Vlčí život

42. časť Šok

Z pohladu Jacka:

Zastavil som auto pred domom a vystúpil. Otvoril som zadné dvere a zobral Samanthu na ruky. Dnes sa dosť vybláznila čo svedčí o tom, že teraz spí. Zatvoril som dvere a so Samanthou na rukách som vykročil k domu. Otvoril som dvere a vošiel dnu. Chcel som ju odniesť hore do izby, ale zrazu prehovorila.

,,Ja nechcem ísť ešte spinkať" jemne som sa zasmial a položil ju na zem.

,,A čo by si chcela robiť?" videl som na nej, že rozmýšla. Vo všetkom sa podobá na Naomi. Bol som idiot, keď som ju opustil. Kiež by som to mohol vrátiť späť.

,,Pozrieme si nejakú rozprávku? Prosím" Samantha zložila ruky a začala prosiť. Nemôžem jej odolať, je taká istá ako Naomi.

,,Dobre, tak poď" Samantha odbehla do obývačky a ja samozrejme za ňou. Samantha sedela na gauči a v rukách mala privlastnený ovladač. Usmial som sa sám pre seba a sadol si vedľa nej. Samantha prepla na nejaký decký filmový kanál, práve tam dávali Shreka. Natiahol som sa pre deku a prikryl Samanthu. Vôbec som nevnímal film, rozmýšľal som nad Naomi. Musím niečo vymyslieť aby som s ňou bol znova. Nechcem o ňu prísť a ani o Samanthu. Z mojich myšlienok ma vytrhol zvuk dverí. Otočil som hlavu k dverám a uvidel usmiatu Naomi. Tak by som chcel prísť za ňou, objať ju a pobozkať, ale to sa už nestane.

,,Ahoj, prepáč že tak neskoro dúfam že sa nehneváš" usmial som sa na Naomi a postavil sa z gauču. Očkom som sa pozrel na spiacu Samanthu. Bola strašne rozkošná.

,,To je vpohode. Samantha už zaspala. Odnesiem ju hore do iz-" nestihol som dopovedať vetu a do reči mi skočil Kristian. Hneď som mal v sebe milión voltov.

,,Zoberiem ju ja. Už by si mal ísť" Kristian zobral Samanthu na ruky a odišiel hore do izby.

,,Tak ako bolo?" stále som sa pozeral Naomi do očí. Ľutujem ten deň, keď som na ňu prvý krát zdvihol ruku.
***
,,Ja som Vás zobudil? A nechcela si povedať, že som Vás pri niečom pristih-" nedopovedal som vetu a dostal som facku na pravé líce.
,,Čo si to povedal?" už som to nevydržal a facku som jej vrátil.
,,Nikdy na mňa nedvíhaj ruku!"
***

,,Jack si vporiadku?" Naomi mi mávala rukou pred očami, keď som si všimol niečo čo som vidieť nechcel. Na ruke mala prsteň. Snúbny prsteň! Vošlo do mňa milión voltov, nevedel som čo zo sebou. Vlk vo mne zúril a hnev stúpal. Rýchlo som vybehol z domu von a rozutekal sa do lesa. Nemôžem sa kontrolovať! Nie keď je on pri nej!

Ráno...
Z pohladu Naomi:

Ráno som sa zobudila na strašnú bolesť žalúdka. Posadila som sa na posteli a hneď som sa rozutekala na záchod. Včera som toho moc nezjedla, asi by som mala viac jesť. V poslednej dobe moc veľa nejem, čo znamená to ranné zvracanie.

,,Zase si vracala?" mierne som sa zľakla, keďže som si myslela že bude ešte spať. Povzdychla som si a otočila som sa k dverám.

,,Áno. To bude z toho, že nič nejem" obišla som Kristiana a vošla som do izby.

,,Nechceš zájsť do nemocnice? Dnes mám službu, mohol by som ťa vyšetriť" sadla som si na posteľ a pozrela sa na Kristiana.

,,Zájdem za Robertom. On mi určite pomôže, ale ďakujem" Kristian sa usmial a vyšiel z izby von. Povzdychla som si a postavila som za z postele. Podišla som ku skrini a vytiahla si čierne rifle, ružové tričko a čierny svetrík. Obliekla som si veci a vošla do kúpeľne, kde som spravila rannú hygienu a trocha sa namaľovala. Vyšla som z kúpeľne von a následne aj z izby. Vošla som na chodbu, kde som sa obula a obliekla si bundu. Z poličky som si zobrala mobil a kľúče. Chcela som si zavolať taxik, keď som si všimla Jackove kľúče od auta. Pokiaľ viem tak včera večer odišiel dosť nahnevaný. Mykla som nad tým plecom a zobrala som kľúče. Vyšla som z domu von a po ceste k autu som napísla Jackovi, či by sme sa stretli pred nemocnicou. Odomkla som auto a nastúpila si. Všimla som si, že mi Jack napísal. Usmiala som sa sama pre seba a naštartovala som auto a mierila do nemocnice. Do pár minút som bola pred nemocnicou, kde už na moje prekvapenie čakal Jack. Vystúpila som z auta a kráčala k Jackovi.

,,Ahoj, nechal si u mňa včera auto" objala som sa s Jackom, chvíľu bol mimo ale potom mi objatie opätoval.

,,Viem, ďakujem že si mi ho priviezla. A prečo sne sa vlastne stretli tu?"

,,Ponáhlaš sa niekam?" od nervozity som si hrýzla spodnú peru. Jack sa jemne zasmial a letmo sa na mňa usmial.

,,Ani nie, prečo?" hlavu som otočila na nemocnicu a pozrela na Jacka. Ten chápavo prikývol a usmial sa. Vykročila som do nemocnice a Jack zamnou. Boli sme blízko seba a naše ruky sa sem tam dotkli. Vždy keď sa to stalo, cítila som akési chvenie. Prišli sme do čakárne a na moje prekvapenie bola prázdna. Sadla som si na stoličku a Jack oproti mne. Možno je divné, že je tu somnou Jack a nie Kristian ale mám pocit, že takto by to malo byť. Po pár minutách sa vo dverách zjavila sestrička a ja som vošla dovnútra. Jack zostal vonku, vraj by tam nemal čo robiť. Robert ma vyšetril a spravil mi aj ultrazvuk.

,,Naomi, si tehotná" to čo povedal ma dosť prekvapilo. Sedela som na stoličke ako prilepená. Vedela som, že sa to môže stať ale nevedela som že sa to stane hneď na prvý krát. Postavila som sa zo stoličky, poďakovala Robertovi a vyšla z ordinácie von.

,,Tak ako?" mám mu povedať, že som tehotná alebo nie?

,,Všetko vporiadku" usmiala som sa na Jacka a kráčala von z nemocnice.

,,Odveziem ťa domov, ak ti to nebude vadiť"

,,Budem rada, ďakujem" usmiala som sa na Jacka a nastúpila si do auta. Oprela som sa o operadlo a zrak som upriamila von oknom.