Vlčí život

48. časť Svadobné šaty

O 5 mesiacov...

Z pohladu Naomi:

Za poslených pár mesiacov sa toho dosť zmenilo. S Nadiou sme sa udobrili a na moje prekvapenie sa mi ospravedlnila. Samantha sa od Vianoc zmenila a skoro vôbec somnou a ani s Kristianom nekomunikuje. Neviem čo sa to s ňou deje, aj keď som sa s ňou snažila nejako normálne porozprávať nechcela. Každý deň trávi s Jackom, čo je aj dobré ale jednak aj zlé. Skúšala som sa aj s Jackom o tom rozprávať ale povedal mi, že mi to Samantha povie sama keď príde čas. Nemala som viac času riešiť to tak som to nechala tak a dávam Samanthe čas. Čo sa týka môjho tehotenstva, idem do siedmeho mesiaca. Neviem sa dočkať, keď sa to narodí. Kristian sa strašne teší, ale nechceli sme vedieť pohlavie. Chceme sa nechať prekvapiť. Naša svadba sa rýchlo blíži. Ani nie a za pár týždňov sa budem vydávať. Dnes by som sa mala stretnúť s Didou, ktorú som už strašne dlho nevidela. Pôjdeme do mesta sa popozerať po nejakých šatách, keďže som ešte nemala na to čas. Dida porodila krásneho chlapčeka menom Chris. Z môjho premýšlania ma vytrhol zvuk zvončeka. Postavila som sa z gauča a vykročila na chodbu. Otvorila som dvere a zrak mi padol na Jacka s Didou.

,,Ahojte" otvorila som dvere a pustila ich dnu. Objala som sa s Didou a následne aj s Jackom.

,,Samantha je hore v izbe" ukázala som na schody, Jack prikývol a odišiel za ňou.

,,Stále sa s tebou nerozpráva?" pokrútila som s hlavou a obula si tenisky. Vyšli sme z domu a nastúpili do auta.

,,Ju to časom prejde" letmo som sa usmiala na Didu a sledovala okolie.

O hodinu...

,,A čo tieto?" prešli sme už toľko svadobných salónov a nikde sme nenašli tie pravé šaty. Nie že by neboli pekné ale neboli to tie ktoré by mi padli do oka. Pozrela som sa na Didu a pokrútila som s hlavou.

,,Je to nemožné. Nikde niesú šaty také, ktoré by sa mi páčili" pocítila som na rameni dotyk. Zdvihla som hlavu a následne ju sklonila.

,,Nesmieš zúfať, určite nájdeme niake ktoré budú tie pravé" postavila som sa zo stoličky a chcela som odísť, keď som uvidela šaty ktoré mi padli do oka. Pozrela som sa na Didu, ktorá sa na ne tiež pozerala.

,,Prosím Vás, mohla by som si vyskúšať tie šaty?" milo som sa usmiala na predavačku a ukázala som na šaty.

,,Samozrejme" predavačka zvesila šaty z figuríny a podala mi ich.

,,Ďakujem" usmiala som sa a odišla som do kabínky sa prezliecť.

,,Myslíš, že sú to tie pravé?" počula som ako sa Dida zasmiala.

,,Dúfam, že áno" vyšla som z kabínky von a trochu sa v nich prešla. Boli vážne nádherne. Mali korzetový tvar, a na ľavom boku bola biela ruža. Sukňa šiat bola veľká a na nej boli menšie volániky.

,,Tak čo na ne hovoríš?" pozrela som sa na Didu, ktorá v údive na mňa pozerala.

,,Sú vážne nádherné ale ty si v nich dokonalá"

,,Beriem ich" usmiala som sa sama pre seba a prezliekla som sa. Zaplatili sme šaty a išli domov.

,,Ešte raz ďakujem, že si išla somnou. Neviem čo by som bez teba robila" objala som Didu a vystúpila z auta.

,,To je vpohode. Ak budeš niečo potrebovať tak zavolaj" zamávala som Dide a vykročila do domu. Otvorila som dvere a vošla dnu. Vyzula som si tenisky a s taškou v ruke som vyšla hore do izby. Keď som prechádzala okolo Samanthynej izby, všimla som si ako Jack niečo Samanthe hovorí. Chcela som ísť preč ale Samantha si ma všimla.

,,Mami, počkaj" otočila som sa na Samanthu a čakala čo mi povie.

,,Prepáč za to ako som sa chovala" povzdychla som si a zobrala tašku.

,,Čo máš v tej taške?" vedela som, že Samantha sa spýta. V poslednej dobe je zvedavá.

,,Svadobné šaty" usmiala som sa na Samanthu a vošla do svojej izby.

,,Takže sa budete s Kristianom brať?" a je to tu zase. Povzdychla som si a položila tašku pri posteľ.

,,Už som ti to predsa minule vysvetľovala" Samantha sklonila hlavu a odišla z izby preč. Sadla som si na posteľ a hlavu som si vložila do rúk.

,,Ona to pochopí" zdvihla som hlavu a usmiala sa na Jacka.

,,Nepochopí, Kristiana neznáša"

,,Ja viem" prekvapene som sa pozrela na Jacka, ktorému sa na tvári pohrával úsmev. Sadol si vedľa mňa na posteľ a chytil ma za ruku.

,,Vieš, keď ste boli v Californii Samantha mi volala. Verí v to že sa s ním rozídeš a my budeme zase spolu" trochu som sa nad tým zamyslela. Možno bola pravda to čo povedala Nadia. Kristiana nemilujem ale milujem Jacka a on mňa. Naomi spamätaj sa! Vieš o čom premýšľaš?! Jasné, to by nebolo ono kebyže sa moje svedomie neozve.

,,Ehm Jack, mám otázku"

,,Pýtaj sa" Jack sa oprel rukami o posteľ a pozeral mi do očí. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

,,Možno to je divné, ale potrebujem to vedieť"

,,Čo ide o život?" Jack sa začal smiať.

,,No tak aj áno" Jack sa prestal smiať a zostal vážny.

,,Miluješ ma?" videla som ako ho moja otázka dosť prekvapila. Sklonila som hlavu a postavila som sa z postele. Chcela som odísť ale povedal niečo čo ma doslova donútilo zostať.

,,Milujem ťa a nikdy som neprestal. To čo ti povedala Nadia bola pravda. Milujem ťa a stále bojujem o teba a neprestanem pokým nebudeš moja" Jack sa postavil z postele a zobral moju ruku do tej jeho. Niečo mi dal do dlane a pozrel mi do očí.

,,Ak si pamätáš, dal som ti to na narodeniny keď si sa vrátila z nemocnice. Ale dala si mi to keď si sa dozvedela, že chcem odísť. Od vtedy to nosím stále pri sebe a čakám na okamih kedy ti to znova dám, pretože tebe to patrí" Jack mi vlepil pusu na líce a odišiel z izby. Otvorila som dlaň, zrak mi padol na náhrdelník v tvare srdca. Cítila som ako mi po tvári steká slza.

Potiahla som za červenú stužku čím bola zaviazaná krabička, pohľad mi spadol na náhrdelník v tvare srdca. Zobrala som si ho do ruky a na zadu bolo vyrité NAVŽDY V MOJOM SRDCI.

,,Si vporiadku?" z mojich myšlienok ma vytrhol Kristian. Rýchlo som zotrela rukou slzu a náhrdelník skovala do šuplíku.

,,Ano, len som sa trocha zamyslela" sadla som si na posteľ a letmo sa usmiala na Kristiana.

,,Máš už všetko vybavené? Čo sa týka šiat a podobne" prikývla som s hlavou na náznak súhlasu. Ja si Kristiana vážne nechcem vziať, ale ako mu to mám povedať aby som mu neublížila?