"Takže si ešte stále nezadaná?" nadvihla na mňa Mary obočie, keď sa ma spýtala. Už hodinu ma tu spovedala o všetkom možnom. Keď sme došli z letiska, zavreli sme sa v mojej izbe, Mary v tureckom sede na mojej posteli a ja na kraji.
"Áno, a nezačni zase s tým, že som čudná. Proste nepotrebujem nikoho vo svojom živote, aspoň nie teraz. Štúdium na škole nie je vôbec ľahké a vieš, že ja a chalani, to nejde dohromady. Navyše mňa nikto nechce." povedala som jej a pokrčila som ramenami. Naozaj som na vzťahy nebola. Môj posledný vzťah dopadol katastrofálne.
"Tak toto je totálna kravina. Veď sa na seba pozri. Máš nádherné vlasy, krásnu tvár a oči, ktoré mi vždy pripomínali čokoládu. Viem, že ja, ty a Liam máme také isté oči, no mne sa tvoje páčia najviac. Sú také veľké," uťahovala si zo mňa. Našpúlila na mňa pery a hlavu zaklonila na stranu, pričom po mne hneď skočila, takže som ležala na chrbte, pričom Mary bola na mne.
"Mary, prestaň!" kričala som na ňu pomedzi smiech, keď ma svojimi gélovými nechtami začala štekliť. Naozaj to strašne šteklilo, už som si myslela, že sa udusím smiechom.
"Priznaj, že si kus po svojej sestre." nakázala mi so smiechom, a ďalej ma šteklila.
"Ale veď som staršia, ty magor:" prevalila som ju pod seba a sadla si na ňu, pričom som jej chytila obe ruky, aby mi neutiekla.
"Dobre, dobre, len zo mňa zlez. Ten tvoj veľký zadok by sa mal odpratať dole do kuchyne, pretože som hladná." vyplazila na mňa jazyk a snažila sa zodvihnúť svoje ruky, ktoré som jej stále držala. Zatvárila som sa ublížene a zliezla som z nej.
"Choď si niečo pripraviť sama. Ja mám ešte úlohy." odbila som ju, pričom som sa snažila vyznieť urazene a nepozrieť sa na ňu. Sadla som si za stôl, kde som mala učebnice a otvorila zošit. Na tvári som však mala široký úsmev.
"Hneváš sa? Vieš, že som to myslela zo srandy." počula som ju za sebou. Hneď nato ma objala okolo pliec a svoje líce priložila k môjmu. Ostala som ticho, berúc do ruky pero a začala písať poznámky z knihy.
"Rose, nehnevaj sa." zakňučala, pričom ma pevnejšie objala.
"Ja sa nehnevám. Myslela som si, že ma už poznáš, debilček. Na teba sa nedá hnevať a navyše, keby sme sa na seba hnevali, nemal by ti kto žehliť vlasy." otočila som sa na ňu, jednu ruku som položila na jej , ktorá ma objímala a usmiala sa.
"No, to hej. Dva roky som si ich musela žehliť sama a k tomu som sa vždy musela ponáhľať. Radím ti, ak pôjdeme na nákupy, tetu so sebou v žiadnom prípade neberieme." Upozornila ma. Nechápavo som sa zatvárila, no zasmiala zároveň.
"Vezmem si to k srdcu. A teraz pekne choď dole a urob si niečo na jedenie. Liam by mal byť rozvalený na gauči." posúrila som ju.
"Dobre, mám ti niečo priniesť? Vidím, že sa zdržíš nad učením." spýtala sa ma, keď sa zastavila pri dverách, pričom sa ich chytila a hlavu otočila ku mne.
"Nie, ďakujem. Možno si dám niečo malé neskôr." usmiala som sa na ňu a vrátila sa k písaniu.
MARY
Nad mojou sestrou som sa zasmiala a vyšla z jej izby. Rose bola vždy tak trochu viac zodpovednejšia, hlavne od smrti ocka a mami. Ale aj keď bola twkáto uzavretá taká, ľúbilasom ju. Bola to moja sestra, ktorá mi vždy pomohla, keď som to potrebovala a na svete mi ostala už len ona a Liam.
S pohmkávaním pesničky som zišla po schodoch dole a nakukla do obývačky, kde naozaj ležal rozvalený Liam po celom gauči. Pretočila som nad ním oči a vybrala sa do kuchyne. Otvorila som chladničku a vybrala si z nej jogurt, ktorý som položila na stôl aj s lyžičkou, ktorú som si predtým zobrala. Otvorila som hornú skrinku, kde by sa mali nachádzať blbosti, ako sú keksy, sušienky, cukríky, proste sladkosti, ktoré u nás nesmeli chýbať. Vybrala som sušienky a s tými si sadla za stôl. Otvorila som jogurt a začala jesť, pričom som si otvorila sušienky a pustila sa aj do nich. Som hladná!
"Jasné, láska. Prídem k tebe, len to musím povedať dievčatám. S Rose dnes ideme kúpiť tie lístky do kina. Nerád ich kupujem tam, je tam veľa ľudí." započula som asi rozhovor Liama s jeho Sophiou.
"Mohol by som sa zastaviť potom?" stále som načúvala, pričom som ďalej jedla.
"Dobre. Tak sa maj, zlatko." keď som si bola istá, že už dohovorili, zobrala som si sušienky a išla do obývačky.
"To bola Sophia?" položila som mu otázku, pričom som si sadla na gauč vedľa neho.
"Hej. Dnes ju chcem ísť pozrieť k nej domov. Nebola tu od stredy," odvetil Liam, pričom si odo mňa vzal jednu sušienku a vložil si ju do úst. Pažravec jeden!
"Čo si to vravel o nejakých lístkoch?" vyzvedala som. Krátko som sa na neho pozrela a zobrala si ďalšiu sušienku. Och, tie čokoládové kúsky v nej! Popravde ma to zaujímalo.
"No, mne a Rose napadlo, že by sme mohli ísť do kina. Samozrejme na víkend, pretože cez týždeň sa budeš pekne učiť a žiadna party!" zavelil ako nejaký vojak. Tváril sa dosť vážne a sebavedome. Debil. To mám akože celý týždeň po škole pozerať do kníh? Dobre vedel, že ja v učení nie som až taká dobrá. Matematika a ani anglický jazyk neboli mojou šálkou kávy. To určite nie. Radšej by som fotila alebo pózovala. Alebo nakupovala.
"Takže mám byť stále doma a nikam nechodiť?" nechápavo som sa spýtala, pričom som sa zdesila predstavy, že by som nešla nakupovať, či by som nešla na party. Nebola som žiadna party queen, ale rada som sa bavila. Rada som chodila tam, kde to žilo a mohla som žiť naplno aj ja.
"To nie. Len sa budeš musieť trošku posnažiť a povolíme ti nejaké veci." stručne mi vysvetlil Liam, akoby to bola normálna vec. Vlastne to bola normálna vec, lenže pre mňa to bolo utrpenie.
"Dobre. Ale nákupy mi snáď nezakážeš." nadvihla som obočie.
"Oh, to by som si nedovolil." chytil sa za srdce, pričom sebou hrane trhol od šoku.
"Ani trochu si sa nezmenil." zamrmlala som si skôr sama pre seba, aj keď to smerovalo k nemu. Liam len súhlasne zahmkal, čo som nepochopila, a zobral si ďalšiu sušienku. Pozrela som sa na balíček a pootvorila ústa.
"Tá sušienka bola posledná." zavrčala som k nemu, no stále som sa pozerala na prázdny balík sušienok.
"Veď si choď zobrať ďalšie. Takto nevyvádza ani Rose a to je na sušienky závislá." zamrmlal s plnými ústami.
"Boli posledné. Idem do obchodu." povedala som a postavila som sa, no ešte predtým som sa otočila na Liama, ktorý teraz zapínal telku ovládačom.
"Chceš niečo?" dodala som, pozerajúc sa dole na neho. Odtrhol zrak od telky a pozrel sa na mňa.
"Mohla by si kúpiť nejaké cestoviny. Urobíme si spoločnú večeru. A nehnevaj sa za tie sušienky." usmial sa na mňa. Dobre vedel, že ma jeho úsmev vždy vedel dostať. Otrávene som si povzdychla, nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce."Budem si dávať pozor. Do pol hoďky som doma." povedala som skôr, než to stihol on. Z kresla som si zobrala čiernu mikinu, ktorá asi patrila Rose a vyšla von.
_______________________________________________________________________________
•Ahojte :)) Konečne som sa dokopala k napísaniu ďalšej časti, ktorá je oničom ale vôbec som nemala náladu na písanie. Moja láska (BFF) odišla do Anglicka a už teraz mi strašne chýba. Ešteže tu mám svoju Sárku :))
•Páči sa Vám to alebo to mám ukončiť? Mám s tým dosť veľa plánov, ale bez čitateľov to nemá zmysel :/
•Kto chce venovanie, nech len napíše a dnes som to nikomu nevenovala a ani neviem prečo :)
•V ďalšej časti sa objavia chalani a naozaj neviem, keby bude :) Podľa toho, akú náladu budem mať :) I love you all ♥
Vote&Comment ♥
-Rossalin
YOU ARE READING
Without you
Fanfiction"Nikdy som nechcela, aby nás niečo rozdelilo." zotrela som si slzy z tváre. "Mrzí ma to, Mary." chrapľavo zašepkal. All Rights Reserved © RossalinGray