Without you

50 Stucked Feeling

Keď som otvorila oči, zrak sa mi rozmazal. Silné lúče ranného slnka vychádzali z veľkých okien, keď som sa pozrela ich smerom.

Zažmurkala som, zažmurkala som ešte viackrát a potom som si pretrela oči chrbtom ruky. Obliečky, pod ktorými som ležala, voňali novým čerstvým vzduchom a niečím, čo mi bolo veľmi podobné.

Bolel ma krk, keď som otočila hlavu a poobzerala sa po miestnosti. Toto rozhodne nebola moja izba. Steny boli vymaľované svetlo šedou a bielou farbou. Moju pozornosť upútali police plné kníh, trofeje a rámy obrazov.

Zamračila som sa a posadila sa, hlava sa mi zatočila, keď som sa pohybovala príliš rýchlo. Závraty v hlave ma prinútili zastonať.

Otočila som sa k dverám a vyšla z jeho izby. "Harry," zvolala som jeho meno, môj hlas bol chrapľavejší, ako som si myslela. Nikto nereagoval, tak som kráčala ďalej.

Pozrela som sa okolo, dom bol taký čistý a elegantný. Nečakala som, že Harry bude bývať v takom peknom dome. Má charizmu, vďaka ktorej som sa cítila pokojne.

Znova som zavolala jeho meno a nikto mi neodpovedal. Začala som si myslieť, že niekam odišiel, no potom som z konca chodby počula zvláštny zvuk.

Prešla som do chodby a zastavila som sa pri hnedých dverách, z ktorých vychádzali zvuky. Otvorila som dvere a vošla som ďalej. Nadvihla som obočie, keď som si všimla žinenky namiesto podlahy a plne vybavenú posilňovňu.

Ťažko som prehltla, keď sa moje oči stretli s jeho, keď si všimol, že vchádzam dnu. Jeho kučeravé vlasy boli po celom čele mokré, rovnako ako jeho čierne tielko nasiaknuté jeho potom.

"Si hore," povedal zadýchaný. Zahryzla som si do úst a podišla k nemu, podložky mi chladili bosé nohy.

"Vôbec si nespal alebo?" spýtala som sa ho a pozrela sa naňho cez mihalnice.

"Nemohol som spať, potreboval som uvoľnenie." Povedal a siahol po mojich trasúcich sa rukách. "Cítiš sa lepšie?" Spýtal sa ma jemne a naklonil sa, aby sa mi pozrel do očí. Pustila som jeho ruky a odhrnula mu vlasy z tváre.

"Môžeme sa o tom, prosím, nerozprávať?" Zaprosila som ho s očami upretými na tie jeho. Povzdychol si a pritiahol si ma k nemu. Zamrzla som, keď ma objala jeho ruka. Všimol si to a stiahol sa. Pozrel sa na mňa, akoby som ho práve bodla nožom. Zranený a zlomený.

"Nie," zašepkal neveriacky. Pozrela som sa dole, keď sa mi do očí naplnili slzy."Ty... odháňaš ma..." Počula som ho povedať, ale neodvážila som sa naňho pozrieť, po tvári mi stekali slzy. "Prosím, nie..."

Zaškrípala som zubami a nadýchla som sa. Nechcela som ho odohnať. Ale moje telo na to jednoducho reagovalo.

Potlačila som ten hnusný pocit, ktorý sa mi utvoril v hrudi, zase ten istý pocit ako pred rokami. Dvihla som k nemu hlavu a s hlasným vzlykom, ktorý mi unikol z úst, som ho potiahla za tričko a silno obmotala ruky okolo jeho pása. 

"Nevieš si predstaviť, aké to je. Mám chuť si niečo urobiť. Čokoľvek, len, aby som to nemusela prežívať opäť. Ako sa mám správať, keď ani neviem, čo vlasne mám robiť.." odtiahla som sa od neho a pozrela sa mu do očí. Vyzeral tak zmätene a ublížene. Ako keby cítil presne to, čo ja. 

"Pozri sa na mňa" Zažiadala som a ukázala na svoje predlaktie. Na modrinu, ktorá tam bola. "Pozri, čo mi spravil." Prešla som trasúcimi rukami po mojom krku, kde som mala ďalšie modriny. "Toto mi urobil on. Cítim ho. Cítim jeho slizké ústa, jeho odpornú vôňu a jeho ruky. Všade. Hlavne tam, kde to cítiť nechcem." Potiahla som nosom a posadila sa unavene na lavičku za mnou. Keď si ku mne prisadol, napozrela som sa na neho. Neisto sa jeho ruka dvihla mojím smerom, naposlednú chvíľu ju však navrátil na svoje miesto.