Vlčí život

87. Svadobné prípravy?

O 4 mesiace...

Z pohladu Jacka:

,,No tak poďme. Toto dajte tam a to tam. Nie! To má byť pri dverách!" nádych, výdych. Snažil som sa ukľudniť, i keď mi to moc nešlo. Aby som Vám upresnil situáciu. Práve sa nachádzame v kostole a pripravujeme veci na svadbu. Áno je to tak, Naomi som požiadal o ruku a povedala áno. Presne o týždeň sa budeme brať v tomto kostole a chcem, aby všetko bolo tak ako má byť. Samantha mi pomáha s organizovaním, ale nahnevala sa tak moc, že je vonku a snaží sa dýchať čerstvý vzduch. Vraj to pomáha. Týto ľudia sú strašne nemožný a nevedia ktorá strana je ľavá a ktorá pravá.

,,Pán Labat, kam mám dať tieto veci?" otočil som sa a uvidel som pred sebou asi najnemožnejšieho človeka.

,,Už som ti to povedal tri krát! Pri dvere!" prešiel som si rukou cez tvár a otočil sa k dverám s nádejou, že sa dostanem na čerstvý vzduch. Na moje šťastie ma nikto už neotravoval a vyšiel som z kostola. Na schodoch sedela Samantha a v ruke držala mobil a fotila sa. Typická Samantha. Usmial som sa sám nad sebou a prisadol si k nej.

,,Už na nich nemám nervy"

,,Preto som tu" Samantha sa usmiala a pozerala mi do očí. Musím uznať, že sa strašne podobá na Naomi. Jej oči, jej hlas a ten jej úsmev. Presná kópia Naomi, keď bola v jej veku.

,,Ocko? Urobíš pre mňa niečo?" prikývol som a čakal čo z nej vypadne.

,,Odfotíš sa somnou?" Samantha nahodila psie oči. Dobre vie, že to na mňa zaberie. Usmial som sa a Samantha nás začala fotiť. Urobila asi desať fotiek z toho polovicu vymazala a prezerala si ich. Potom vymazala ďalšie a jednu nechala. Samozrejme, že ju hneď dala na instagram s popiskom: Prípravy na svadbu? Love my dad ❤️ Usmial som sa na ňu a pohladil ju po chrbáte. Som najšťastnejší, keď viem, že moja rodina je šťastná. A ďakujem Bohu, že mi dala Naomi ešte jednu šancu.

Z pohladu Nadii:

,,Justin, ja. Nemyslím si, že je to dobrý nápad" snažila som sa ho už po stý krát presvedčiť, aby to nerobil.

,,Neboj sa, určite sa deťom zapáčiš" Justin ma pohladil po stehne a vystúpil z auta. Nadýchla som sa a otvorila dvere. Justin mi pomohol vystúpiť z auta, keďže som v siedmom mesiaci a moje bruško je už dosť viditeľné. Justin zamkol auto a spolu sme kráčali k jeho domu. Justin otvoril dvere a vošiel prvý, za ruku ma potiahol dnu.

,,Oci, kde si toľko bol?" na chodbu prišlo dievča asi v Samanthynom veku.

,,Musel som si niečo zariadiť v práci. Nevieš pozdraviť?"

,,Dobrý deň" Jazzy sa na mňa usmiala a pozerala na Justina. Čakala od neho vysvetlenie prečo u nich doma je tehotná žena s ich otcom.

,,Jazzy toto je Nadia, je to moja asistentka. Nadia toto je Jazzy, moja dcéra" potriasla som si s Jazzy rukou.

,,Vy ste tehotná? V koľkatom ste mesiaci?" popravde som si nemyslela, že to prebehne takto ľahko. No ešte nevedia, že s ich otcom čakám dieťa.

,,Prosím ťa tykaj mi. Nemám rada, keď mi niekto vyká. Niesom až taká stará, alebo áno?" Jazzy sa zasmiala a pokrútila hlavou.

,,Jazzy kde je mama?" spýtal sa Justin a pomohol mi s bundou, ktorú zavesil na vešiak.

,,Neviem, nepovedala kam ide a ani kedy sa vráti. Videla som ju ako nasadla s nejakým mužom do auta a niekam odišli" Jazzy mykla plecom a odišla predpokladám do obývačky.

,,Je čas im povedať pravdu" prikývla som a chytila Justina za ruku. Spolu sme vošli do obývačky, kde sedala Jazzy na gauči a pri nej sedel nejaký chalan. Strašne sa mi na niekoho podobal, ale nevedela som si spomenúť na koho.

,,Dylan toto je Nadia moja priateľka" Jazzy s Dylanom boli ticho a nič nehovorili. Pozrela som sa na Justina, ktorý sa na mňa povzbudivo pozeral.

,,Ja Vás poznám, ste Samanthyna teta" Dylan sa postavil a prišiel ku mne. Podal mi ruku a predstavil sa.

,,Jazzy?" Justin prehovoril na Jazzy, ktorá ako sa zdá to nepochopila. Iba sa postavila z gauču a odišla hore do izby.

,,Ona to časom pochopí" povedal Justin a Dylan len prikývol.

,,Takže predpokladám, že ste s tatkom tehotná a plánujete spolu byť, však?"

,,No áno, ale ja. Nechcem nikomu rozbiť rodinu a preto radšej pôjdem" chcela som odísť, ale niekoho ruka na mojom zápästí ma zastavila. Myslela som si, že to je Justinova, ale bol to Dylan kto držal moju ruku.

,,Nechoďte preč. Ja Vás chápem a viem, že sa s tatkom milujete. Nieste ako moja mama, ktorá ho využíva len na peniaze. Aj keď niesom jeho syn, mám ho rád a chcem aby ste boli šťastný" to čo povedal mi vyrazilo dych. Ako to myslel tým, že nieje jeho syn?

,,Ja neviem, ničomu nechápem" Justin ma chytil za ruku a posadil ma vedľa neho na gauč.

,,Dylan nieje môj syn. Dozvedel som sa to asi pred týždňom, keď mi došli testy odcovstva. Iweta ma podviedla už pred tým ako sme sa zobrali. Preto chcem ostať s tebou a chcem aby si bola šťastná" poslednou vetou ma dojal. Viem, že s Jazzy to pôjde ťažko, ale mohla by som skúsiť spýtať na ňu Samanthy. Chodia do tej istej školy, možno bude vedieť si rady.