Vlčí život

51. časť Zlé správy+info

Počas svadby prebiehalo všetko vporiadku, pokým Naomi neprišlo zle a neodpadla. Nestihli si povedať ani svoje áno. Bol to osud alebo náhoda?

Z pohladu Naomi:

Zobudila som sa v bielej miestnosti a okolo mňa bolo veľa ľudí. Zistila som, že som v nemocnici ale nevedela som si spomenúť na to čo sa stalo.

,,Slečna Loveheart, bolí Vás niečo?" prehovoril ku mne postarší lekár. Len som pokrútila hlavou.

,,Dobre teda. Váš zdravotný stav je vporiadku, dnes poobede môžete ísť domov" hneď ako lekár dohovoril sa všetci pobrali preč z izby.

,,Môžem sa Vás niečo spýtať?" lekár sa na mňa otočil a podišiel ku mne bližšie. Povzdychol si a chytil ma za ruku.

,,Ak ide o vaše dieťatko" na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval.

,,Je mi to ľúto. Začali ste krvácať čo spôsobilo predčasný pôrod, ale nikto to v tej chvíli nemohol tušiť. Keď Vás sem priviezli bolo už neskoro. Naozaj mi to je ľúto" lekár ma pohladil po ruke a následne odišiel z izby. Cítila som ako mi po líci stekajú slzy. Momentálne mi to bolo jedno a nechala som im voľný priebeh. Ako som mohla niečo také dopustiť? Slzy mi stále stekali po tvári a nedali sa zastaviť. Počula som ako niekto zaklopal na dvere, rukou som si rýchlo utrela slzy a zhlboka sa nadýchla.

,,Si vporiadku?" otočila som sa za hlasom a zbadala som Jacka, popravde čakala som Kristiana. Pokrútila som s hlavou a sadla si na posteľ. Jack si ku mne prisadol a vtiahol ma do svojho objatia.

,,Je mi to ľúto" neudržala som slzy a znova som sa rozplakala. Jack ma hladil po chrbáte čo ma aspoň trochu upokojovalo. Ani neviem koľko minút ubehlo a len tak som tam plakala na Jackovom rameni. Bolo mi s ním príjemnejšie ako s Kristianom ale nechápem prečo.

O hodinu...

,,Môžeme ísť?" prikývla som a postavila sa z postele. Chcela som niečo povedať ale nakoniec som si to rozmyslela a kráčala von z nemocnice. Prišli sme na parkovisko a Jack mi otvoril dvere od auta. Nastúpila som si a oprela som si hlavu o okno. Po chvíli nastúpil aj Jack a naštartoval auto. Do pol hodiny sme boli pred domom. Jack vystúpil a znova mi otvoril dvere. Vďačne som sa na neho usmiala a kráčala do domu. Otvorila som dvere a hneď ku mne prišla uplakaná Samantha.

,,Čo sa stalo? Prečo plačeš?" čupla som si k nej a zotrela som jej z tváre slzy.

,,J-ja som b-bola sama doma a som s-sa bála" tomu čo povedala som vôbec nechápala. Postavila som sa na nohy a hľadala vo vrecku mobil.

,,Kde je Kristian?!" trošku som zvýšila hlas aj keď som nechcela. No bola som dosť vytočená, že ju tu nechal samú.

,,J-ja neviem. Keď sme prišli povedal, že ide preč a nevie kedy sa vráti" Jack držal Samanthu na rukách a snažil sa ju utešiť. Vytočila som Kristianove číslo a čakala či mi to zdvihne.

,,A kde je mamina a Nadia?"

,,Keď som s nimi volal boli ešte na pláži a povedali, že musia všetko zariadiť a odprevadiť hostí na letisko" stále som sa pokúšala dovolať Kristianovi ale vždy ma to poslalo do odkazovej schránky.

,,Ja ho zabijem!" pocítila som okolo pliec ruky, hneď som vedela že je to Jack. Obzrela som sa za neho ale nevidela som Samanthu.

,,Išla hore do izby" sklonila som hlavu a ťažko vydýchla.

,,Zajtra odídem, zoberiem Samanthu a vrátim sa naspäť domov" pocítila som ako ma Jack zozadu objal.

,,Pôjdem s Vami, nechcem aby sa Vám niečo stalo" prikývla som a užívala som si pocit byť s Jackom.

Chcem sa opýtať, chcete aby bola s Jackom alebo s Kristianom? Píšte do komentu alebo do správy :) Vote ma ako vždy poteší :3