Čakala som na autobusovej zastávke, pretože sa môj brat zabudol u svojej priateľky, proti ktorej som vlastne nič nemala. Sophia je super baba a vo veľa veciach mi niekedy pomáhala, no neuškodilo by, keby po mňa Liam prišiel. Stáť na zastávke s tými tupcami nie je nič príjemné, hlavne keď sa do vás stále navážajú. V našej škole tú samí tupci, no ja sa s nimi, našťastie, nestýkam.
O niekoľko nekonečných minút prišiel autobus, do ktorého som okamžite nastúpila a sadla si úplne dozadu, kde son si mohla prečítať svoju obľúbenú knihu. Z tašky som si teda vybrala knihu a otvorila som na strane, kde som prestala čítať. Moja mama mi vždy vravievala, že raz z toľkého čítanie zošaliem, no nikdy som ju nebrala vážne. Milovala som, keď son sa mohla vžiť do hlavných postáv nejakého románu. Keď si predstavím, že sa to všetko deje, a že okolitý svet teraz patrí len a len atramentu vyrytom na papieri. Ponorila som sa do čítania zakázanej lásky Rómea a Júlie, ktorú som už čítala minimálne desaťkrát, no stále ma to bavilo. Aj keď som v poslednom čase začala objavovať moderné knihy a musela som uznať, že som už mala vo svojom Kindli už niekoľko kúskov, ktoré na mňa čakali.
Prestala som čítať, keď som vedľa mňa počula povzdychnutie, ktoré ma prinútilo sa otočiť na dotyčnú osobu sediacu vedľa mňa. Bol to nejaký chalan, ktoré ho som pravdepodobne nepoznala, no keď som si ho pozornejšie prezrela, spoznala som, že je to jeden z tých chalanov z nášho futbalového tímu na škole. Tiež bol na zastávke s tými chrapúňmi. Ani som si neuvedomila, že na neho zízam, kým sa mi do uší nedostal jeho chrapľavý hlas.
"Čo čumíš?" povedal nie veľmi priateľským tónom, ktorý ma donútil sa zamračiť. S pretočením očí som sa otočila k oknu, o ktoré som si oprela hlavu a pozorovala vonkajšok. Rázom ma prešla chuť čítať, a to sa mi často nestávalo.
Autobus zastavil a ja som chcela vystúpiť, tak som sa postavila, no ten chalan sedel na svojom sedadle s rozkročenými nohami, kvôli čomu som nemohla cez neho prejsť.
"Dovolíš?" s nadvihnutým obočím som sa na neho zhora pozrela. Zodvihol ku mne hlavu a potom sa trochu stiahol, pričom sa zase ponoril do svojho mobilu, no to pretočenie očami som si všimla aj tak.
Keď som konečne vystúpila z toho preplneného autobusu, vykročila som po chodníku, po ktorom som kráčala, až kým som nebola pri našom dome. Na príjazdovej ceste som si všimla Liamove auto, čo sa mi nezdalo. Nemal by náhodou byť u Sophi? Mykla som nad tým plecami, veď už som bola aj tak doma. Môj brat mal 26 no niekedy si hovorím, že ja som tá, čo má 26 a on je ten, ktorý má len 19. A je dosť detinský ,v niektorých veciach, sa podobal s Mary.
Otvorila som vchodové dvere, ktoré som za sebou následne zavrela. Vyzula som sa a tašku položila na skrinku, nad ktorou som si zavesila svoju koženú bundu. Vošla som do obývačky, no hneď som to oľutovala.
"Fuj! To to nemôžete robiť vo tvojej izbe?" znechutene som sa zatvárila, keď som objavila svojho brata a jeho priateľku, ako sa olizujú na gauči. Obaja sa od seba rýchlo odtiahli a pozreli na mňa.
"Nemala by si byť s škole?" spýtal sa ma Liam, pričom si sadal na gauč. "Veď je ešte len..."
"Štyri poobede." poukázala som, pričom som si prekrížila ruky na prsiach. Pozrel sa na hodiny, ktoré boli zavedené na stene.
"Ou." vyšlo z neho. "Ako si prišla zo školy?" pokračoval hneď potom.
"No, musela som tridsať minút čakať na zastávke s blbými spolužiakmi, ktorí sa do mňa stále navážajú, a ešte ma k tomu vytočil jeden somár v autobuse, kde odporne smrdelo, keďže vzadu -mimichodom, sedela som tiež vzadu- sedel nejaký debil zo školy, ktorý bol cítiť po tráve." podráždene som mu to vysvetlila, pričom som si neodpustila prižmúrenie očí.
"Mrzí ma to, sestrička, lenže ja som nejak stratil pojem o čase." postavil sa a prišiel ku mne. Na tvári mal ospravedlňujúci výraz, ktorým ma vždy vedel dostať.
"Mali ste po mňa najprv prísť, a potom ste sa tu mohli olizovať až do rána. Vieš, ako neznášam byť pri tých blbcoch zo školy." nahnevane som sa na neho pozrela, pričom som odula spodnú peru.
"Ja viem, prepáč. Ale si v poriadkua verím, že sa na mňa hnevať nebudeš," stiahol ma do svoj ho medvedieho objatia, ktoré som mu oplatila, keď som svojimi rukami objala jeho trup.
"Idem do svojej izby. Potrebujem zo seba zmyť ten zápach," povedala som, keď som sa vymánila z nášho objatia. Pozdravila som Sophiu, ktorá sa na nás len mlčky pozerala z gauča, a potom vybehla po schodoch do mojej izby, kde som ihneď otvorila dvere od kúpeľne a dopriala si dlhú sprchu.
Po sprche som sa prezliekla do domáceho oblečenia, čiže tepláky a tričko. Zvalila som sa na posteľ a otvorila notebook. Ide sa volať mojej Mary!
_________________________________________________________________________
Tak ahojte :D
• Prvá časť je tu :)) Nie je dlhá a nie je ani taká zaujímava, no podľa mňa nie je nudnú a ja dúfam, že sa Vám aspoň trošku páčila :))
• Ako sa Vám to zatiaľ pozdnáva? Budem rada za každý Vote, komentár a za prečítanie tiež :))
• Časť nevujem mojej crazy mogorke Majuške, ktorú milujem ♥
Vote&Comment ♥
-Rossalin
YOU ARE READING
Without you
Fanfiction"Nikdy som nechcela, aby nás niečo rozdelilo." zotrela som si slzy z tváre. "Mrzí ma to, Mary." chrapľavo zašepkal. All Rights Reserved © RossalinGray