Without you

10 •More of that drink•

Ešte raz som sa pozrela do zrkadla na môj odraz a nepatrne sa nad sebou usmiala. Vyzerám normálne, teda myslím. Mám na sebe sivé džínsy s vyšším pásom, do ktorých som si zastrčila obyčajné modré tričko s dlhým rukávom a na to som si dala čiernu rifľovú bundu. Nie som si istá, kam nás Niall zoberie, ale dúfam, že to párty nebude. Nezaťažovala som sa sminkovaním, len špirála a ceruzka. Aj tak musím mať svoje okuliare. Príliš sa mi tam nechce, ale keď už som mu to sľúbila, neostáva mi nič iné. Ale prečo pozval aj Mary? Teda, nieže by mi to vadilo, to nie. Som aj celkom rada, že s ním nebudem musieť byť sama. Nialla celkom poznám, ale aj tak sa môže stať čokoľvek. Ale keď chcel ísť na dvojité rande -stále to nie je rande-, mal mi to povedať v škole. A navyše, čo ak sa Mary ten chalan nebude páčiť? Alebo to nie je dvojité stretko?

Povzdychla som si a vyšla z kúpeľne. Mary sedela stále na mojej posteli a pozerala sa na seba v zrkadle, ktoré je po celej mojej skrini.

"Maria." oslovila som ju celým menom. Trochu podskočila a hneď sa na mňa pozrela.

"Krava." odfrkla, pričom sa zamračila. Rozhodla som sa ignorovať jej mračenie a vyšla z izby. Pri schodoch ma však dobehla a spolu sme vošli do obývacej izby, kde bol Liam rozvalený na pohovke a teta pozerala telku s ním.

"Ehm. Liam, my ideme von a vrátime sa asi tak o jedenástej." začala som, pričom som s pochybovačným výrazom pozerala sa svojho brata, ktorý mi hneď venoval pohľad.

"Ideme len vy dve alebo..."

"Nie, ideme s Niallom a jeho kamošom." zamrmlala som a odvrátila od neho zrak.

"Čože? Rose, ty máš rande?" zhúkol na mňa s vypleštenými očami.

"Nie je to rande, len nás pozval von." obhájila som sa a slovo nás som podotkla. Naozaj to rande nie je.

"Fajn. Ale si si vedomá toho, že je len utorok a vy idete von."

"Veď nebudeme dlho, a nejdeme na párty."

Domom sa rozozvučal zvonček a ja s Mary sme sa hneď postavili. No, Liam chcel asi pozdraviť Nialla, tak sa chystal postaviť aj on.

"Ani na to nemysli!" povedala som mu pevne. Chystal sa niečo pocedať, ale nakoniec ostat ticho. Ja a Mary sme sa rozlúčili s tetou a išli k dverám. Pomaly som ich otvorila a zbadala Nialla, ako sa s úsmevom na perách pozerá na mňa.

"Ahoj." usmial sa na mňa.

"Ahoj, Niall." pozdravila som ho. Mary sa na neho len usmiala.

"Tak ideme?" spýtal sa. Prikývla som a tak sme isli k jeho autu. Prekvapene a nie príliš nadšene som sa zatvarila, keď som na prednom sedadle zbadala toho kučeravca, na ktorého som sa pozerala dnes na obede. Niall nám otvoril dvere a my sme nastúpili. Keď si Niall nasadol, hneď aj naštartoval.

"A kam to ideme?" spýtala som sa po chvíli. Naozaj by som nerada išla na nejakú párty.

"Pamätáš sa na to miesto, kde sme chodili v Mullingare?" odpovedal mi otázkou, načo sa Mary na mňa hneď nechápavo pozrela a ten kučeravec zase na Nialla.

"Myslíš to miesto za parkom?" neurčito som mu odpovedala zase otázkou.

"Nieco také som našiel aj v Londýne. A blízko toho sa nachádza aj KFC." povedal. Obaja sme sa na seba doširoka usmiali.

"Počlať, vy dvaja sa poznáte?" nechápavo sa spýtala Mary.

"Tak to by zaujímalo aj mňa." ozval sa ten chalan. Prisahám, že mi na tele naskočili zimomriavky z jeho chrapľavého hlasu.