom usmial, až mi z toho úsmevu nabehla husia koža. Ten úsmev nebol znakom ničoho dobrého, to som si bola sakramentsky istá. "Minule sme niečo nedokončili. Stále mi nejako utekáš." trúsil slizky, pričom bol ku mne bližšie a bližšie.

Xby ads

Došlo mi to. Po týchto jeho slovách mi to došlo. To, čo sa stalo minule. To, ako ma chytil na tej ulici, keď sa ma dotkol. Striasla som sa nad tou spomienkou.

"Choď odo mňa preč," varovala som ho, moja ruka vystretá k nemu, nech sa odo mňa vzdialí. Snažila som sa nadýchnuť, ale zrazu mi to išlo ťažko.

"Prečo by som mal," naklonil hlavu na stranu a ruka sa mu pohla smerom za mnou, za ňou nasledovala aj jeho druhá ruka a zrazu som bola v pasci medzi jeho telom a umývadlom za mnou. Triasli sa mi ruky, ktoré sa mi ani neviem ako dostali pozdĺž môjho tela.

"Nerob to..." prosila som, hlas sa mi už skurvene triasol. Preklínala som sa za to, ako zbabelo som sa cítila, keď sa ku mne ktokoľvek dostal. Keď sa ku mne hocikto čo i len priblížil, triasla som sa a nemohla som poriadne dýchať. Tento problém vznikol aj teraz a ja som sa začínala naozaj báť.

"Ale nie, ja vždy dostanem, čo chcem. A vieš, čoho sa mi zachcelo teraz?" Priblížil sa k môjmu uchu, jeho hlas mi bol tak veľmi odporný. Bolo mi z neho doslovne zle. "Teba," vydýchol mi priamo do ucha, až som mala možnosť cítiť jeho mentolový dych. Obracial sa mi žalúdok a miestnosť mi pripadala tak malá. Ach, nie. Len to, prosím, nie. Nemôžem sa zložiť práve tu. Nemôžem sa len tak vzdať, nie teraz.

Privrela som oči a čakala, nech som sa snažila akokoľvek, zlyhávala som. Zlyhávala som na plnej čiare, a uvedomila som si to, keď sa mi perami začal obtierať o krk. Mala som pocit, ako keby po mne liezlo milión hadov. Odporných a slizkých hadov, ktoré som tak neskutočne neznášala. Ako keby ich po mne liezlo a priam som cítila, ako mi panika i strach zatemňujú všetky zmysli. Nemohla som uvažovať, vnímala som len jeho odporný jazyk a pery.

"Prosím, nerob," snažila som sa ho odtiahnuť od seba, lenže bol na mňa tak natlačený, že som sa nemohla ani pohnúť.

Jedna jeho ruka sa ocitla na mojom stehne a ja som v ten moment vykríkla, hlasno a vystrašene vykríkla.

V momente sa odo mňa odtiahol a rukou mi zakryl ústa. Moje oči naňho vygúlene pozerali.

"Kurva, čo ti preskočilo! Sklapni!" Zvrešťal po mne, pričom sa jeho dlaň pravej ruky nečakane ocitla na mojom líci, keď mi strelil facku. Zaskučala som bolesťou a začala sa mykať v jeho zajatí. Nepomáhalo to, nič to s ním nerobila. Chcem ísť preč! Nech prestane!

Začala som sa nekontrolovateľne mykať v jeho rukách a nemienila som prestať, dokým zo mňa nezlezie. Preboha, nech už prestane. Ale ani moje prosenie a mykanie sa mu neurobila s jeho činnosťami nič. Začala som sa triasť ešte viac. Cítila som, ako mi jeho ruky kĺžu po tele, jeho jazyk lízal môj krk a v mojom žalúdku sa hromadilo to napätie, ktoré som pociťovala. Nevoľnosť mi stúpala do žil a pomaly ma začala pohlcovať nevedomosť.