Vlčí život

21. časť Kristian

Z pohladu nikoho:

Sanitka došla do pár minút ako ju David volal. Naomi ihneď naložili do sanitky a viezli ju do nemocnice. Dida sa nevedela zmieriť s tým, že by jej kamarátka mala potratiť. David sa ju snažil upokojiť, ale tým ju, len viac rozrušoval. Lekári sa stále pokúšajú zachrániť malú Samanthu. Na sále sú už vyše 2 hodín. David sa snažil zavolať Jackovi, ale márne. Nevedel pochopiť, prečo ho nedvíha a tak zavolal Rebeke. Tá mu oznámila, že odišiel do Londýna za rodičmi. Nevedel si vysvetliť, prečo tak spravil. Dide všetko povedal, pretože to nedokázal pred ňou tajiť. Utajíto pred Naomi?

Z pohladu Naomi:

Zobudila som sa na strašnú bolesť hlavy. Snažila som sa otvoriť oči ale nedalo sa to. Mala som ich ako zlepené. Po chvíľi mrkania som otvorila oči a všimla som si, že okolo mňa sú samé sestričky a pár doktorov.

,,Slečna Naomi, je Vám už lepšie?" jeden z doktorov na mňa prehovoril a začal niečo písať do notesu. Poobzerala som sa okolo seba a hneď som zistila, že som v nemocnici.

,,Trocha ma bolí hlava" lekár sa na mňa milo usmial a na koniec prehovoril.

,,Keď ste spadli udreli ste sa do hlavy. Nieje to nič vážne. Dieťatko sa nám podarilo zachrániť. Ste v naprostom poriadku. Vonku na Vás niekto čaká, mám ich zavolať dnu?" prikývla som s hlavou na náznak súhlasu. Lekár mi venoval letmý úsmev a podišiel k dverám.

,,Ehm, prepáčte. Mohla by som vedieť ako sa voláte?" ani neviem ako zo mňa vyletela otázka. Najradšej by som sa teraz prefackala. Jemne sa zasmial a prehovoril.

,,Kristian Robertson, ale pre krásnu Slečnu, len Kristian" cítila som ako sa mi do líc hrnie červeň. Radšej som sklonila hlavu a pozerala sa do zeme. Počula som buchnutie dverí, čo znamenalo, že opustil izbu. Hlasno som si povzdychla a otočila som sa k oknu. Počula som jemné klopanie na dvere, otočila som sa k dverám a uvidela v nich Didu a Davida. Milo som sa usmiala a vošli dovnútra.

,,Ako ti je?" Dida si sadla na stoličku čo bola pri posteli a David si sadol na parapetu okna. Videla som na ňom, že ho niečo trápi.

,,Bolo mi aj lepšie. Kde je Jack?" David sa namňa ani nepozrel a Dida sklonila hlavu. Niečo sa tu deje. Oni o vedia niečo, čo ja neviem. Znova som si povzdychla a pozrela som sa na Didu vyčítavým pohľadom.

,,Neviem, nedá sa mu dovolať" jemne mykla plecom a pozerala sa do zeme. Prečo mám pocit, že mi klame? Chcela som sa niečo opýtať, ale Davidovi začal zvoniť mobil. David vyšiel z izby von a Dida zostala nervózna.

,,Dida? Deje sa niečo?"

,,Nie, prečo? Všetko je vporiadku"

,,Neviem, zdáš sa mi taká iná"

,,Iná? To sa ti iba zdá. Mala by si odpočívať. Zajtra sa zastavím" Dida sa postavila zo stoličky a vykročila von k dverám, posledný krát sa ma mňa usmiala a vyšla z dverí von. Hlasno som si povzdychla a otočila som sa k oknu. Zavrela som oči a zaspala som.

Prepačte, že pridávam neskoro časti, ale mám prijímačky a vážne nič nestíham. Táto je tak na rýchlo spravená, dúfam, že sa bude páčiť :)