Vlčí život

57. časť Divný sen

Z pohladu Samanthy:

,,Samantha! Poď sa najesť" kričala na mňa mamina z dola. Postavila som sa z postele a odkráčala dole do kuchyne. Dole už sedel Kristian a držal malého Zayna. Posadila som sa za stôl a začala obedovať.

,,Mami? Môže dnes ku nám prísť Chaz?" videla som na nej, že rozmýšľa.

,,Nie nemôže!" Kristian krútil hlavou do strán na znák nesúhlasu.

,,Ale prečo?!" s dosť veľkým hnevom som položila vydličku na stôl.

,,Pretože som povedal!" Kristian buchol päsťami do stola.

,,A dosť! Kristian ty sa ukľudni! A Samantha ak sem chceš niekoho pozvať tak kľudne ale chcem ho najskôr vidieť" povedala už kľudnejším tónom. Prikývla som a zobrala vydličku a znova si napichla jedlo a vložila do úst. Keď som dojedla vstala som, zobrala tanier, dala ho do umývačky a odišla hore do izby. Na chvíľu som sa zastavila na schodoch aby som počula o čom sa zhovárajú.

,,Ako jej môžeš dovoliť, aby si sem vodila nejakých chalanov! Veď má iba 15 rokov!"

,,Ale Samantha je na svoj vek dosť rozumná, aby neurobila niečo hlúpe!"

,,Chceš povedať, aby neurobila niečo také čo si urobila ty?! Že si ju mala v 17 rokoch?!" potom som počula iba plač, ktorý patril mamine. Rýchlo som sa otočila a vybehla von z domu. Zmocnila sa ma bolesť a neskutočný hnev. Nedokázala som sa ovládať. Hnev sa stupňoval a moje telo sa začalo triasť. Cítila som ako celá horím od zlosti. V tom som sa prehla do predu a padla na kolená. Oprela som sa rukami o zem a cítila som ako každá bunka v mojom tele sa prebúdza. Zrazu sa mi napli ruky a namiesto nich tam boli laby. Ale boli obrovské, väčšie ako psie. Prehla som sa dozadu a celé moje telo porkývala srsť. Cítila som sa tak inak. Pomalými krokmi som kráčala lesom. Začala som zrýchlovať, až som bežala. Všetok hnev sa vytratil a nahradila ho potešenie a radosť. Konečne som nemusela skrývať to zviera čo vo mne putuje.

Trhnutím som sa zobudila celá vystrašená na posteli. Posadila som sa a zistila som, že som v izbe. Pozrela som sa na hodiny, ktoré ukazovalu tri hodiny ráno. Odkryla som sa a vstala som z postele. Prešla som k dverám a vyšla z izby von. Na chodbe bola tma a ticho. Pomalým krokom som kráčala do izby, kde spala maminka s Kristianom. Otvorila som dvere a vošla dnu. Prišla som k posteli a jemne zatriasla s Kristianom.

,,Kristian, spíš?" niečo zamrmlal a otvoril oči.

,,Samantha, čo tu robíš? Prečo nespíš?"

,,Mala som zlý sen" Kristian sa usmial a odkryl miesto vedľa seba. Ľahla som si k nemu a čo najviac ako to len šlo som sa k nemu pritlačila. Kristian ma zakryl a okolo môjho pásu obtočil jeho svalnatú ruku.

,,Neboj sa, som tu pri tebe" pohladil ma po vlasoch a ja som zaspala.