Vlčí život

36. časť Záchrana

Pred tým než začnete čítať Vám chcem všetkým poďakovať, za 6.000 reads :-* Ste všetci úžasný čitatelia a preto túto časť venujem Vám všetkým ;)

Z pohladu Didi:

Vošla som do nemocnice a hneď som si to namierila k Naominej izbe. Zastavila som pred dverami, pretože odtiaľ vyšlo nespočetne veľa lekárov a sestričiek. Hneď, ako mi Jack napísal správu som vyrazila sem. Napísala som Davidovi, že ich počkám tu, pretože viem, že by im to dlho trvalo a Naomi nemá toľko času. Cítila som, že ma niekto chytil za rameno, otočila som sa a do očí sa mi pustili slzy.

,,Jack" objala som ho a vydýchla si.

,,Ďakujem, že si mi napísal. Ja neviem čo by som robila, kebyže mi nenapíšeš" ako som dopovedala vetu, tak som sa rozplakala. Jack ma hladil po chrbáte, čo ma trocha upokojovalo.

,,Ako je natom?" pozrela som sa s uslzenými očami na Jacka.

,,Stihli ju zachrániť, ale chcú ju odpojiť" pri poslednom slove som mala pocit, ako keby mi niekto pichol nožík do srdca.

,,Č- čože? Prečo?!" nechápala som tomu, čo Jack povedal. Veď ju nemôžu odpojiť, kvôli tomu, že jej raz zlyhalo srdce.

,,Neviem, nechceli mi nič povedať, pretože niesom jej príbuzný. Mala by si zájsť za lekárom, tebe povie viac" bola som schopná, len prikývnuť. Zrazu sa otvorili dvere a vyšiel z tade, predpokladám lekár.

,,Ako je natom?" lekár upriamil zrak na mňa a zatváril sa divno.

,,Vy ste príbuzná slečny Loveheart?" prikývla som s hlavou a čakala, čo z neho vypadne.

,,Jej stav je veľmi vážny. Tento krát sa nám ju podarilo zachrániť, ale nabudúce sa nám to nemusí podariť. Rozhodli sme sa, že ju odpojíme, nejavý žiadne známky života" vyvalila som na lekára oči.

,,Nieje tu nejaká šanca, ako by ste ju mohli udržať pri živote?" pozrela som sa s nádejou na lekára.

,,Je tu možnosť, že by ste zaplatili a mi by sme ju nechali pri živote"

,,Koľko by to stálo?"

,,300 000 dolárov" cítila som, ako sa mi do očí nahrnuli slzy. Ako mám zohnať 300 tisíc?

,,Nieje tu iná možnosť?" podľa jeho pohľadu som usúdila, že nie. Lekár niekam odišiel a prišiel ku mne Jack.

,,Čo sa deje?" Jack ma chytil okolo ramien a vzal ma do náručia.

,,Potrebujem zohnať 300 tisíc dolárov, aby ju neodpojili" odtiahla som sa od Jacka a sadla som si na stoličku.

,,Zaplatím to" pozrela som sa na Jacka a myslela som si, že som v sne.

,,Čože? Nie, to nemôžeš spraviť  je to veľa peňazí"

,,Milujem Naomi a verím, že aj ona mňa. Spravím pre ňu aj posledné"

O mesiac...

Z pohladu Didi:

Už ubehol ďaľší mesiac, čo je Naomi v nemocnici. Nakoniec som sa rozhodla, že prímem Jackove peniaze na záchranu Naomi. Kristianovi a Davidovi som nič nepovedala. Nechcela som, aby to vedeli, zbytočne by sa vypytovali, odkiaľ som na to zobrala peniaze a kebyže im poviem, že ich mám od Jacka, Kristian by stým nesúhlasil. Viem, že Jacka nemá v láske, pretože vie že chce Naomi späť. Ale ona je rozumná a múdra žena a viem, že keď sa rozhodne ako sa rozhodne tak spraví dobre. Postavila som sa z postele a hneď som utekala na záchod. V posledných dňoch mi nieje moc dobre. Postavila som sa zo zeme a vypláchla som si ústa. Na 100% viem, že niesom tehotná. Robila som si test a vyšiel mi negatívny.

,,Zase si vracala?" otočila som sa k dverám a uvidela som Davida, ako sa opiera o zárubňu dverí. Prikývla som s hlavou a vyšla som z kúpeľne von.

,,Mala by si zájsť k lekárovi, či" David nestihol dopovedať vetu a skočila som mu do reči.

,,Niesom tehotná! Kebyže som tak asi o tom viem, nemyslíš?!" už som po ňom kričala. Viem, že David túži po dieťatku, ale teraz na to niesú vhodné podmienky. Naomi je v nemocnici, čo znamená, že sa musíme starať o Samanthu. Nevedela by som si predstaviť, aké by to bolo, kebyže tu nieje Samantha. Vyšla som z izby von a namierila som si to do kuchyne. Zobrala som si z poličky pohár a napustila som si do neho vodu. Pozrela som sa na hodiny, ak ukazujú správne tak je pol jedenástej. Napila som sa z pohára a následne som pohár položila do drezu.

,,Pôjdeme dneska za maminkou?" skoro som dostala infarkt. Otočila som sa na Samanthu a letmo som sa usmiala.

,,Jasné, že pôjdeme. Choď sa prezliecť a príď sa naraňajkovať" Sam prikývla a odišla hore do izby. Vybrala som z chladničky jogurt a so šuplíka malú lyžičku. Položila som to na stôl a sadla som si na stoličku. Sam sa zjavila v kuchyni a začala raňajkovať.

V nemocnici...

Vystúpila som z auta a otvorila som zadné dvere a čakala som pokým Samantha vystúpi. Keď vystúpila, zavrela som dvere a chytila som ju za ruku, spolu sme vošli do nemocnice. Dnes s nami David nešiel, povedal, že si musí niečo vybaviť v meste a Kristian má dnes službu v nemocnici. Povedal, že sa u Naomi na izbe zastaví, keď bude mať čas. Prišli sme pred dvere a pomaly som ich otvorila. Vošli sme dnu a Samantha si hneď sadla k Naomi na posteľ. Každý deň sa modlím, aby sa prebrala.

Z pohladu Naomi:

Počula som hlasy. Všade naokolo bola tma. Chcela som otvoriť oči, ale nedalo sa to.

,,Verím, že sa čoskoro preberieš" snažila som sa rozpoznať ten hlas. Bol mi strašne povedomý, ale nevedela som si spomenúť, kto to môže byť. V tom som pocítila na ruke nieči dotyk.

,,Mami, už sa zobuď, prosím" Mami? Čo to má znamenať?

,,Neboj sa, ona sa preberie" veď to je Dida. Jej hlas som spoznala hneď, ale netuším, kto môže byť ten druhý hlas. Znie tak ako dieťa. Chcela som dať nejako najavo, že ich počujem, ale nevedela som ako. Snažila som sa pohnúť rukou, čo sa mi podarilo.

,,Dida, ona sa pohla. Pohla rukou" zase som počula ten hlas. Pomaly som začala otvárať oči a nakoniec som ich otvorila. Uvidela som Didu a nejaké dievča. Mohlo mať asi 4 roky. Chcela som niečo povedať, ale začalo ma bolieť hrdlo. V tom sa na mňa vrhlo to dievčatko a začalo ma obýmať.

,,Mami, ty si sa prebrala" nevedela som kto to je a prečo ma obýma a hovorí mi mami?

,,Dida, kto to je?" opýtala som sa Didi, ktorá mala v očiach slzy.

,,Naomi. Ty si nepamätáš, Samanthu?" pokrútila som s hlavou do strán a cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy.

,,Samantha, je tvoja dcéra" mala som pocit, ako keby som bola v sne. Ja mám dcéru?