Vlčí život

40. časť Pusa

Z pohladu Naomi:

Sedela som v obývačke na gauči a premýšlala som o Kristianovi. Prečo mi nepovedal o jeho bratovi? A aj to ako sa tvráril, keď som mu to povedala. Niečo mi na tom nesedí. Z myšlienok ma vytrhol zvonček pri dverách. Lenivo som sa postavila z gauču a prišla k dverám. Otvorila som dvere a v nich stál Jack.

,,Ahoj" pozdravila som ho a usmiala sa.

,,Ahoj, je Samantha doma?"

,,Nie, je ešte v škôlke. Ale Kristian pred chvíľou išiel po ňu. Potreboval si niečo?" oprela som sa o zárubňu dverí a pozerala Jackovi do očí. Mal ich iné neboli hnedé ako predtým. Boli žlté?! Tak teraz som totálne zmätená. Netuším čo sa tu deje. Popravde, začínam mať strach.

,,Naomi, si vporiadku?"

,,A-ano. Len s-sa mi trochu zatočila hlava. Som vpohode" snažila som sa o úsmev, čo sa mi aj podarilo.

,,Dobre. Mohol by som Samanthu na výkend niekam zobrať? Ráno by som ju zobral a večer by som ti ju doniesol. Ale ak sa o ňu bojíš, kľudne môžeš ísť s nami" pri poslednej vete som sa trochu pousmiala. Odstúpila som od dverí a viac ich otvorila. Jack sa na mňa nechápavo pozrel, rukou som mu ukázala aby vošiel dnu. Môže tu počkať na Samanthu, kým príde. Jack vošiel dnu a odišiel do obývačky. Zavrela som za ním dvere a išla za ním.

,,Nič sa tu nezmenilo, až na pár vecí" viem presne, čo tým myslel, tých 'pár vecí'. Sadla som si na gauč a Jack si prisadol.

,,Ako je to vlastne s tebou a Kristianom?" sklonila som hlavu a nevedela som, čo mu mám na to povedať. Sama neviem ako na tom sme. Sme spolu už skoro 4 roky a nič sa neudialo. Mykla som s plecom, že mi je to jedno.

,,Cítiš k nemu niečo?" jeho otázka ma dosť zaskočila.

,,No ano prečo sa ma niečo také pýtaš?" pozrela som sa Jackovi do očí a čakala na jeho odpoveď. Je pravda, že pri Jackovi cítim niečo iné ako pri Kristianovi.

,,Ľúbim ťa" mala som pocit ako keby sa mi zastavilo srdce. Čo to povedal? On ma ľúbi? Tak strašne by som ho chcela pobozkať, ale viem že nemôžem. Jack sa pomaly začal ku mne približovať a ja som neprotestovala. Naše pery boli blízko seba, ale v tom som započula ako sa otvorili dvere. Rýchlo som sa odtiahla od Jacka a postavila sa z gauču. Do obývačky vošla Samantha a keď si všimla Jacka, hneď sa na neho vrhla.

,,Ockóóó" usmiala som sa na nich a vošla na chodbu. Kristian stál pri dverách a s niekym volal. Podišla som k nemu bližšie a objala ho zo zadu.

,,Ahoj láska" po tom pomenovaní som sa usmiala a letmo ho pobozkala.

,,Dnes večer musím ísť do práce. Mám nočnú" a je to tu zase. Skoro každý deň niečo má a vždy sa vyhovorí, že musí ísť do práce. Chcela som niečo povedať, ale prišiel Jack. Videla som ako zostal Kristian prekvapený a nahnevaný zároveň. Chytila som ho za ruku a snažila sa ho ukludniť. Stále si nevie zvyknúť na to, že Samanthu si bude brávať.

,,Chcel by som zobrať Samanthu niekam von. Teda, ak by ti to nevadilo. Môžeš ísť s nami ak nemáš nič na pláne"

,,Dobre, pôjdem s vami, tak či tak by som bola sama doma" pustila som Kristianovi ruku a vyšla hore do izby. Počula som za sebou kroky, nevedela som kto to môže byť. Mykla som nad tým plecom a vošla som do izby. Nestihla som ani zatvoriť dvere a Kristian ma pritlačil na stenu. Nechápala som čo to má znamenať.

,,Prečo to robíš?!" Kristian na mňa zvýšil hlas až som sa zľakla.

,,Nechápem čo tým myslíš"

,,Prečo tak moc chceš ísť s nimi?" Kristian odomňa ustúpil a sadol si na posteľ.

,,Samantha je moja dcéra a bojím sa o ňu, ak ti to ešte nedošlo" trochu som zvýšila hlas aj ja a postavila sa pred Kristiana. Chytil mi ruky a posadil si ma na kolená.

,,Prepáč, len nechcem aby som ťa stratil" povzdychla som si a pozrela sa Kristianovi do očí.

,,Ty ma nikdy nestratíš. Milujem ťa" letmo som ho pobozkala a postavila sa z postele. Podišla som ku skrini a vybrala som si biele tielko, čierne rifle a čiernu mikinu. Obliekla som si veci a vyšla z izby von. Zišla som po schodoch dole a na chodbe som sa obliekla a obula. Otvorila som dvere a vyšla som z domu von. Jack so Samanthou stáli pri aute a o niečom sa rozprávali. Keď ma zbadali hneď stíchli. Usmiala som sa na nich a podišla k nim.

,,Tak kam pôjdeme?"

,,Mohli by sme ísť do parku" prikývla som a nastúpila si do auta.
O pol hodinu neskôr...

Vystúpila som z auta a zavrela som za sebou dvere. Pomohla som Samanthe vystúpiť a zavrela som za ňou dvere. Jednou rukou chytila mňa a druhou Jacka. Usmiala som sa sama pre seba a kráčali sme po chodníku.

,,Nesadneme si?" prikývla som a sadli sme si na lavičku. Samantha si sadla Jackovi na kolená a usmievala sa.

,,Má tvoje oči" pozrela som sa Samanthe do očí a vlepila som jej na líce bozk.

,,Mami?" kývla som s hlavou nech pokračuje.

,,Ocko bude s nami bývať?" jej otázka ma dosť zaskočila.

,,Srdiečko obávam sa, že nie" videla som aká zostala smutná. Chcela som ju chytiť za ruku ale vytrhla sa mi. Zoskočila z Jacka dole a rozutekala sa preč.

,,Samantha!" povedala som a postavila som sa z lavičky, chcela som ísť za ňou ale zastavila ma Jackova ruka.

,,Pôjdem za ňou a vysvetlím jej to"

,,Nie. Musí to pochopiť sama, že mi spolu nebudeme" posledné slovo som si zamrmlala sama pre seba. Jack mi chytil ruky a pozeral mi do očí. Boli sme blízko seba, cítila som jeho dych na mojich perách. Viem, že to nieje správne ale spojila som naše pery v jedny. Začala som s perami pomaly pohybovať a Jack spolupracoval. V tom mi niečo prebehlo pred očami.
Zrazu mi do ruky podal Jack malú krabičku. "Čo to je?" pozrela som sa na neho nechápavým pohľadom a on sa na mňa len usmial. "Otvor a uvidíš" potiahla som za červenú stužku čím bola zaviazaná krabička, pohľad mi spadol na náhrdelník v tvare srdca. Zo zadu na ňom bolo vyrité 'Navždy v mojom srdci'

A v tom som si spomenula na to čo sa stalo. Narodeniny, darček, náhrdelník a Jack.

,,Mami, ja-" rýchlo som sa odtiahla od Jacka a priala si aby nás Samantha nevidela. Samantha stála na mieste a pozerala na nás s otázkami v očiach. Pozrela som sa na Jacka a letmo sa usmiala.

,,Už by sme mali ísť" povedala som a chytila Samanthu za ruku. Jack prikývol a bez akéhokoľvek slova chytil Samanthu za ruku a išli sme k autu. Pomohla som Samanthe nastúpiť a nastúpila som si aj ja s Jackom.

,,Prepáč" šepla som, aby nás Samantha nepočula. Jack sa len zasmial a naštartoval auto.

,,Prečo sa ospravedlňuješ za niečo, čo nebola tvoja chyba?" oprela som sa o sedadlo a zrak som upriamila von oknom.

,,Nebolo správne, to čo sme spravili" očkom som sa pozrela na Jacka. Na tvári sa mu pohrával úsmev. Do pár minút sme zastavili pred domom. Samantha vystúpila z auta a rozutekala sa do domu, chcela som vystúpiť ale zastavila ma Jackova ruka.

,,Naomi ja viem, že som spravil hlúposť keď som vás opustil, ale prosím ver mi. Milujem ťa a chcem byť znova s tebou a so Samanthou" pozrela som sa Jackovi do očí a povzdychla si. Vystúpila som z auta a kráčala do domu. Nevedela som čo mu mám na to povedať. Chcem byť s Jackom ale nesmiem zabudnúť na Kristiana. Kristiana milujem ale je tu aj Jack.