Without you

4 •My crazy sister•

Mary

Dážď. Anglický dážď. Už len toto mi chýbalo, aby pršalo. Navyše, moje legíny neboli z najteplejšieho materiálu, a tak som tu mrzla cestou do obchodu. Šťastie, že táto mikina bola teplučká.

Rukami som si objala paže a poobzerala som sa po rušnom, upršanom, no krásnom Londýne. Nebola som tu deväť rokov. Naposledy som tu bola s rodičmi, keď ešte žili. Chceli sme prísť na leto do Londýna, a preto sme kúpili ten dom. Rose si hneď zobrala tú najväčšiu izbu v celom dome s výhľadom na ulicu. Vôbec som sa na ňu za to nehnevala, mala som izbu hneď vedľa jej a s výhľadom zase na našu krásnu záhradu. Nikdy sme neboli také, že sme si niečo niekedy závideli alebo boli k sebe zlé. Ani s Liamom to tak nikdy nebolo. Vždy sme mali naozaj dobrý vzťah. Aj keď sme sa niekedy poškriepili za nejaké veci, no väčšinou to bolo za nejakú úplnú blbosť, na ktorej sme sa nevedeli zhodnúť. Vždy som Rose obdivovala za to, že smrť našich rodičov niesla tak pokojne. Je hrozné, keď prídete o rodičov v takom skorom čase.

Pocítila som, ako sa mi hrnú do očí slzy. Stlačila som viečka k sebe a zadržala slzy, pričom som prehltla všetok vzduch v mojich ústach.

V obchode som rýchlo nakúpila, čom som potrebovala, a vyšla k východu.

V jednej ruke som držala igelitovú tašku a druhej som sa dotkla kovovej kľučky sklenených dverí obchodu. Zatlačila som do nej a otvorila dvere, vyšla z obchodu a nadýchla sa. Hneď ma ovial studený vzduch, pričom som si okamžite dala kapucňu mikiny na hlavu, ktorú som mala sklonenú, pretože vonku fúkal vietor.

So sklonenou hlavou som sa dívala dole -štípali ma oči z toho vetra, ktorý fúkal- a kráčala po chodníku, ktorým som prišla.  Zrazu som však pocítila náraz do niečieho tela, konkrétne hrude, čo ma donútilo zodvihnúť hlavu a pozrieť sa na dotyčnú osobu, do ktorej som narazila. Jeho naštvaný pohľad sa mi zabodol do očí. Bolo to, ako keby som zazrela tmavý oceán.

"Nevidíš kurva, kam kráčaš..." vyštekol naštvane po mne so zamračením, no jeho, trochu chrapľavý hlas sa postupne tíšil, keď očami prechádzal po mne. Premeral si ma, a nakoniec skončil pri mojej tvári. Na hlave mal bielu čiapku, z ktorej mu trčalo pár pramienok blond vlasov, čo som si len náhodou všimla. Nemohla som sa odtrhnúť od jeho očí.

"Ja... p-prepáč, nechcela som. Lenže z toho vetra ma š-štípaju oči." koktavo som zo seba dostala, stále dívajúc sa do jeho očí. Ježiši! Mary, si debil. Určite si o mne pomyslel, že som nejaká socka.

"Nevadí. A prepáč, že som po tebe tak vyštekol." Prehovoril teraz o veľa milším hlasom a milo sa usmial. Úsmev som mu oplatila a obišla som ho, pričom som zase kráčala po chodníku.

O desať minút neskôr som bola doma. Otvorila som dvere a rýchla vošla dnu, zavrela za sebou a vyzula som sa. Mikinu som zavesila na vešiak a prešla do kuchyne.

"Ahoj, už som doma. Vonku to teda nie je najkrajšie. A prepáčle, ale zabudla som kúpiť cestoviny." povedala som. Liam stál pri kuchynskej linke a v ruke mal nôž, čiže asi niečo krájal. Rose sedela za stolom, písala niečo do zošila, ktorý mala pri sebe, jedla sendvič. Moja sestrička a jej zmysel pre robenie viac vecí naraz. Zasmiala som sa a tašku položila položila na stôl, odhrnula stoličku a sadla si na ňu.

"Zvykaj si." povedala Rose, pričom sa na mňa krátko pozrela a zase sa zapozerala do zošita. Roba ona aj niečo iné, ako učenie sa a zízanie do kníh?

"Tie cestoviny máš odpustené." povedal Liam.

"Kúpila som ďalšie sušienky a dúfam, že ich všetky nezješ, Liam." povedala som a pri vyslovení Liamovho mena som sa na neho výhražne pozrela, pričom som zúžila oči. Otočil sa k nám, zadkom sa oprel o kuchynskú linku a pretočil očami.

"On zjedol všetky sušienky?" Rose striedala pohľady medzi mnou a Liamom, pričom mala pootvorené ústa a oči. Začala som rýchlo prikyvovať v súhlas a Liam po mne strelil vražedný pohľad. " Tak toto si naozaj nemal. Čo by som si zobrala večer do postele? Ha?" Rose sa postavila a postavila sa pred Liama, ktorý mal na tvári trochu vystrašený výraz.

"Veď ona ich zobrala." ukázal na mňa a nožom v ruke a ja som stuhla. Vedela dobre, že Rose by ma začala štekliť do nekonečna, preto som sa zľakla. Rose sa na mňa pozrela a potom vybuchla do obrovského smiechu. Obaja sme sa na seba nechápavo s Liamom pozreli a potom sme pridali k Rose, ktorá sa od smiechu začala chytať za brucho.

"Mali ste vidieť, ako ste sa tvárili. No, ty kokos, toto som si mala vyfotiť." ďalej sa na nám smiala. Ja som sa nad ňou zasmiala tiež a pokrútila s hlavou. Aspoň, že sa nezbavila jej zábavnej stránky. Už som si myslela, že sa uzavrela do seba úple, ale nie. Ale stále to bol moja bláznivá sestra.

"Počujte, mali by sme vymyslieť niečo na večeru, pretože teta bude čo chvíľa doma a mali by sme ju potešiť tým, že navaríme." povedal Liam, keď sa upokojil spolu s nami.

"Dobre. Mohli by sme urobiť zemiaky a k tomu nejakú omáčku. Čo tak paradajková?" navrhla som. Obaja súhlasili a tam sme sa všetci spolu dali do prípravy jedla. Ja a Rose sme urobili omáčku, Liam pripravil zemiaky a ako bonus spravil aj puding.

Nesmierne som si užívala, že môžem byť zase s nimi. S tebou som bola sama a ona skoro po celý čas bola v práci, takže som vlastne bola vždy sama. Nevadilo mi to, no chýbalo mi toto. To šantenie s Liamom a Rose. S mojimi láskami ktoré pre mňa znamenali všetko. Ostali mi už oni a som za nich nesmierne rada.

Liam a ja sme prestreli stôl. Rose musela ísť hore, pretože sa jej zakrútila hlava a Liam jej hneď prikázal, aby išla hore. Nestihla som sa vôbec opýtať, čo jej je, pretože ma Liam upozornil, že mi to vysvetlí neskôr. O chvíľu sa však vrátila k nám a ja som ju hneď išla objať. Do svojho objatia sme stiahli aj Liama, ktorý nás nakoniec zvalil na zem, načo sme sa začali smiať.

"Ako vidím, tak som vám ani trochu nechýbala?" všetci traja sme sa pozreli hore na tetu, ktorá stála s rukami v bok a s úškrnom na tvári. Okamžite sme sa postavili a poupravili sa.

"Prepáč, len sme sa objímali." povedal Liam.

"Na zemi." podotkla teta Marylin pobavene.

"Tak, teta, ako si sa mala u kamarátky?" chytila som ju za rameno a kráčala s ňou smerom do kuchyne.

"Dobre, vypili sme si kávu a porozprávali sme sa." odvetila a usmiala sa na mňa. " Čo to tu vonia? Vy ste varili?" pýtala sa hneď nato a privoniavala po miestnosti.

"Jop, poďme sa najesť." pokývala som a išli sme do kuchyne. Posadili sme sa stôl a spolu sa navečerali.

Pri večeri sme sa rozprávali o tom, ako to tu zvládali Liam a Rose, keď tu bývali len oni dvaja. Liam si pochvaľoval priateľku a Rose nám rozprávala, ako to ide v škole, kde len tak pre zaujímavosť nastupovala po víkende aj ja. Netešila sa.

Po večeri sme si všetci sadli do obývačky s miskou pudingu a pozerali nejaký film. Liam odišiel za svojou priateľkou a my sme si s Rose vynahradzovali stratený čas.

_____________________________________________________________________________

•Ahojte :) Konečne som sa odhodlala napísať novú časť, ktorá sa mi písla veľmi dobre :) Dúfam, že sa Vám páčila :) Mala byť dlhšia, ale som unavená a moj a kamoška sa na ňu tešila. Venujem jej aj časť pretože mi strašne chýba a lúbim ju  ♥ Mary I love you ♥♥♥

•Prosím, vyjadrite sa k časti a povedzte, či mám pokračovať :) Bye

Vote&Comment

-Rossalin