(pesničku som poslúchala pri písaní)
Rose
Sledovala som svoje kroky, ako beriem jeden schod za druhým. Tvár mi horela, na perách sa mi rozlieval mierny úsmev, ktorého som sa nevedela zbaviť, a moje nezbedné prsty som stále mala roztrasené.
Liama som obišla, ako keby sme v obývačke ani nikoho nemali. Ani som nevedela, či je tu Eleanor alebo Chase. Lenže nejako mi to bolo v tejto chvíli jedno. Jediné, čo som mala v hlave, bolo to, čo som pred chvíľou urobila.
Moja dlaň sa stretla s dverami, do ktorých zatlačím a ocitla som sa konečne v mojej izbe. Pľúca sa mi akoby uvoľnili, hneď som sa nadýchla krásnej vône, ktorá mi voňala izbou kvôli osviežovaču, ktorý som mala za komodou v zásuvke.
Pľasla som sa na posteľ a upustila mobil z rúk. Roztrasenými prstami som si prešla po perých, na ktorých som mala stále ten pocit, keď som ich prikladala k jeho tvári.
Tak nádherne voňal, že som nevedela nájsť slová, ktoré by opísali tú vôňu. A čo tak tie oči, tie krásne zelené polia plné kvetov s vysušenými, tmavými listami. Trepem blbosti... zasmiala som sa sama zo seba. Čo to hovorím za sprostosti? Ale práve takto mi jeho oči pripadali. Krásne nevinné, lenže skrývalo sa v nich niečo temné, a to boli tie listy, ktoré som tu opisovala ako najväčšia princezná sveta.
Pokrútila som nad sebou hlavou a vstala z postele, mieriac si to do kúpeľne, kde som si umyla tvár a prezlieka sa do pripraveného pyžama, čo boli šortky a tričko môjho brata, ktoré mu bolo akože malé.
Zo šuplíku som si vzala vitamíny a rozpustila som si ich vo vode, ktorú som si napustila z kúpeľne. Viečka sa mi pomaly zatvárali, ako som hltala vodu. Mobil som si strčila do nabíjačky a pritom kontrolovala, či mi nenapísala moja sestra. Bohužiaľ, Mary sa mi už tretí deň neozvala, a teta povedala, že sa vrátila do starej školy a to znamenalo, že sa moja sestra už do Londýna asi nevráti.
Povzdychla som sa a povedala si v duchu, nech nebudem smutná. Liama by to vzalo tiež a to som nechcela. Ľahla som si teda do postele a uchopila svoj malý vankúš.
A zase to prišlo, opäť sa mi dostal do hlavy dnešný deň. Nemohla som uveriť, že som mu dala bozk na líce. Nemohla som uveriť, že ma dnes videl tancovať, a že som s ním tancovala. Že som dnes zase videla tú slizkú tvár Luka Hemmingsa. A že ma zas a znova pred ním ochránil kučeravý chalan, ktorému som sa dnes večer zverila s tým všetkým.
Vie byť taký milý a starostlivý, že som si ho ťažko prirovnávala s chalanom, s ktorým som párkrát sedela pri obede kvôli mojej sestre. Vôbec sa nechoval ako chlapec, ktorý na mňa hádzal vražedné pohľady priamo skrz El, keď som mu hodila zvyšok môjho nedojedeného orieška do hlavy. V ten deň ma chcel asi aj zabiť, keby nebolo Nialla.
S myšlienkami k jeho záhadnej osobe som pomaly padala do spánku. Z dola polo počuť hudbu, lenže moje unavené oči sa už zatvárali.
Víkend sa niesol veľmi rýchlo. Sobotňajšie ráno som strávila upratovaním, zatiaľ čo sa môj brat spamätával z opice. Nedeľu som si už konečne oddýchla a Liam zas bol na tréningu, čo sa za posledný čas stávalo veľmi často. Snažila som sa vyhýbať téme, čo som robila s Harrym po tom, ako oni odišli z klubu, a bola som nesmierne rada, keď som sa v pondelok ráno viezla so svojím bratom do školy a nedošlo k žiadnej otázke, ktorá by sa vzťahovala k tejto téme.
Práve som si ukladala veci do svojej skrinky, keď som videla z diaľky známu tvár.
"Nič nehovori. Som totálne vyčerpaná," objavila sa predo mnou Eleanorina vystretá ruka, zatiaľ čo som po nej hodila zmätený pohľad.
YOU ARE READING
Without you
Fanfiction"Nikdy som nechcela, aby nás niečo rozdelilo." zotrela som si slzy z tváre. "Mrzí ma to, Mary." chrapľavo zašepkal. All Rights Reserved © RossalinGray