Vlčí život

89. časť Ospravedlnenie

Z pohladu Naomi:

Ráno som sa zobudila dosť skoro, keďže Samantha ešte spala. Vstala som z postele a vyšla z izby. Vošla som do svojej izby, kde sa práve Jack prezliekal.

,,Dobré ráno" Jack prišiel ku mne a pobozkal ma na líce.

,,Ako je na tom?" podišla som ku skrini z ktorej som si vybrala čierne legíny a ktomu čierno- červenú kockovanú košeľu. Ešte som si vybrala spodné prádlo a prezliekla som sa.

,,V noci sa budila a stále opakovala, že sa chce zmeniť a nechce nikomu ubližovať. Vôbec to nechápem"

,,Možno myslela na včerajšok. Za to ako ste sa pohádali. Určite ju to mrzí, ako sa k Nadii správala. Len jej proste praskli nervy, to sa občas ľuďom stáva" Jack sa na mňa usmial a vyšiel z izby. Možno mal predsa len pravdu. Samantha si potrebovala ukľudniť myšlienky. Výbuchy zlosti som mávala aj ja v jej veku, no neboli až takéto. Možno zdedila po Jackovi bipolárnosť.

Z pohladu Samanthy:

Ráno som sa zobudila dosť neskoro. Bolelo ma celé telo. Pomaly som sa posadila na posteľ a rukou si prehrabla vlasy. No keď som dvihla ruku, udrela mi do nej silná bolesť, ktorá sa stupňovala. Pomaly som sa postavila z postele a prešla do kúpeľne, ale Tobias ma predbehol.

,,Odpál ty jeden malý-" chcela som pokračovať no v tom som si uvedomila čo som si včera povedala. Nahodila som milý úsmev a chytila Tobiasa za rameno.

,,Toby budeš tu dlho? Chcela by som sa osprchovať" Tobias pokrútil hlavou a usmial sa na mňa.

,,Nie môžeš už ísť" Tobias prešiel okolo mňa a odišiel z kúpeľne.

Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle. Vyzerala som hrozne. Pravú stranu líca som mala trocha oškretú. Špirálu som mala roztečenú po celej tvári a o mojich vlasoch radšej nehovorím. Opláchla som si tvár vlažnou vodou a vyčistila zuby. Vlasy som si pomaly rozčesala aj keď to dosť bolelo. Z kozmetickej taštičky som si vybrala make-up a trochu a hlavne opatrne som si ho naniesla na tvár. Samozrejme, že tej rane som sa vyhla, len ako sa dalo. Posledný krát som sa pozrela do zrkadla a odišla z kúpeľne. Z dola som počula hlasy a tak som sa tam vybrala. V obývačke sedel ocko s Tobiasom a hrali nejakú hru na x-boxe. Len som okolo nich prešla a vošla do kuchyne, kde bola mamina s Nadiou.

,,Dobré ráno" povedala som tichým hlasom a čakala až sa na mňa otočia.

,,Dobré ráno zlatíčko. Budeš raňajkovať?" spýtala sa ma mamina, zatiaľ čo krájala zeleninu. Prikývla som a pozrela na Nadiu. Pozerala na mňa a v očiach jej bolo vidieť ľútosť so strachom.

,,Nadia ja.. Prepáč.. Za včerajšok nemyslela som to tak.. Len som bola-" pokračovala by som ale to by ma Nadia nemohla objýmať. Svoje ruky som premiestnila na jej chrbát a silno ju objala.

,,Netráp sa tým. Nehnevám sa. Dobre?" prikývla som a odtiahla sa od nej.

,,Kde je babka s dedkom?" spýtala som sa a posadila sa za stôl.

,,Išli na nejaký predĺžený výkend do wellnessu" prikývla som.

Prepáčte :( Moc ma to mrzí, že v poslednej dobe sú tie časti o ničom a pridávam ich neskoro :( Ale mám tkz. písací blok :( Keď chcem ísť niečo napísať nemám nápady a inšpiráciu :( Dúfam, že týmto nestratím veľa čitateľov :( Prosím skúste to vydržať :( Love You ❤️