Vlčí život

19. časť Rebeka...

Z pohladu Davida:

Zobudil som sa celý vystrašený. Bol to sen alebo skutočnosť? Pozrel som sa na hodiny, ktoré ukazujú 2:30. No super! Teraz tak ľahko nezaspím. Pozrel som sa na druhú stranu postele, kde ležala Dida. Postavil som sa z postele a pozrel som sa von oknom. Búrka! Tak preto som sa tak skoro zobudil. A možno to bol len sen. Alebo nie? Mykol som nad tým plecom a zišiel schodmi dole. Vykročil som do kuchyne, keď sa zrazu blísklo a predomnou to niekoho osvetlilo. Bola to Naomi.

,,Áááá. Naomi ty... ty... si mŕtva? Ty si moja vidina? Ty... si duch?" zrazu sa ku mne začala približovať a ja som dostal strach.

,,Drbe ti David? Prečo by som mala byť mŕtva?"

,,Počkať. Ty žiješ? Ale veď ako je to možné?!" prekrútila nadomnou očami a sadla si na gauč v obývačke. Prišiel som za ňou a sadol si vedľa nej.

,,Sníval sa mi sen. Aspoň dúfam, že to bol sen. Dida ťa zastrelila a ty si zomrela a aj to malé" videl som aká zostala prekvapená.

,,Ty veríš na sny a na duchov?" Naomi dopovedala vetu a znova sa zablísklo.

,,Do riti! Musí sa blískať?" zostal som prekvapený. Nečakal som, že bude kričať.

,,Nebodaj sa bojíš búrky?" začal som sa smiať ako retardovaný. Naomi ma buchla do ramena a zapla telku. Chvíľu išla ale potom začala šušťať a nakoniec ostala celá čierna.

,,To nieje možné! Prečo rovno dneska musí byť búrka?" Naomi hodila ovladač do televízora. Chcela ale netrafila sa.

,,Čo ti ten ovladač a tá telka spravili?" začal som sa znova smiať a nevedel som prestať. Naomi sa namňa zamračila a odišla do kuchyne.

,,Nemusíš sa hneď urážať!" snažil som sa prestať smiať ale nešlo to.

,,Ja som sa neurazila! Ale zostala som hladná! A to je rozdiel!" keď sa Naomi zjavila v obývačke a v ruke držala šľahačku s jahodami a k tomu chipsy, začal som od smiechu plakať.

,,To čo chceš robiť?" snažil som sa rozprávať cez smiech ale nešlo to. Čím dlhšie som sa na ňu pozeral, tým viac som sa smial.

,,Neviem čo je na mne také smiešne!"

,,Tak nič, ale v koľkatom si mesiaci?"

,,V siedmom, prečo?"

,,No ja len tak, pretože si v siedmom a vyzeráš ako v deviatom" nestihol som dopovedať vetu a striekla mi šľahačku do ksichtu.

,,Ty si taký debil! Ja za to nemôžem, že ona je taká hladná!" zdvihol som ruky do hora na obranu a pozeral sa von oknom.

,,Čo budeme robiť?" Naomi si sadla vedľa mňa a začala striekať šľahačku na jahody. Nechcel by som byť žena a k tomu tehotná. Majú zvláštne chute. Keď som sa naňu pozrel, znova som sa začal smiať.

,,Čo je zase?!" Naomi sa namňa pozerala so zdvihnutým obočím.

,,Nič, len keď sa na teba pozerám ako sa napchávaš o 3 hodine ráno"

,,Máš niečo proti tomu? Mám šľahačku a nebojím sa ju použiť" Naomi chytila šľahačku a namierila ju na mňa. Budem ju provokovať a schytám šľahačkou alebo sa budem krotiť? Popravde, veď trocha sladkého mi nemôže uškodiť.

,,Hmm. A čo mi spravíš, keď..." nedopovedal som vetu a zobral som jej šľahačku z ruky.

,,Hej! To nieje fér! Vráť mi tú šľahačku!"