Vlčí život

80. časť Operácia+spomienky

Z pohladu Naomi:

,,Ja to nechápem" rozhodila som rukami a posadila sa na gauč.

,,Čo keď je to jeho plán? Plán ako by ťa získal naspäť?"

,,Prosím ťa Nadia. To by sa už nikdy nestalo" prekrútila som nad ňou očami.

,,Si ľahko manipulovateľná čo sa týka lásky, tak mi tu nehovor že by si mu odolala a poslala ho preč. Ver mi, že za tým niečo bude. A tie jeho peniaze nepotrebuješ. Charlie ti dal dosť peňazí na tu operáciu a ja viem, že sa z toho dostaneš a všetko bude ako predtým" Nadia sa na mňa povzbudivo usmiala. Prikývla som a postavila sa z gauču.

,,Možno máš predsa len pravdu"

,,Ja? Tak toto si musím niekam zapísať" Nadia sa začala smiať.

,,Ty si mi prvý krát povedala, že mám pravdu" Nadia sa smiala ako šialená. Ale čo už s ňou. Má tridsať rokov a stále sa chová, ako dvadsať ročná. Ona berie život taký aký je, ale vždy si ho zariadi po svojom. Vždy sme sa vedeli dobre zabaviť, keď sme boli malé. Niekedy by som chcela zastaviť čas a snívať v spomienkach. V krásnych chvíľach, kde sme boli všetci šťastný a nemali sme problémy. No k životu problémy patria a k ním patrí ich aj riešiť. No keby som vedela, že v mojom živote budem mať takéto problémy, niektoré veci zmením. Ale ak sa pýtate na to, či by som si dala Samanthu vziať. Moja odpoveď by bola NIKDY. Svoje deti milujem a nedovolím, aby im niekto ublížil.

O pár týždňov..

,,Hneď ako sa zobudíš budem pri tebe" prikývla som a Jack ma pobozkal na líce. Potom pustil moju ruku a vyšiel z operačnej miestnosti. Asi Vám už došlo, čo sa bude diať. Presne, je to tak. Rozhodla som sa podstúpiť operáciu. Aj keď je tam nejaké riziko, no je lepšie sa dať operovať než čakať na poslednú chvíľu.

,,Takže, Slečna Naomi, teraz Vám dáme kyslíkovú masku a Vám sa bude chcieť spať. Po chvíli zaspíte a zobudíte sa na nemocničnej izbe" prikývla som a sestrička sa na mňa povzbudivo usmiala. Pred tvárou sa mi zjavila maska, ktorú mi dala na tvár a ja som sa nadýchla. Pomaly sa mi zatvárali oči až som nakoniec zaspala.

.........

,,Naomi, Nadia! Poďte sa najesť!" kričala na nás mamina. Zobrala som Nadiu za ruku a postavila sa zo zeme. Nadia sa chytila mojej ruky a postavila sa. Spolu sme kráčali dole do kuchyne, kde bola mamina s Robertom a varili večeru.

.........

,,Tak dobrú noc a pekne spinkajte" mamina nám dala pusu na čelo a odišla z izby.

,,Naomi?"

,,Áno?"

,,Ja sa bojím" Nadia sa ku mne ešte viac pritúlila.

,,Neboj sa sme spolu, nič sa nám nestane" chytila som svoj náhrdelník do ruky a Nadia urobila to isté zo svojim.

,,Vlčie sestry navždy" povedali sme naraz a objali sa. Mamina nám kúpila tieto náhrdelníky, na Vianoce a od vtedy ich stále nosíme na sebe.

.......

,,Adam nie, nerob to!" kričala som a pritom sa smiala a utekala.

,,Noták, potom to nieje fér. Vy ste ma tam obidve hodili" Adam zastavil a prekrížil si ruky na hrudi. Pomaly som podišla k nemu a objala ho. Potom som len videla ako Dida beží a obidvoch nás zhodila dovody.

,,Didiana Monrová, rozlúč sa z make-upom!" zakričila som na ňu, no ona už bežala preč.

,,Ja z tade a ty z tade" Adam ukázal na pravú a ľavú stranu. Prikývla som a vyšla z bazéna. Rozbehla som sa na ľavú stranu, aby som chytila Didu. Počula som ako kričala Dida a potom som ju uvidela ako beží predomnou.

,,Nie, prosím nie!" Dida kričala a smiala sa zároveň. Chytila som jej ruky a Adam jej chytil nohy.

,,Začala si si s nesprávnými ľuďmi" povedal Adam a stále ju držal.

,,Urobím čokoľvek, len ma tam nehoďte" pozrela som sa na Adama a on prikývol.

,,Keď tam skočíš dobrovoľne"

,,Ani náhodou!" mykla som s plecom a mrkla na Adama. Spolu sme ju hodili do bazéna a začali sa smiať.

......

,,Dida, skús mi trocha pomôct" snažila som sa vyštverať na strom, kde sme mali postavený bunker.

,,Ja sa snažím, ale to povec tvojmu veľkému zadku!"

,,Ohhh! Ja nemám veľký zadok!"

,,Vážne? Inak by si sa dostala hore bez problémov!" Dida sa začala smiať čo spôsobilo, že neudržala rovnováhu a spadla na zem a mňa samozrejme stiahla zo sebou.

,,Auuu" šúchala som si poranenú ruku.

,,Ty debil" pleskla mi Dida po hlave.

,,Ty si debil" pleskla som jej späť a postavila sa zo zeme. Oprášila som si zadok od prachu, ale v tom som pocítila silnú a trhavú bolesť v pravej ruke.

,,Si vpohode?"

,,Nie, asi som si zlomila ruku" Dida mi chytila pravú ruku a trochu s ňou pohla. Zasyčala som od bolesti.

,,Poďme dnu, tvoja mamina bude vedieť čo robiť" prikývla som a spolu s Didou sme vošli dnu.

.....

,,Môžem sa ti podpísať na ruku?" prikývla som a Dida sa mi podpísala na pravú ruku na ktorej bola sádra.

,,Bolí to moc?"

,,Už ani nie" usmiala som sa na Didu.

,,Prepáč, ja som ťa nechcela stiahnuť zo sebou" iba som nad tým mykla rukou a objala Didu.

......

,,Išla by si somnou dnes do kina?" spýtal sa ma Adam, keď sme kráčali von zo školy.

,,Prečo nie"

,,Super, tak o 7 pred kinom" Adam na mňa mrkol a odišiel iným smerom.

......

,,Mamí?! Ja si nemám čo obliecť!" zúfalo som kričala na maminu a stála pred skriňou.

,,Máš plno oblečenia a ty hovoríš, že si nemáš čo obliecť?" mamina vošla do izby a začala sa smiať. Ja som si sadla na posteľ a skrížila si ruky na prsiach.

,,Ale noták. Poď spolu niečo vyberieme" mamina ma potiahla za ruku a postavila pred skriňu. Niečo v nej hľadala a nakoniec vytiahla biele tielko, čierne legíny a na to rifľovú bundu bledo-modrej farby.

,,Si úžasná" objala som maminu a začala sa obliekať.

.......

,,Vyzeráš úžasne" pochválil ma Adam, keď som prišla pred kino.

,,Ďakujem" usmiala som sa na neho a objala ho.

......

,,Ja sa bojím. Prečo si vyberal horor?" sťažovala som sa počas filmu a rukami si zakrývala tvár, keď tam prebehla nejaká krvavá scénka.

,,Som tu s tebou. Nemáš sa čoho báť" Adam si preložil ruku cez moje rameno. Bolo to milé gesto.