Without you

63 Envelope

HARRY

Sledoval som jej chvejúce sa telo, ako odo mňa odchádzala. Už som ju nemohol nasledovať, to, ako sa na mňa pozrela, mi to nedovolilo jej to urobiť. Tak veľmi som ju chcel držať, pritiahnuť si ju k hrudi, objať a nepustiť. Ale nechcela, aby som bol vedľa nej. Nikdy som sa necítil tak mizerne, ako som sa cítil v tej chvíli. Chcel som ju nasledovať, uistiť sa, že pôjde bezpečne domov. Ale nie. Nechal som ju ísť. Presne tak, ako ma o to požiadala. 

Tak silno som sa ťahal  za svoje premočené vlasy, až ma pálila pokožka na hlave. Moje telo bolo premočené od toho kurevsky studeného dažďa, ktorý sa na mňa stále valil zo zamračenej oblohy. Bolo mi to jedno, chcel som si ublížiť, aby som sa necítil tak, ako sa cítim.

Otočil som sa a kráčal domov. V mojej hlave sa buril hnev, moje telo bolo napäté od všetkého toho hnevu, ktorý som zrazu pocítil. Chcel som zabiť svojho najlepšieho priateľa za to, čo práve urobil. A Mary. Myslel som, že to chápala, ale práve dala svojej sestre veľkú ranu rovno do tváre.

Zavrel som za sebou bránu s väčšou silou, ako som mal, a kráčal som k nášmu domu. Niallovo auto bolo stále zaparkované na príjazdovej ceste a ja som ho tak strašne chcel rozbiť päsťou, ale potreba udrieť ho do tváre bola silnejšia. Otvoril som dvere a bez slova, či jediného zvuku som kráčal do našej obývačky, kde by mal byť stále Niall. 

Keď som nepočul žiadný zvuk, zamračil som sa. Azda odišli? Vošiel som do obývačky a uvidel jeho blonťatú hlavu, ako sedel spolu s Mary divne oddelene od seba a obaja otočený iným smerom. 

Keď si ma obaja všimli otočili sa ku mne. Mary sa ihneď zodvihla a prikráčala ku mne. 

"A Rose? Kde je?" Spýtala sa, zormáchajúc svoje ruky do vzduchu. 

"Odišla," odvetil som neprívetivo a kráčal rovno k Niallovi, ktorý spozornel. Chytil som ho za jeho stupidnú károvanú košeľu a vytiahol na nohy. 

"Harry, čo to robíš?" Snažil sa uvoľniť z môjho zovretia.

"Ty sráč, to si si myslel? Ako si vôbec mohol pomyslieť o tom, že by si mi to urobil po tom všetkom, čo som s ňou prežil. Vieš vôbec, čo si jej spôsobil?"

"Nevedeli sme, že by mohla..."

"Čo? Že by to zobrala v zlom? Že ma opustí? Že mi nedovolí ani ju odprevadiť domov?" Mal som chuť mu rozbiť jeho naivnú tvár, chcel som ho zmlátiť do bezvedomia. Skurvysyn! 

Zaťal som mu päsťou do tváre tak silno, až mu hlava klesla na plece. Znovu som ho udrel a silno som ho zatlačil do hrude, tak že spadol na mamou milovaný šedý koberec.

"Harry, prestaň!" Mary sa snažila chytiť moje tričko, ale ja som sa odvrátil. 

"Nedotýkaj sa ma kurva. Ty si hovoríš si, že si dobrá sestra? Si teraz šťastná?" Rozprával som sa s jej tvárou, keď som videl, ako sa jej črty zmenili zo strachu na bolesť.

"Myslela som si, že by mala vedieť o všetkom," pokrútila hlavou, akoby sa snažila presvedčiť viac seba ako mňa.

"Netrep tu blbosti. Vedela si, aká je citlivá a využila si to. Dnes bola šťastná a ty si to zničila!" Povedal som jej,  hnev v mojich žilách naplno vrel. Chcel som byť sám, nechcel som sa s nimi hádať. Urobili ten neporiadok a teraz som za to platil ja.

"SI len naštvaný, ale obaja vieme, že to bolo správne. Aj tak by sa o tom dozverela. Luke o tom vedel." Ozval sa Niall, ktorý teraz stál s rukou na jeho tvári. Nebolo mi ho ani kúsok ľúto, zaslúžil si tie rany.