Vlčí život

12. časť Potomok

Táto časť je venovaná Nele273 a mojej Láske :* ;)

Z pohladu Jacka:

Ráno som sa zobudil na strašný hluk. Pozrel som sa na stranu, kde ešte včera večer ležala Naomi. Bolo mi divné, že tu nieje. Mykol som nad tým plecom a postavil som sa z postele. Vykročil som von z izby a šiel za zvukom, ktorý vychádzal z kúpeľne. Išiel som sa pozrieť kto to môže byť, zrak mi padol na Naomi, ktorá sedela na zemi a vracala do záchoda.
,,Naomi si vporiadku? Čo sa ti stalo?" hneď som podišiel k nej a pomohol som jej na nohy.
,,Jack? Ty sa namňa nehneváš?" jej otázka ma dosť prekvapila. Odstúpil som od nej trocha ďalej a pozrel jej do očí.
,,Prečo by som mal? Ak myslíš za to dieťa, tak nie" usmial som sa na ňu a silno som ju objal.

,,Prepáč. Je to moja vina"

,,Nieje to tvoja vina. Ak to predsa len bude dieťa, tak sa naňho aj teším" videl som na nej, že ju moja otázka prekvapila. Chcela niečo povedať, keď v tom sa zase sklonila k záchodu.

,,Mala by si ísť k lekárovi. Poď odveziem ťa" znova som jej pomohol na nohy a vyšli sme z kúpelne von. Následne sme vošli do izby. Do pár minút bola Naomi oblečená. Vyšli sme z izby von a pomaly sme zišli po schodoch na chodbu. Z poličky som zobral kľúče od domu a auta a vyšli sme z domu. Z ďialky som otvoril auto a následne sme si nastúpili. Naštartoval som auto a šiel rovno do nemocnice. Do pár minút sme boli pred nemocnicou. Pomohol som Naomi vystúpiť z auta a objal som ju okolo pásu. Keď sme prišli k dverám do ambulancie, cítil som strašne divný pocit. Začal som zrýchlene dýchať.
,,Jack? Si vporiadku?" pozrel som sa očkom na Naomi, videl som na nej, že je nervózna.
,,Áno som vporiadku, len mám z toho divný pocit" dopovedal som vetu a vo dverách sa zjavila sestrička.
,,Slečna Naomi, poďte ďalej"
,,Jack, pôjdeš tiež?" chvíľu som rozmýšlal či tam mám ísť ale nakoniec som vošiel do vnútra.
,,Naomi? Stalo sa niečo?" spýtal sa lekár. Vôbec som nevedel prečo jej tyká, mykol som nad tým plecom a prišiel bližšie k Naomi.
,,Mám taký pocit, že to bude dieťa"
,,Dobre teda, ľahni si na posteľ, spravím ti znova ultrazvuk" Naomi sa postavila zo stoličky a ľahla si na posteľ, ktorá bola za ním, lekár podišiel bližšie k nej a niečo jej hovoril.
,,Áno, to je on" vôbec som nevedel čo tá veta mala znamenať.
,,Pán Jack mohli by ste prísť bližšie sem?" tak ako kázal som aj spravil.
,,Deje sa niečo zlé?"
,,Nebojte sa nič zlé, iba dobré. Pozrite sa tu" lekár ukázal na obrazovku, kde bolo vidieť niečo malé. Bolo to roztomilé. Ale ak nad tým tak premýšlam ja budem otec.
,,Gratulujem, Pán Jack budete otec" lekár nestihol dopovedať vetu a odpadol som.

Z pohladu Naomi:

Hnď ako lekár povedal, že Jack bude otec odpadol. Posadila som sa na posteľ a vystrašene na neho pozerala.
,,Lusy. Prosím Vás ohli by ste tuto Pána Jacka, prebrať?" tak ako kázal, sestrička podišla k Jackovi a začala ho preberať. Postavila som sa z postele a posadila som sa na stoličku.
,,Naomi, gratulujem ti budeš mať malé dieťatko" pozrela som sa na Roberta a dúfala, že to je len sen.
,,Ja to nezvládnem"
,,Ale zvládneš, len si budeš musieť dať veľký pozor. To dieťa bude malý vlk. Teraz si v prvom mesiaci, pretože to rýchlo rastie. Každým dňom je to väčšie a väčšie. Najlepšie by bolo ak by si odišla za Michaelou. Ona si tým už prešla a pomohla by ti"
,,Prosím? Si normálny? Prepáč, ale za mamou nepôjdem ani keby, čo bolo. Vieš čo by mi spravila?"

,,Neboj sa ak sa s ňou o tom porozprávaš, určite ťa pochopý. A chceš vedieť či to bude dievča alebo chlapec?" príkývla som s hlavou na náznak súhlasu.

,,Budeš mať..." Robert nestihol dopovedať vetu, keď v tom sa Jack prebral.

,,Jack si vporiadku?" nemohla som to vydržať a začala som sa smiať.