Vlčí život

84. časť Pravda

Z pohladu Nadii:

,,Nemôžem to urobiť. Ja to nedokážem" povedala som Naomi pravdu.

,,Nadia! Nebuď ako malé decko! Zober ten mobil a okamžite mu zavolaj!" Naomi sa tvárila vážne a začínala som mať strach. S roztrasenými rukami som zobrala mobil do ruky a vytočila Justinove číslo. Chvíľu to zvonilo, ale napokon to zdvihol.

,,Nadia? Potrebuješ niečo?" pri jeho hlase som ostala celá nervózna.

,,J-ja, potrebovala by som sa s tebou stretnúť" môj hlas sa stále klepal.

,,O čo ide?"

,,Chcela by som to prebrať osobne" videla som na Naomi ako sa usmieva. No ja som sa nášho stretnutia bála.

,,Dobre, tak o 11 v kaviarni"

,,Dobre" povedala som a zložila. Presne som vedela o akú kaviareň ide.

,,Tak? Čo? Súhlasil?" Naomi žiarili oči šťastím. Povzdychla som si a prikývla.

,,O 11 mám byť v kaviarni" Naomi ma objala a potom sa zarazila. Nechápavo som sa na ňu pozrela.

,,Máš tam byť o 11" prikývla som a stále som ju nechápala.

,,Je 10:30" vyvalila som na ňu oči. Rýchlo som vybehla hore do izby, kde som si zo skrine vybrala krátke čierne kraťasy a biele tielko. Obliekla som si veci a rýchlo vošla do kúpeľne, kde som spravila rannú hygienu a namaľovala sa. Ako hovorí Naomi, keď je v kúpeľni. Robí so seba Naomi. To ja môžem povedať o sebe. Urobila som so seba Nadiu. Krásne namaľovanú s malým dieťatkom vnútri môjho bruška. Vyšla som z kúpeľne a na chodbe som si obula tenisky.

,,Držím ti palce" Naomi mi podala kabelku, ktorú som si vzala do ruky a vyšla von. Popravde som sa bála nášho stretnutia. Neviem čo mám od neho očakávať. Čo, keď ma vyhodí z firmy? Som predsa len jeho sekretárka, nič viac. Čo, keď ma pošle na potrat? Čo, keď ma niekam pošle? Zatriasla som hlavou a snažila som sa myslieť pozitívne. Vytiahla som si z kabelky mobil a pozrela sa na čas. Bolo 10:58, keď som prišla pred kaviareň. Vošla som dovnútra kaviarne a hľadala Justina. Videla som ho ako sedel vzadu pri okne. Keď ma uvidel usmial sa na mňa a ja som kráčala k nemu.

,,Ahoj" pozdravil ma a usmial sa. Posadila som sa na stoličku oproti jemu a hneď ku mne prišla čašníčka.

,,Čo si dáte?" milo sa na mňa usmiala a vytiahla si zo sukne čierny zápisník.

,,Poprosím Vás čaj" usmiala som sa na čašníčku, ktorá prikývla a zapísala si objednávku.

,,Čaj? To mi nejako na teba nesedí. Vždy si dávaš chappuccino" sklonila som hlavu, pretože som nevedela ako začať.

,,Nadia, niečo ťa trápi" pozrela som sa na Justina, ktorý mal na tvári neutrálny výraz. Chcela som niečo povedať, ale prišla čašníčka a doniesla moju objednávku. Ďakovne som sa na ňu usmiala a ona odišla.

,,Viem, že to čo sa stalo na tom večierku, nechceš aby som ti to pripomínala, ale ja musím" odpila som si zo svojho čaju. Justin sa na mňa nechápavo pozeral.

,,J-ja" nedokázala som to vysloviť. Cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy. Rýchlo som zahnala chuť na plač a pozrela sa von oknom.

,,Si tehotná, však?" pozrela som sa na Justina, ktorý mal v očiach ľútosť so šťastím? Iba som prikývla a zotrela si slzu, ktorá mi vypadla z oka. Justin ma chytil za ruku a pohladil ma po nej.

,,Ty sa nehneváš?" Justin iba pokrútil hlavou a usmial sa na mňa.

,,Vieš, chcel by som aby si vedela, že nech sa rozhodneš akokoľvek budem stáť pri tebe" nechápala som jeho reakciu.

,,Nejako ťa nechápem. Veď máš ženu a dve deti. Ja ti nechcem skaziť rodinu. Nechcem, aby si opustil svoje deti a manželku. Máš rodinu, ktorú miluješ a ja ti to nechcem prekaziť" pozrela som sa na naše spojené ruky. Sama pre seba som sa usmiala.

,,Moja žena ma už niekoľko krát podviedla" na chvíľu sa odmlčal a potom pokračoval. Vôbec som netušila, že ho vlastná manželka dokáže podviesť. Už som ju pár krát videla, ale nikdy by som si toto o nej ani len nepomyslela. Justin je veľmi slušný a ambiciózny muž a nezaslúži si, aby ho jeho žena podvádzala.

,,Už dávno som sa s ňou chcel rozviesť, ale narodil sa Dylan naše prvé dieťa. Vtedy som začal podnikať a založil som si firmu v ktorej som ťa o pár rokov zamestnal. Chodil som na služobné cesty a doma som moc nebýval, keďže som pracoval a chcel som zabezpečiť rodinu. Lenže to som nevedel, že ona platila opatrovateľky, aby strážili Dylana a ona sa zatiaľ chodila zabávať kto vie s kým" pozrela som sa na Justina s ľútosťou v očiach. Nevedela som, že to mal s ňou také ťažké.

,,To ma mrzí" Justin len nad tým mykol plecom.

,,Som rád, že to už mám za sebou. Ale najhoršie bolo, keď sa narodila Jazzy. Narodila sa predčasne a hrozilo, že sa nemusí dožiť ďalšieho dňa. Iweta sa o deti prestala starať a každý deň sa vracala domov opitá. Nemohol som to s ňou už ďalej vydržať a tak som jej dal ultimátum. Povedal som jej nech si vyberie. Buď sa prestane opíjať a začne sa starať o deti a domácnosť, alebo od nej odídem. Ona sa behom pár dní úplne zmenila. Našla si novú robotu a každý deň varila večeru. Cez víkend sme chodievali na rôzne výlety, proste ako šťastná rodinka"

,,Chceš ju opustiť kvôli mne?" Justin sa ku mne naklonil a začal sa približovať. Bolo mi jasné, že ma chcel pobozkať. Ale nebolo to správne. Bolo by to odo mňa hnusné, voči jeho žene a deťom. Beriem im otca pre seba a jeho dieťa. Cítim sa hrozne. No možno je to takto správne a niekto tam hore, kto píše môj scenár života to chce, aby to bolo takto. Priblížila som sa k Justinovi a stalo sa to. Pobozkali sme sa. Bolo to ešte krajšie než som si myslela.