Vlčí život

3 časť. Pravda

Z pohladu Naomi:

Ráno som sa zobudila na sucho v ústach. Dosť lenivo som sa postavila z postele a podišla som ku skrinke. Vytiahla som si pohár a z chladničky som si zobrala kolu. Naliala som si ju do pohára a napila som sa poriadnym dúškom. Podišla som k posteli a zvalila som sa na ňu. Rozmýšlala som, čo budem zatiaľ robiť, keďže Dida ešte spí. Rozhodla som sa, že napíšem Alex lebo ak viem tak som jej včera nestihla napísať a myslím, že ani Dida nie. Zobrala som si zo stolíka mobil a hneď som si všimla, že mi blikajú dve správy. Odomkla som mobil a pozrela kto mi píše.

Od Alex: Tak už mi konečne napíšete alebo ste na mňa úplne zabudli? jasné celá Alex, človek jej nenapíše a hneď z toho robí veľký rozruch. Usmiala som sa sama pre seba a stlačila som na odpovedať.

Pre Alex: Nie, neboj sa nezabudli sme na teba, len sme nemali kedy ti napísať, dúfam, že sa nenahneváš ako to mávaš vo zvyku. odoslala som sms a hneď som sa pozrela aj na druhú. Jasné kto iný by to mohol byť než mamina

Od maminy: Dúfam, že ste prišli v poriadku. Ani si mi nezavolala, hneď ako si pozrieš túto sms, okamžite mi odpíš!

Pre maminu: Neboj sa všetko vporiadku. Prišli sme tak na večer a spoznali sme tu úžastných chalanov, dokonca s jedným už aj chodím. Detaily ti poviem buď po telefóne alebo až doma. Už sa neviem dočkať, keď ti všetko poviem. usmiala som sa na sms ako slniečko na hnoji a na koniec som stlačila odoslať.

Pozrela som sa na Didu, stále spala. Nechápem ako tak dlho môže niekto spať. Pokrútila som nad tým hlavou a podišla som ku skrini. Nevedela som čo si mám obliecť. Na koniec som si vybrala modré rifle k tomu biele tenisky a biele tielko, nakoľko je vonku teplo. Hodila som veci na posteľ a odišla som do kúpelne, tam som si spravila rannú hygienu. Vyšla som z kúpelne von a podišla k veciam. Obliekla som si veci a posadila som sa na posteľ. Videla som ako sa Dida pomaly prebúdza.

,,Dobré ráno" usmiala sa namňa

,,Aj tebe dobré, spachtoš" nestihla som ani poriadne dopovedať vetu a trafila ma poduška

,,Od kedy si hore"? spýtala sa a odkráčala do kúpeľne

,,Už asi hodinku" zakričala som na ňu

,,Inak, písala mi Alex" Dida vyšla spoza dverí a videla som na nej, že mám pokračovať

,,Nič vážne sa nestalo iba mám taky pocit, že sa urazila za to, že sme jej nenapísali a myslí si, že sme na ňu zabudli" nedokončila som vetu a Dida sa začala smiať ako šibnútá, samozrejme, že jej vypadla kefka z úst a ja som sa začala smiať

Z pohladu Didi:

Naomi ani nestihla dopovedať vetu a začala som sa smiať, samozrejme ja krava grambľavá mi kefka vypadla z ústa a spadla na zem. Videla som, že sa Naomi na mne dobre baví. Odignorovala som to a zobrala som kefku zo zeme a odišla som na späť do kúpelne.

,,Ale nemusíš sa hneď na to urážať. Veď každý druhý človek na svete je grambľavý" Naomi sa znova na to začala smiať a už som počula len buchot. Samozrejme, že sa smiala tak, že hneď spadla z postele.

,,Ano a medzi nich patríš aj ty" začala som sa smiať a Naomi ma prebodla pohľadom.

,,Tak prepáč. Prepáč zato, že si grambľavejšia než ja"

,,Ja niesom až taká grambľavá!" doslova to posledné slovo po mne skríkla

,,Nehuč pomne, niesom tvoje šteňa" teraz som po nej zhúkla ja. Vedela som, že to nemám robiť, keďže viem čo to s ňou robí. Naomi sa na mňa pozrela a začala plakať. Podišla som bližšie k nej a objala som ju.

,,Prepáč, prepáč, prosím prepáč mi to. Ja som ti to nechcela povedať, prosím prepáč" pozrela som sa na ňa stále plakala. Vedela som, že som spravila chybu a ľutujem toho čo sa stalo. Viem, že som jej to nemala povedať.

,,Prosím, nehnevaj sa namňa. Aspoň niečo povec" odhrnula som jej vlasy z tváre a videla som na nej ako sa jej na tvári zjavuje úsmev.

,,Nehnevám sa na teba, len ma to zaskočilo, keď si mi to znova povedala. Vieš ako nerada riešim túto tému, prosím už mi to nepripomínaj" Naomi sa snažila hovoriť cez slzy. Skoro som jej vôbec nič nerozumela ale v tejto chvíli mi to bolo jedno.

,,Nechveš sa ísť prejsť?" bála som sa čo nato povie, viem že bude namňa dlho urazená ale toto som prehnala

,,Dobre. Možno stretneme Jacka a Davida" povedala to s dosť veľkým kľudom. Ale jej odpoveď sim nečakala

,,Počkať, počkať. Niečo mi tu nesedí. Čo s nimi máš?"

,,No chcela som ti to povedať, už včera večer ale, keď som prišla tak si už spala" postavila som sa na nohy a čakala som odpoveď. Ešte k tomu som si začala podupkávať s nohou.

,,Neviem ako by som ti to mala povedať. Včera som sa išla prebehnúť a ako som bežala tak som pred sebou videla dvoch vlkov. Chcela som na nich zaútočiť ale zrazu sa premenili a predo mnou stál Jack a David. Nevedela som tomu pochopiť. Jack mi potom všetko vysvetlil a tak nejak sme sa dali do kopy. Inak mám aj pre teba dobrú správu.

,,Čože aká to je?" vypleštila som naňu oči a čakala som odpoveď na svoju otázku

,,David chce s tebou chodiť"

,,Čože?" nemohla som tomu uveriť a začala som pišťať ako keby ma zabíjali.