Vlčí život

32. časť Jack sa vrátil

O týždeň...

Z pohladu Samanthy:

Už je to týždeň čo sedím v izbe a s nikým nekomunikujem. Neviem, prečo to tak je, ale ako keby som nemohla. Dida sa do mňa snažila dostať jedlo, ale zbytočne. Som, ako bez duše. Maminku sme boli pozrieť, hneď na druhý deň. Stále sa nezobudila, len ležala na posteli a ani sa nepohla. Od vtedy ako sme tam boli, som s nikým neprehovorila. Celé dni sedím zavretá v izbe a pozerám von oknom. Už začína jeseň, maminka bude mať za pár týždňov narodeniny. Kiež by sa už zobudila. S ockom som sa ešte nestretla. Mám trochu strach, keď tu nieje maminka. Nemal by, kto ísť somnou. Ale, Kristian povedal, že ak sa s ním nechcem stretnúť niekde inde, môže prísť sem. Z môjho premýšlania ma vytrhlo klopanie na dvere.

,,Sam? Poď sa najesť, obed je hotový" podľa hlasu som spoznala, že je to Dida. Postavila som sa z postele a vyšla som z izby von. Dida sa o mňa stará, ako keby som bola jej dieťa. Nahrádza mi tu maminku, zatiaľ čo ona je v nemocnici. Mám ju rada, tak isto ako maminku. Zišla som dole po schodoch a vošla som do kuchyne. Sadla som si na stoličku a v tom som počula ako zazvonil, niekto pri dverách.

,,Sam, bež otvoriť" postavila som sa zo stoličky a podišla som k dverám, následne som ich otvorila.

,,Ockóóó!" hneď, ako som ho videla som mu skočila do náručia.

,,Ahoj, Sam. Kde je maminka?" chcela som niečo povedať, ale pri dverách sa zjavila Dida.

,,Sam, choď sa najesť!" usmiala som sa na Didu a odišla som do kuchyne. Sadla som si na stoličku a pustila som sa do jedla.

Z pohladu Didi:

,,Kde je Naomi?" pozrela som sa na Jacka a oprela som sa o zárubňu dverí.

,,Je v nemocnici" videla som, ako Jack zostal šokovaný. Chcel niečo povedať, ale predbehla som ho ja.

,,To lietadlo v ktorom leteli sa zrútilo a Naomi je v nemocnici" odstúpila som od dverí a pustila som Jacka dovnútra. Jack vošiel dovnútra a sadol si v obývačke na gauč. Videla som ako si priňho sadla Samantha. Tak strašne sa podobá na Naomi.

,,Najedla si sa?" pozrela som sa na Samanthu a zdvihla som obočie dohora.

,,Áno. Bolo to dobré. Ďakujem" usmiala som sa na Sam a sadla som si oproti nim na gauč.

,,Sam, choď sa na chvíľu hrať do izby, dobre?" Samantha prikývla s hlavou a odišla hore do izby. Hlasno som si povzdychla a pozrela som sa na Jacka. Mal sklonenú hlavu a mala som pocit, že plače, čo som vôbec nechápala.

,,Jack, si vporiadku?" opatrne som sa ho opýtala a sadla si vedľa neho na gauč.

,,Nie, niesom vporiadku! Všetko je moja chyba! Kebyže neodídem preč, nič by sa nemuselo stať!" chcela by som mu pomôcť, ale neviem ako.

,,Jack, pozri sa namňa a povec mi pravdu!" Jack zdvihol hlavu na úroveň mojej, všimla som si ako mu stekajú slzy po líci. Zhlboka som sa nadýchla a pozrela mu do očí.

,,Kvôli čomu si odišiel?" Jack sklonil hlavu a pozeral do zeme.

,,Musel som" postavila som sa z gauču a pozerala na neho nasratým pohľadom.

,,Akože musel?! Vieš o tom, že si tu nechal svoju priateľku s dieťaťom?!" ani som si neuvedomila a kričala som po ňom.

,,Dida pochop ma!"

,,Ako ťa mám chápať?! To, že si odišiel a neozval si sa tri roky?! To, že si nevidel svoje dieťa tri roky?!" Jack sa postavil oproti mne a pozeral sa mi do očí.

,,Môj otec, je vážne chorý" po jeho vete som zostala v šoku. Hovorí pravdu, alebo iba klame? Podľa jeho pohľadu neklame.

,,Ja... Prepáč, nevedela som to. Myslela som si, že-"

,,Som odišiel za inou" Jack to dokončil za mňa. Sklonila som hlavu a pozerala som sa do zeme. Cítila som sa strašne.

,,Mal by som už ísť"

,,Nie, počkaj. Ak chčeš, môžeš ísť za Samanthou" Jack prikývol s hlavou a odišiel hore do izby. Budem musieť vysvetliť Kristianovi a Davidovi, čo tu robí Jack. To mi pripomína, že už sú v obchode nejako pridlho. Mala by som im zavolať, kde tak dlho sú. Neviem ako zareagujú, že je tu Jack, hlavne Kristian. Očami som hľadala mobil, spomenula som si že som ho nechala v Samanthynej izbe. Vykročila som hore do izby, otvorila som dvere a vošla som do izby. Videla som ako si Sam s Jackom kreslia. Prišlo mi to ľúto, že som bola na neho taká zlá. Vôbec som netušila, že by jeho otec mal zdravotné problémy. Je mi ľúto, že tu nebol, keď Sam bola menšia. Je na ňom vidno, že ju má naozaj rád.