Z pohladu Didi:
Od okamžiku ako som videla, že Mike vytiahol zbraň a namieril to na Naomi sa mi zrútil svet. Vôbec nemám tušenia, kde je Naomi ani či je na žive.
,,Jack, Dida mám ju. Našiel som ju. Rýchlo poďte sem" pozrela som sa na Davida a rýchlo som sa rozbehla za ním.
,,Preboha, Naomi" len čo som sa na ňu pozrela som sa rozplakala, priam som sa plačom zadúšala. Ležala na zemi, bola celá od krvi. Na hlave mala streľnú guľku a ďaľšiu som našla na pravej nohe. Po celom tele mala škriabance a odreniny. Mala som pocit, že zinfarktujem ale jediné čo mi teraz behalo hlavou bolo to aby som ju čo najrýchlejšie dostala do nemocnice.
,,Čo teraz? Musíme ju dostať rýchlo do nemocnice" hovorila som cez plač, ktorý som nemohla zastaviť
,,David pomôž mi ju nadvihnúť, ponesiem ju na rukách"
,,Si ty normálny, chceš s ňou niekde spadnúť? Ani nevieš, kde všade môžeš zakopnúť"
,,Máš nejaký iný plán?" už som videla na Jackovi ako zatína päste a to už bolo dosť aj namňa
,,Prestaňte! Musíme ju rýchlo dostať preč odtiaľto aby nevykrvácala ak Vám to stále nedošlo. Tak sa prestaňte hádať ako malé deti a zoberte ju už niekto na ruky" doslova som po nich začala kričať, bolo mi to teraz úplne jedno.
,,Tak tam nestoj ako taký debil a pomôž mi" Jack skríkol po Davidovi a ako na povel ho poslúchol. Pomaly nadvihli Naomine telo a Jack si ju vzal na ruky. Priam sme utekali lesom len aby sme už došli k chatkám. Po pár minútach sme videli svetlo chatiek. Videla som ako niekto vchádza do jednej z nich, keď vidím dobre tak to je Jane.
,,Jane, počkaj musíš nám pomôcť" zakričala som na ňu a ona sa behom sekundu otočila, no keď videla Naomi zostala v šoku.
,,Čože? Čo sa jej stalo? Kde ste ju našli?" jasné zase typické otázky
,,Nič sa nepýtaj a pomôž jej, je na tom veľmi zle!" Jack po nej začal kričať a ja som sa len pozerala na Naomine telo. Bola v hroznom stave. Tak mi jej bolo ľúto, kiež by som s ňou išla za Jackom nič z tohto by sa nestalo.
,,Záchranka príde o 10 minút" pozrela som sa očkom na Jane a len som prikývla s hlavou. Neustále som plakala nevedela som zastaviť plač. Konečne už prišla záchranka.
,,Čo sa jej stalo? Ako sa jej to stalo? V akom ste vzťahu s ranennou" záchrankár nám kládol milión otázok a ja som strácala nervy. Nechcela som na neho vybuchnúť ale nedával mi na výber.
,,Do riti už s Vami. Môžete prestať s tými otázkami a začať ju už konečne ošetrovať než na tom bude horšie ako teraz?" musela som mu už niečo povedať lebo by sme tu boli do rána. Záchrankár len prikývol s hlavou a začal ju ošetrovať. Po pár minútach prišiel k nám a začal krútiť hlavou.
Z pohladu Naomi:
Zobudila som sa na nejakej lúke. Vôbec som nevedela, kde sa nachádzam. Bolo tu nespočetne veľa kvetov. V ďiaľke som videla siluletu človeka, ktorý sa približoval ku mne.
,,Ahoj, Naomi" milo pozdravil a usmial sa namňa. Ja som len tak naňho pozerala, pretože som nič nechápala. Akoto, že pozná moje meno? A odkiaľ ma vôbec pozná? Ja som ho vživote nevidela ale je mi strašne povedomý.
,,A-a-ahoj" povedala som zo strachom v hlase a snažila som sa o úsmev, ktorý som mu vrátila.
,,Neboj sa, mňa sa nemusíš báť. Asi si ma nepamätáš, bola si malá, keď si ma videla naposledy. Som Lukas, tvoj strýko" pozrel sa namňa a sklonil hlavu a pozeral sa do zeme. Veď ja nemám strýka až na jedného, ktorý mal autohaváriu...
,,Ty si ten Lukas, ktorý zomrel pred 16 rokmi však?" pozerala som sa naňho on len dvihol hlavu a prikývol.
,,Lukas? Prečo som tu? Čo sa vlastne stalo?" vyvalila som naňho milión otázok a čakala som odpoveď.
,,Vieš Naomi, ty si polomŕtva"
,,Čože som? Ako to je možné?"
,,Strelili ti guľku do pravej nohy, ktorú si ako tak ešte ustála a keď si chcela rýchlo odísť tak ťa trafila aj druhá a to do hlavy. Mala si okamžite krvácanie do hlavy a strácala si vedomie. Odpadla si a teraz si tu, pretože si polomŕtva"
,,A prečo si tu somnou ty?"
,,Chcel som aby si ma videla, ako som ti hovoril bola si veľmi malá, keď si ma videla naposledy"
,,A ja sa už naspäť na zem nedostanem?"
,,Neboj sa si len polomŕtva. Dostaneš sa napäť na zem"
,,Kedy a ako?"
,,Musíš počkať. Celý život je o čakaní"
Z pohladu Didi:
Videla som ako záchrankár prestal ošetrovať Naomi a podišiel ku nám.
,,Čo je s ňou? Bude vporiadku?" hneď som naňho vyvalila otázky
,,Je mi to ľúto ale slečna Loveheart stratila veľa krvi, je v bezvedomý musíme ju rýchlo dostať do nemocnice aby sme ju zachránili. Kto z Vás je jej rodina?"
,,Ja. Ja som jej nevlastná sestra" povedala som lekárovi, ten len prikývol hlavou a spolu sme vykročili k sanitke. Naomine telo naložili do sanitky a ja som jej hneď chytila ruku a dúfala som, že všetko dobre dopadne.
,,Naomi, som s tebou. Neboj sa všetko dobre dopadne" cítila som ako mi stlačila ruky. Myslela som si, že sa mi to zdá ale nezdalo. Naomi začala mrkať očami hneď sa mi z očí vyhrnuli slzy a nechala som ich padať po mojich lícach dole. Usmiala som sa na ňu a úsmev mi vrátila a znova zavrela oči...
Tak tu máte ďaľšiu časť. Možno je krátka ale to nevadí. A chcela by som upozorniť Nelu273, že Naomi to prežije a dúfam, že aj ja a tie jej komentáre ma povzbudzujú aby som písala ďaľšie časti a preto ďaľšia časť bude venovaná jej ;) Ak chcete venovania stačí napísať koment :)
![](https://img.wattpad.com/cover/12395453-288-k783925.jpg)
ESTÁS LEYENDO
Vlčí život
Hombres LoboNaomi nieje obyčajné dievča. Je z polovice človek a z polovice vlk. Jej život sa začne komplikovať, keď odíde do tábora a spozná tam Jacka. No neskôr pochopí, že sa musí rozhodnúť medzi dvoma luďmi, ktorý o ňu bojujú. ,,Čo ak sa to stane?" spýtala s...