Without you

54 Savior

Moje telo sa pomaly uvoľnilo, keď sa ten napätý senzačný pocit vytrácal. Nikdy som necítila niečo také intenzívne ako pred pár sekundami. Vedela som, že celý čas plačem, no plakala som od úľavy, keď povedal, že som ešte panna. To spôsobilo, že môj strach zmizol, keď mi položil jeho ruky na telo. Nemohla som uveriť, že som mu dovolila, aby mi niečo také urobil a že som to zobrala lepšie, ako som čakala. A čo povedať? Nejako som pochopila, o čom všetci hovorili.

Keď sme tam ležali v mojej posteli, dážď zvonku vytvoril pokojnú harmóniu s každou kvapkou, ktorá bila do okna. Prikryla som sa prikrývkou a Harry si ľahol vedľa mňa, opierajúc si hlavu o čelo postele. Pozrela som sa na neho a zahryzla som si do pery, keď sa mi tvár začervenala pod jeho intenzívnym pohľadom.

"Bolo to zlé?" Povedal a naklonil sa, len pár centimetrov od mojej tváre. Pozrela som sa na neho cez mihalnice a mierne neveriacky pokrútila hlavou. Hanbila som sa pred ním, aj keď sme práve robili to, čo sme urobili.

"Bolo to presne tak, ako si povedal. Bez strachu." zamrmlala som.

"Som rád. Teraz ti chcem ukázať viac, keď si ma pustila k sebe."

"Len na to prosím choďme pomaly." Zašepkala som, vediac, že s tým súhlasím. Vedela som však, že po tomto chcem viac. Chcela som hlavne, aby som mohla zase vidieť ten výraz v jeho tvári, Keď sa ma dotýkal, pozeral sa na mňa, ako keby som bola pre neho vzácna, ako keby som bola to najkrajšie, čo kedy videl. 

"Pôjdeme na to pomaly, neboj sa. Len už ma od seba neodháňaj," oblapil moje pery svojimi a pobozkal ma jemne, chytajúc moju tvár do svojich dlaní. 

Keď si ma k sebe pritiahol, položila som si hlavu na jeho hruď a objala ho svojimi rukami. Chcela som mu povedať, že je pre mňa dôležitý. A že som ho s údivom milovala ako on mňa, ale bála som sa. Stále som neverila tomu, že mi povedal, že ma miluje. 

Snívala som o tom už do mála, že mi raz niekto povie tie čarovné slovíčka, ale nevedela som mu ich opätovať. Stále ma niečo brzdilo. 

"Keď sa vrátime do Londýna, prespíš u mňa. Myslím, že už s tým problém nebudeš mať." 

Dvihla som k nemu hlavu a pozrela sa na neho. Na jeho krásnej tvári sa usadil široký úsmev. 

"A predstavíš mi svoju mamu?" Spýtala som sa.

"Samozrejme."

"Tak dobre." Súhlasila som.

Predstava, že s ním budem spať opäť v jeho posteli mi už nespôsobovala také obavy ako keď som nad tým premýšľala prvýkrát. Trochu ma to desilo. \desilo ma, že som sa pri ňom cítila úplne normálne. Nebol tam žiadny strach, ani panika, len čistá dôvera a po dnešku som pochopila, že Harry Styles bol môj pravý.

Nemala som ani poruchy, kedy som zaspala v jeho náručí, ale keď som sa zobudila, v posteli som ležala sama. Moje oblečenie bolo starostlivo poukladané na stoličke a jeho bunda bola zavesená na tej istej stoličke. 

Vydýchla som si. Už som si myslela, že sa mi všetko len snívalo. Keď som sa obliekla, použila som kúpeľnu a potom zišla dole. Už zo schodov som započula pikľavý smiech mojej sestry a Liama, ktorý niečo rozprával. 

Keď som bola už dole, videla som Liama stáť pred sedačkou, na ktorej bola rozvalená Mary, teta Marylin sedela v kresle s knihou v ruke a Harry sedel vedľa mojej sestry. Všetci traja sa usmievali. Keď si ma všimli, strelila som pohľad po Harrym, ktorý sa okamžite pozrel mojím smerom. 

"No, konečne. Už som si myslela, že prespíš aj môj let." Ozvala sa Mary so širokým úsmevom. Podišl som k nim a sadla si medzi Harryho a moju sestru.