Vlčí život

53. časť Alkohol neospravedlňuje

Z pohladu Naomi:

Zobudila som sa na strašný buchot. Otvorila som oči a zistila, že som zaspala v Jackovom objatí.

,,Jack, vstávaj. Mám pocit, že prišiel Kristian" trochu som do neho šťuchala aby sa prebral. Niečo zamrmlal a potom otvoril oči.

,,Choď do Samanthinej izby, tam určite nepríde" povedala som a postavila sa z postele. Jack otvoril dvere a potichu vošiel za Samanthou. Vyšla som z izby a po schodoch som zišla na chodbu, kde stál o roh opretý Kristian.

,,Kde si bol?!" keď počul môj hlas, zdvihol hlavu a pozeral na mňa. Hneď som vedela, že je opitý. Snažil sa ku mne dostať, ale pomotali sa mu nohy a spadol na zem. Povzdychla som si a pomohla mu vstať. No keď sa postavil začal sa ku mne približovať. Nemala som z toho dobrý pocit a tak som cúvala do zadu až ma zastavila stena.

,,Prečo si odišla?" povedal to skôr šeptom. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

,,Ešte sa aj pýtaš?! Samanthu si nechal samú doma! A mňa sa pýtaš prečo som odišla?!" trošku som zvýšila hlas a odtiahla sa od neho. Chcela som odísť hore do izby no chytil ma za ruku a pritiahol k sebe na jeho hruď. Bála som sa toho čo chce spraviť.

,,Ty... Zabila si naše dieťa! Môžeš za to, že si potratila!" to čo povedal som nikdy vživote nechcela počuť. Do očí sa mi nahrnuli slzy a stekali po mojej tvári. Kristian pustil moje zápästie a odišiel hore do izby. Zrútila som sa na zem ako domček z karát. Všetko sa kazí a môžem za to ja! Stále mi v hlave behalo to čo mi povedal. Zabila si naše dieťa! Môžeš za to, že si potratila! Tieto dve vety mi stále behali hlavou. Začala som nepríčetne plakať až som sa dusila plačom. Nemôžem predsa za to! Chcela som sa postaviť a odísť do izby ale bola som taká slabá, že som to nedokázala. Pocítila som ako ma niekto zdvihol a niesom na rukách. Cez slzy a bolesť som nedokázala vidieť a tak som zavrela oči a zaspala v niekoho náručí.

Ráno...
Z pohladu Kristiana:

Zobudil som sa na obrovskú bolesť hlavy. Postavil som sa z postele a hneď sa chytil za hlavu. Snažil som sa spomenúť na včerajšok ale nič som si nepamätal. Všimol som si, že Naomi tu už nebola. Vyšiel som z izby von a namieril som si to do kuchyne. Keď som kráčal počul som známe hlasy. Vošiel som do kuchyne a za stolom sedela Samantha a jedla raňajky. Všimol som si, že Naomi niečo dorába a zo zadu ju objýma Jack.

,,Ehm, ehm" keď ma zbadali Jack od nej odstúpil a Naomi odvrátila zrak.

,,Ja už pôjdem" povedal a objal sa s Naomi. Keď prechádzal okolo mňa počul som akési divné zavrčanie. Pokrútil som nad tým hlavou a prešiel k Naomi. Objal som ju zo zadu a dal jej pusu na líce no ona sa odomňa odtiahla a na stôl položila džús. Povzdychol som si a keď Naomi prechádzala do kuchyne oprel som ju o stenu.

,,Čo robíš? Pusti ma" snažila sa mi vykrútiť ale ešte silnejšie som ju pritlačil o stenu.

,,Kristian, pusti ma!" prekvapilo ma jej správanie.

,,Pokiaľ mi nepovieš čo sa stalo tak ťa nepustím" videl som na nej ako prekútila očami. Chytil som jej ruky a videl som ako sykla bolesťou. Pozrel som sa jej na ruky a mala tam dve modriny ako keby ju niekto silno držal. Videl som na nej ako zadržuje slzy. Okamžite som ju pustil a vyšiel na záhradu. Sadol som si na schod a začal premýšľať čo všetko sa včera stalo. A v tom som si spomenul! Bar, alkohol, Naomi a tie slová! Chytil som si tvár do dlaní a začal si nadávať aký som hajzel, že som pri nej nebol keď ma potrebovala! Rýchlo som sa postavil a vbehol do domu.

,,Samantha choď sa hrať do izby" povedal som jej a ona sa na mňa udivene pozrela a ďalej sedela na stoličke.

,,Povedal som choď do izby!" nechcel som po nej kričať, ale chcel som byť s Naomi sám.

,,Čo po nej kričíš?! To stačí povedať aj tichšie! Sam choď na chvíľku izbyčky, obleč sa a potom pôjdeme" Samantha ako na povel sa zobrala a odišla do izby. Nezabudla mi venovať jeden nenávistný pohľad. Nechápem prečo mňa nepočúva.

,,Naomi, mrzí ma ten včerajšok" videl som ako sa zastavila a pozrela na mňa. V jej očiach som videl smútok s hnevom.

,,Alkohol neospravedlňuje, za to čo si mi povedal" videl som ako zadržiavala slzy.

,,Prosím, nechaj ma to vynahradiť" Naomi záporne pokrútila hlavou a odišla z miestnosti. Sadol som si na stoličku a hlavu si zložil do dlaní. Prečo som taký hajzel a spravil som to?! Nenávidím sa za to! Hlasno som si povzdychol, keď v tom ma niečo napadlo. Postavil som sa a chcel som ísť hore do izby, keď v tom niekto zazvonil. Otvoril som dvere a stál tam Jack.

,,Teba som potreboval!" otvoril som dvere a nechal ho nech vojde dnu.

,,Naomi ti to už povedala?!" nechápal som čo mi mala povedať. Pokrútil som s hlavou a chytil ho za rameno.

,,Potrebujem tvoju pomoc" videl som ako zostal prekvapený.

,,Ide o to, že chcem Naomi všetko vynahradiť. Mrzí ma to čo som jej povedal ale bol som opitý a nevedel som čo robím. A preto potrebujem aby si si Samanthu na dnes zobral k sebe a doniesol ju až zajtra" videl som na ňom ako premýšľa. Chcel niečo povedať, ale na chodbe sa zjavila Naomi so Samanthou.

,,Môžeme ísť?" pozrel som sa s prosbou v očiach na Jacka.

,,Poďme" vzdychol som si a pomaly zatváral dvere, keď Jack vstúpil medzi ne.

,,Večer priveziem Naomi a Samathu si nechám u seba" normálne mi padol kameň zo srdca. Jack ma pobúchal po rameni a odišiel preč. Zavrel som dvere a išiel všetko pripraviť.