Without you

37 • So damn hard •

Jeho ústa pohlcovali moje. Bral ich s takou opatrnosťou a hrubou túžbou, akoby nevedel, či si berie príliš veľa alebo príliš málo. Nikdy som necítila toľko emócií v jednom momente, vďaka ktorým som mala pocit, že celý vesmír je pod nami a jediné, čo existuje, som ja a on. Iskry v mojich žilách a pocit šteklenia v mojom bruchu ma prinútil vložiť prsty do jeho vlasov a preskúmať každý centimeter jeho kučier. 

Jeho vôňa pohltila každý môj zmysel a ja som v tú chvíľu nevedela, či sa mám odtiahnuť alebo odhoditť všetko moje úsilie a poddať sa nežnosti, ktorý mi Harry ponúkal len jedným bozkom. Bozkom, ktorý bol viac ako len bozkom.

"Veľmi sa ti ospravedlňujem. Bol som naštvaný," vzdychol oproti mojim perám na sekundu a znova ma bozkával. Mala som srdce niekde až v oblakoch.

"Robíš mi to sakramentsky ťažké," zastonala som mu do bozku, prekvapená svojim hlasom. Bola som nezorientovaná, zmätená, ale nikdy v živote som si nebola viac istá ako teraz, že  to bolo absolútne správne. 

"Mrzí ma to," jemne ma zaťahal za vlasy, nútiac ma viac zaklonila hlavu k nemu "Odpusť mi," jeho stisk na mojom boku zosilnel, pritiahol si ma bližšie k sebe. "Odpusť mi," zašepkal, jemne ma potiahol za spodnú pery, vydychujúc jeho mäntolový dych rovno do mojich úst. Každým jeho ospravedlnením sa mi podlamovali kolena. Bola som si istá, že by som sa zosypala k zemi, keby ma nedržal tak pevne. Bolo úžasné, aké jednoduché bolo byť v jeho blízkosti. Neuveriteľné, ako s ním bolo všetko  tak normálne. Žiadny strach, žiadne trasenie. Len to brnenie po celom mojom tele, ktorý mi po dlhom bolo príjemné.

Jeho pery sa jemne dotkli kútika mojich úst predtým, ako sa oprel čelom o moje.

"Toto bol náš druhý bozk," zašepkal chrapľavo. Na perách sa mi objavil plachý úsmev.

"Musíme s tým prestaň," môj hlas bol tichý, snažila som sa znieť presvedčivo, pre neho aj pre mňa. Bolo by to pre nás nebezpečné, ak by sme v tomto pokračovali.

"Nemusíme." Jemne potriasol hlavou, ani na sekundu sa však neoddialil. "Dokázal by som ťa bozkávať aj celú večnosť," letmo sa dotkol mojich pier. Horeli mi líca, keď takto hovoril. Mala som pocit, že dnešný chladný večer sa premenil na letný, teplý.

Najhoršie na tom bolo, že som s ním chcela súhlasiť.

"Ale ja tu celú večnosť nebudem," Privrela som k sebe viečka a nechala sa ovládnuť melanchóliou, ktorú som svojimi slovami privolala. 

Harry zo seba vydal hlboký povzdych a uchopil do svojich dlaní moju tvár. "Práve preto potrebujem byť pri tebe. Pretože kvôli tomu, že to teraz viem, nedokážem sa na teba dívať a nevedieť, že tu jedného dňa nebudeš. To je dôvod, prečo som sa ti výhýbal, ale potom som si ničo uvedomil."

"Čo?" Spýtala som sa, svoje oči som nechávala zatvorené a vdychovala len jeho vôňu, ktorá sa miešala s chladným vzuchom navôkol nás.

"Že nemôžem vydržal viac bez pohľad do tvojich očí. Aj keby to znamenalo cítiť bolesť zakaždým, keď sa ti do nich pozriem, radšej by som cítil to pálenie, než aby som nevidel tvoje krásne oči pri každej príležitosti. A nechcem, aby sme mi dvaja boli bez seba. Ja ťa potrebujem." 

"Harry..."

"Pššt," položil mi palec k perám. "Viem, že aj ty niečo cítiš. Ak by to tak nebolo, nebola by si tu. Nezáležalo by ti, že som kričal na všetkých, bolo by ti to fuk.  Viem, že ti Eleanor povedala o Lukovi. Zbil som ho hneď po tom, čo o tebe zase chovoriť tie sračky. Keby tam nebol Niall, neprestal by som." Zalapala som po dychu nad jeho slovami. 

Zostala som ticho, ale chcela som mu toľko vecí povedať. Chcela som mu povedať, že mi na Lukovi nezáleží a nechcela som, aby sa dostal do problémov len kvôli mne. Chcela som mu povedať, že mi je jedno, čo o mne hovoria ostatní, najdôležitejší ľudia v mojom živote o mne nikdy nepovedali nič zlé a na tom mi záležalo. Ale nepovedala som ani slovo. Nebola som schopná vydať zo seba akýkoľvek zvuk. Bol to len môj ťažký dych a tlkot jeho srdca, ktorý som cítila pod mojou dlaňou.