Vlčí život

77. časť Odpustenie

Z pohladu Naomi:

S Charliem sme sa postavili a kráčali sme domov. Obálku som si vložila do vrecka nohavíc a v tichosti sme išli. Charlie vytiahol kľúče a odomkol dvere. Vyzula som si tenisky a vošla som do obývačky, kde ma čakalo prekvapenie.

,,Ahoj" povedala Dida a úprimne sa na mňa usmiala. Iba som zdvihla obočie a ruky si založila na prsiach. Keď vedela, že jej neodpoviem začala ona.

,,Mňa to naozaj mrzí, Naomi. Prosím prepáč mi to. J-ja som nevedela, že m-máš rakovinu" ako to hovorila tiekli jej po lícach slzy. Ale to neospravedlňuje to čo mi povedala.

,,Prosím ťa odpusť mi to. Za všetko môže Alex. O-ona mi v-vo-volala a povedala, že ťa videla s Davidom a že ste-" Dida to neodpovedala a rozplakala sa. Vzdychla som si a čupla si ku nej. Jednou rukou som jej zotrela slzy a druhou som jej hladila ruku.

,,To je vporiadku. Nehnevám sa" usmiala som sa na ňu a objala som ju.

,,Ale mňa mrzí to, že si na vozíku" Dida iba mykla rukou a usmiala sa.

,,Je to celkom aj výhoda" Dida sa zasmiala a ja s ňou"

,,Vieš, že si mi chýbala?" prikývla som a pozrela sa za seba kam sa pozerala Dida.

,,Ešte by to chcelo pukance" povedala Nadia a začala sa smiať. Hodila som po nej vankúš čo bol na gauči a na moje šťastie som sa trafila.

,,Už ste sa udobrili?" spýtal sa Jack, ktorý bol opretý o rám dverí.

,,Vyzerá to tak" znova sme sa s Didou objali. Toto mi tak veľmi chýbalo.

,,Ľuďia rýchlo! Za desať minút príde Rayan a všetci tu vyzeráte, ako keby ste boli na pohrebe!" kričala po dome Samantha a rozhadzovali rukami.

,,Kľud Sam, všetko je pripravené" povedala mamina a odišla do kuchyne.

,,Zostaneš?" spýtala som sa Didi a usmiala sa.

,,Veľmi rada" zvalila som sa na Didu a keďže jej váha nás neudržala tak sme sa zvalili na gauč. Začali sme sa smiať a mne to pripomínalo naše dectvo.

,,Už ide! Nie, že ma pred ním strápnite!" Samantha si zložila ruky pred seba a prosila pohľadom. Iba som sa nad tým zasmiala a postavila sa z gauču.