Without you

11 •Confused & Supriced Mary•

Mary

Najprv som tam len tak stála na mieste ako obarená, ale potom som sa dala do pohybu a išla za ním. Nechápala som síce, prečo ma volal, a k tomu išiel stále hlbšie do stromov (sú v parku, tak nemôžem napísať do lesa). Tento park mi pripadá skôr ako les. Keď som sa ho snažila zazrieť, nikde som ho nevidela. Bola tma a ja som videla naozaj minumum, tak som rozsvietila svetlo na mojom mobile a po chvíli som ho našla, ako sedí na menšom kopci s kolenami pri tele. Vyliezla som za ním -nieže by to bolo také vysoké- a sadla si k nemu.

"Pekné, že?" prehovoril, pričom sa díval pred seba. Doteraz som sa dívala na neho, tak som sa otočila a pozrela sa pred seba.

"Wow." vydýchla som. Pred nami bol výhľad na krásne osvetlené mesto. Nebolo to pohľad na celý Londýn, ale určite by vám to tiež vyrazilo dych. Hromada domov vedľa seba bola osvetlená svetielkami a svetlom z okien, ale asi najviac ma uchvátili tie farebné svetielka na veľkom strome s mohutnou korunou, ktorý bol konci ulice.

"Čo tam je?" spýtala som sa zaujato bez toho, aby som odtrhla zrak od tej nádhery.

"Je tam detské ihrisko. Tiež tam je stánok s výborným sladkým pečivom a horkou čokoládou. A okolo toho stromu je drevená lavička, kde si môžeš sadnúť." úplne som si predsravila, ako sa tam hrajú deti. Sedím ma tej lavičke a vychutnávam si horúcu čokoládu. Nádhera. Ani som si nevšimla, že sa usmievam. Nastalo medzi nami ticho, pri ktorom sme obaja pozerali pred seba. Po chvíli ma všam napadla otázka, ktorá bola dosť rozumná.

"Prečo sme vlastne tu?" spýtala som sa ho, pričom som k menu pootočila hlavu.

"Uveríš tomu, keď ti poviem, že som s tebou chcel byť sám?" vzhliadol ku mne. Z pohľadu jeho modrých, ľadových očí som nemohla odtrnúť zrak. Ako keď som do neho vtedy narazila. Po niekoľkých sekundách pozerania sa do jeho očí som si uvedomila, čo to vlastne povedal. Chce byť so mnou sám?

"Asi áno, keď si ma dotiahol až tak ďaleko od ostatných." odpovedala som mu pobavene, pričom som sa na neho usmiala. "Ale nechápem, prečo chceš byť so mnou sám, keď si pozval moju sestru na rande." povedala som hneď nato, pretože mi to nedávalo zmysel. Pozval Rose na rande a so mnou chce byť sám.

"Nie je to rande!" odvrkol a zamračil sa.

"Dobre." zdvihla som ruky v obrannom geste.

"Len som ti chcel ukázať toto miesto." povedal pokojnejšie po chvíli. Chcela som niečo povedať, ale ozval sa skôr. "Neviem, či ti to Rose povedala, ale už sa s ňou poznám naozaj dlho. Keď som žil ešte v Mullingare, ja a tvoja sestra sme boli dobrými priateľmi. Bola pre mňa niečo viac ako len kamarátka. Nebol som do nej zamilovaný, myslím to tak, že som ju bral viac ako kamošku. Skôr ako sestru. Potom som však odišiel a s ňou som sa už viac nevidel." po celý čas sa díval pred seba, ja som sa zase pozerala na neho a počúvala každé jeho slovo, ktoré povedal.

"Nevedela som to. Asi to bolo vtedy, keď tak často chodievala von." zamumlala som. Pamätám si, že keď som mala asi štrnásť a Rose pätnásť, tak veľmi často chodievala von a nič nikomu nehovorila. Neraz sa jej teta Marylin pýtala, kadiaľ sa túla, ale Rose sa odmietala s kýmkoľvek rozprávať. Vtedy som sa naozaj necítila dobre, pretože mi chýbala ako sestra a potrebovala som ju.

"Minule sme sa stretli na zastávke a ja som sa k nej správal ako k cudzej. Je pravdou, že som na ňu za ten čas pozabudol, ale občas som si na ňu pomyslel. Keď som ju zbadal v našej škole, potešil som sa, ale bola iná a ja som sa tiež zmenil. Ona bola skoro neporovnateľná s Rose, ktorú som poznal. Nebolo to len tým, že začala nosiť okuliare, ale bola iná. Bola utiahnutá, stále síce drzá, ale priveľmi slušná."

"Vždy bola tá slušná a vychovaná. Tiež vidím, že sa venuje len učenie a jej knihám, ale to je proste Rose." pousmiala som sa.

"Vy dve ste odlišné." poznamenal.

"Ani nie. Ju proste baví to učenie a mňa zase baví iné učenie. V podstate sme celkom rovnaké. Vždy som si od nej brala príklad. Povahovo sme trošku odlišné, ale viac sme si podobné." povedala som. Niall sa na mňa usmial a ja som mu úsmev oplatila.

"Asi by sme sa mali vrátiť. Nechala som Rose samu." povedala som po chvíli a postavila som sa. Niall prikývol a tiež sa postavil. Kráčali sme spolu, pričom bol Niall o krok za mnou. Musela som zase zapnúť svetlo na mobile, keďže som skoro absolútne nič nevidela. Ako to, že sem Niall prišiel bez jediného svetla?

"Mary?" ozval sa za mnou Niall, keď už som zazrela ľudí.

"Hm?" otočila som sa k nemu. Kým som však stihla reagovať, pritiahol ma za ruku a chrbtom som narazila o strom, pričom sa Niall na mňa natlačil svojim telom. Chcela som zhíknuť od bolesti, ale moje pery obalilo niečo näkké a teplé. On ma pobozkal! Jeho pery sa rozpohybovali na tých mojich a ja som len omámene stála pritlačená o strom. Keď som sa spamätala, začala som s ním spolupracovať a svoju voľnú ruku som dala za jeho krkom. Bol to tvrdý, no zároveň jemný bozk. Jeho jazyk sa prebojoval do mojich úst, stretávajúc sa s tým mojim. Chvenie sa mi hnalo po celom tele, keď rukou zatlačil na môj bok, lepiac sa na mňa ešte viac. Moja spodná pera sa zakliesnila medzi jeho perami, sajúc mi ju pred tým, než sa odtiahol, jeho rýchly dych sa mi odrážal proti môjmu. Jeho ruky opustili moje telo a rázom ma ovial chlad. Keď som otvorila oči, tie jeho sa na mňa vypúlene dívali. Stál odo mňa len kúsok. Trasúcim telom som sa rozbehla od neho preč, hľadajúc očami Rose, ktorú sa mi podarilo uvidieť, ako stojí pri Niallovom aute.

"Kde si zmizla?" spýtala sa ma nahnevane Rose, keď som k nej došla.

"Bola som sa prejsť." odpovedala som jej prvé, čo mi napadlo. Stále sa mi nedarilo spomaliť moje dýchanie a nevedela.

"A tebe je čo?" vrátila som jej otázku, pričom som sa na ňu pozrela a oprela sa vedľa nej o auto. Zdala sa mi rozrušená a tak trochu naštvaná.

"Nič sa nestalo." povedala kľudne.

Snažila som sa na ten bozk nemyslieť, ale nedalo sa to. Ešte stále cítim jeho pery na tých mojich. Nepozrela som sa na neho aj, keď sa k nám vrátil, no jeho pohľad sa do mňa priam zabodával. Rose sa s ním začala rozprávať a ja som sa po celý čas hrala so svojim mobilom, aby som sa na neho nemusela pozerať, a vôbec, aby som s ním hovorila. O chvíľu sa k nám pripojil aj Niallov kamarát, myslím, že sa volá Harry, a všetci sme nastúpili do auta. Celá cesta bola tichá. Ani jeden z nás neprehovoril. Stále mi búšilo srdce, nemohla som to dostať z hlavy. Prečo ma pobozkal? To bozkáva každé dievča po tom, čo ich pozná sotva dna dni? Bola som z toho vykoľajená.

Pred domom sa Rose a Niall rozlúčili objatím a ja som len stála a čakala, kedy sa už konečne Rose doráči nasledovať ma. Keď sa už konečne rozlúčili, išli sme dnu a ja som išla rovno do svojej izby s tým, že som unavená.

_

• Juhuuuuu toto bola prvá pusa #Mialla
OMFG! Na túto časť som sa tešila strašne dávno a teraz sa konečne bude niečo naozaj diať :) Dúfam, že sa Vám to páčilo a zase ste sa dozvedeli niečo viac o Rose a Niallovi :D

•Neviem, čo by som mala ešte písať, snáď ešte to, že zajtra bude isto ďalšia časť a pokúsim sa tam skomponovať aj pohľad chalanov :D Inak po časti, na ktorú sa nehorázne teším, pribudne ďalšia postava, ktorá to zamieša medzi niekým, ale nič neprezradím ;) :D  Nezabudnite KOMENTOVAŤ :) <3

Venovanie: sophinka99

Vote&Comment

-Rossalin